
Moderné technológie a s nimi spojené online vzdelávanie sa stali neoddeliteľnou súčasťou života, pričom ich vplyv na vzdelávací proces, konkrétne na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, je rozsiahly a viacvrstvový. Tento diskusný príspevok sa zameriava na analýzu tohto vplyvu, s prihliadnutím na skúsenosti z pandémie COVID-19 a na zistenia z projektu KEGA 004UMB-4/2019.
Nástup pandémie COVID-19 a s ňou spojené protipandemické opatrenia radikálne ovplyvnili fungovanie univerzít na celom svete, vrátane UMB. Prechod na online vzdelávanie predstavoval pre učiteľov a študentov obrovskú výzvu. Učitelia UMB čelili otázke, ako prostredníctvom online vzdelávania zabezpečiť celostný rozvoj študentov a dosiahnutie očakávaných vzdelávacích cieľov.
Študenti vnímali počas online výučby prekážky, ako napríklad absencia osobných stretnutí s didaktikmi, spolužiakmi a deťmi v školách. Chýbali im ukážky pohybových aktivít, bezprostredné reakcie detí, prirodzená dynamika triedy a skupinový efekt. Študenti tiež uvádzali únavu spojenú s technickými problémami.
Napriek prekážkam priniesla online výučba aj pozitívne aspekty. Študenti ocenili rozvoj zručností s informačnými technológiami a rôznymi softvérmi na online prácu. Ušetrili čas, keďže nemuseli dochádzať do školy. Ocenili aj zvýšenie vlastnej stability, samostatnosti, sebareflexívnych a reflexívnych schopností, interkultúrnej a viacjazyčnej kompetencie a schopnosti kreatívnejšie myslieť.
Študenti sa tešili na online hodiny, necítili sa v strese a zažili pozitívne emócie. Ocenili širokú škálu nových metód používaných počas online výučby, ako napríklad online prezentácie, skupinové diskusie a využitie rôznych zaujímavých aktivít cez počítače a smartfóny. Na druhej strane veľmi ocenili aj kreatívne využitie klasických metód.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Jedným z najväčších prínosov online výučby bola spolupráca so spolužiakmi. Radikálne vzrástla ich schopnosť spolupracovať, pomáhať si, dávať si konštruktívnu spätnú väzbu, prejavovať empatiu a zároveň vedieť poradiť. Najviac ocenili spätnú väzbu od spolužiakov, ktorá bola bežnou súčasťou každej online hodiny.
Tím riešiteľov UMB zbieral odpovede na otázky týkajúce sa online výučby v rámci projektu KEGA 004UMB-4/2019 Plurilingválny a interkultúrny Edulab podporujúci univerzitnú stratégiu internacionalizácie. Projekt sa realizoval v predmetoch orientovaných na kľúčové kompetencie a v rôznych jazykovo orientovaných predmetoch. V rámci projektu sa realizoval kvalitatívny výskum zameraný na študenta.
Študenti učiteľských programov hodnotili svoju online prípravu na budúce učiteľské povolanie. Negatívna časť odpovedí súvisela s prekážkami v online výučbe, ako napríklad absencia osobných stretnutí. Pozitívna časť odpovedí sa týkala rozvoja zručností s informačnými technológiami, ušetreného času a zvýšenia vlastnej stability a samostatnosti.
Nedobrovoľné zatvorenie univerzity v dôsledku choroby COVID-19 prinieslo so sebou veľké množstvo komplikácií a možno očakávať určité medzery v pripravenosti jej absolventov. Na druhej strane, prechod na online výučbu priniesol aj určitý nárast nových zručností a spôsobilostí.
Povinné online vzdelávanie rozšírilo možnosti vzdelávania a posilnilo učiteľské kompetencie. Očakáva sa, že novoosvojené kompetencie umožnia aj po skončení pandémie stále viac oceňovať hybridnú formu výučby, t. j. kombináciu online a priamej výučby. V kombinácii s novými metódami, ktoré táto forma umožňuje, sa otvárajú nové možnosti pre vzdelávanie.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (FPVaMV UMB) vydáva periodikum Politické vedy - recenzovaný vedecký časopis pre politické vedy, medzinárodné vzťahy, novodobé dejiny a bezpečnostné štúdiá. Uverejňujú sa príspevky napísané po slovensky, po česky a po anglicky. Každá vedecká štúdia a diskusný príspevok obsahuje abstrakt a kľúčové slová v anglickom jazyku. Časopis vychádza pravidelne štyrikrát ročne.
O základných podmienkach vydávania časopisu rozhoduje grémium dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Grémium dekana rozhoduje o začatí alebo zrušení vydávania časopisu, určuje rozsah a periodicitu časopisu, určuje zameranie obsahu časopisu a menuje šéfredaktora časopisu. V rámci možností vyčleňuje prostriedky z rozpočtu Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Vedecká rada časopisu má minimálne 15 členov, vrátane predsedu. Má právo odmietnuť článok ak redakčná rada rozhodne, že nezodpovedá kritériám, ktoré sú stanovené pre publikovanie v časopise a ktoré sú kladené na vedecké a odborné články alebo nezodpovedá profilu politológie, medzinárodných vzťahov, bezpečnostných štúdií, novodobých dejín, resp. Články sú posudzované v anonymnom recenznom konaní minimálne dvomi recenzentmi.
Uzávierka pre prijímanie príspevkov do časopisu má tieto pravidlá: do 15. septembra sa prijímajú príspevky, ktoré budú uverejnené v čísle 1 nasledujúceho kalendárneho roku. Do 15. decembra sa prijímajú príspevky, ktoré budú uverejnené v čísle 2 nasledujúceho kalendárneho roka. Do 15. marca sa prijímajú príspevky, ktoré budú uverejnené v čísle 3 aktuálneho kalendárneho roku. Do 15. júna sa prijímajú príspevky, ktoré budú uverejnené v čísle 4 aktuálneho kalendárneho roku.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto