Bezpečnosť nie je samozrejmosť: Príklady a diskusný príspevok

V dnešnej dobe, ktorá je plná zmien a neistôt, je dôležité uvedomiť si, že bezpečnosť nie je samozrejmosťou. Táto téma sa týka rôznych oblastí nášho života, od výchovy detí až po globálne udalosti. V tomto diskusnom príspevku sa pozrieme na niektoré príklady, ktoré ilustrujú, prečo by sme nemali brať bezpečnosť na ľahkú váhu.

Výchova detí: Zodpovednosť rodičov a škôl

Ak sa začneme rozprávať o vzdelávaní detí, naša pozornosť sa sústredí zväčša iba na školy. Rodičov z tejto debaty vynechávame akoby do nej nepatrili. Kritizujeme katastrofálnu úroveň školstva, ale vlastný podiel rodičov na tom nevidíme. Pritom sú však za celú situáciu smerovania vzdelávania detí zodpovední omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Rodičia sa zbavujú zodpovednosti a kompetencií a očakávajú od učiteľov rázne riešenia situácií. Ak im ho učiteľ neponúkne, nie je v praxi žiadnou výnimkou, že učiteľ je donútený vedením školy znížiť nároky na žiaka. V snahe vyhnúť sa možným problémom na pracovisku a s rodičmi dieťaťa, učiteľ prehodnotí daný konflikt, aby neprišiel o prácu a nátlaku podľahne.

Rodičia často nevedomky podporujú nekorektné riešenia problémových situácií, do ktorých sa deti dostali svojou pohodlnosťou. Neučia ich zodpovednosti za seba, svoj život, budúcu rodinu i spoločnosť. Vždy sú tí, čo hasia problémy svojich detí. Vytvárajú umelo záujem o menej kvalitné školy, programy, aby ich deti získali vysokoškolský titul rovnocenný iným ďaleko kvalitnejším školám. Veď ako by sa na nich pozerali ich susedia? Kolegovia? Či budúci zamestnávatelia detí, že nemajú vysokú školu? Neuvedomujú si pritom, že vyštudovať školu so zlým renomé je pre zamestnávateľa rovnaké, akoby žiadnu školu absolvent nemal. Klásť nároky znamená vychovávať, nájsť si čas na priority - naše deti.

Ktosi neskutočne presne vystihol problém dnešnej doby: „Výchova začína tam, kde končí zóna nášho komfortu.“ Táto veta mi neprestáva rezonovať v ušiach, odkedy som ju prvý krát počula. Pre mnohých z nás nie je pravdou, že nemáme na výchovu čas. Nechce sa nám iba vzdať nášho komfortu. Rodič, ktorý vychováva, je v konfliktných situáciách ako vysoký kamenný múr a snaží sa odolať náporu. Nedovolí, aby cezeň prenikli do dospelosti jeho dieťaťa všetky egoistické črty, s ktorými sa rodí. A aj vďaka týmto nárazom mu umožňuje, aby jeho psychika zdravo dozrievala. Aby si dieťa uvedomovalo nielen svoje práva, ale aj povinnosti. Mnohí rodičia však nie sú múrom, ale drevenou bránou, ktorá sa pri každom nápore ako na povel otvára a zlozvyky detí dostávajú zelenú. Rodičia umožnia svojim deťom vyštudovať priemerné školy, dosahovať neraz podpriemerné výsledky, no ako samozrejmosť očakávať NADPRIEMERNÉ ZAMESTNANIE A PLAT. Následne rodičia vinia zo zlyhania štát, že umožňuje produkovať školám tisícky študentov, ktorí nemajú s realitou v praxi nič spoločné.

Podľa niekoľkoročných výsledkov medzinárodných meraní vedomostí 15-ročných žiakov z 57 krajín sveta PISA, ktoré organizuje OECD, sa už stredoškoláci umiestňujú pod priemerom so svojimi vedomosťami. Nie je teda situácia alarmujúca len pri vysokých školách, ktoré nepripravujú študentov na prax. Už stredoškoláci preukázateľne nedokážu získané vedomosti používať. A takto môžeme pokračovať k základnej škole. Rodičia nevynakladajú úsilie v dôslednej kontrole detí v ich príprave na vyučovanie priveľmi skoro. Očakávajú, že deti by mali byť samostatné už v prvom ročníku na základnej škole. Avšak mnohé si nedokážu ešte vytvoriť systém v učení, určiť priority a tak získavajú doživotne zlé návyky. Neosvoja si dôležitú schopnosť "učiť sa". Umenie timemanagementu neovládajú i mnohí rodičia. Ako to majú dokázať malé deti, keď na ne pôsobí také neuveriteľné množstvo podnetov? Rodičia argumentujú, že, keď boli oni deti, rodičia sa s nimi tiež neučili od prvej triedy. Doba sa však zmenila. To neuveriteľné množstvo technológií, ktoré naplnilo náš voľný i pracovný čas absolútne zmenilo myslenie a prístup k veciam. Vetu „ dnes prokrastinujem“ počujete u študentov pomaly častejšie ako „dnes mám prednášku“.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Detský psychiater Michael Winterhoff v jednom rozhovore poznamenal, že dnešné deti sú tak pretechnizované, že aj k ľuďom pristupujú akoby boli na gombík. Požadujú všetko ihneď. Akoby si neuvedomovali rozdiel medzi človekom a strojom. Nemajú žiadnu trpezlivosť. To má dopad aj na schopnosť učenia sa. Spoločnosť vzala učiteľom rešpekt. Na vrchol pyramídy sa postavilo dieťa, ktoré prostredníctvom rodiča vzalo učiteľovi autoritu. Aj napriek tomu rodič očakáva, že vyučovací proces by mal prebiehať bez problémov. Väčšina rodičov sa nezaujíma ani o smerovanie školy, kam dieťa chodí a aké aktivity vyvíja. Napriek tomu, že by rodičia radi hodili všetky problémy vzdelanosti detí a problémov s nimi na školy, deti trávia v škole približne iba 14% zo dňa. V rodine a komunite naopak trávia približne 53% svojho času. Nie je teda pochybnosť o tom, že škola je pre nás dôležitá, ale zázemie a správne fungovanie výchovného prístupu rodičov je ešte dôležitejšie.

Ďalšia štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že úsilie rodičov ( ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi ) má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným. Viacero výskumov tiež ukázalo, že väčšia časť akademických výhod patrí deťom z majetných rodín, ktorým záležalo na rozvoji svojich detí v porovnaní z menej majetnou vrstvou, ktorá mala uvoľnenejší a lenivejší prístup k výchove. Ale tento výskum tiež odhalil, že bez ohľadu na zázemie, aké deti majú, nepotrebujú žiadne drahé super vzdelávacie pomôcky, digitálne technológie, aby získali výhodu oproti ostatným. Nepotrebujú žiadne úžasné extra kurzy. No nielen hocijako. Na obsahu konverzácie s deťmi taktiež záleží. Dokázalo sa, že deti, ktoré hovorili s rodičmi o počítaní a číslach doma, začínali školu s ďaleko väčšími matematickými schopnosťami ako ich spolužiaci. Vedci z UCLA School of Public Health prišli na to, že obojsmerná komunikácia dieťa - rodič bola 6x účinnejšia v podporovaní rozvoja jazyka ako medziobdobie, kedy hovoril iba rodič. Tento pútavý spôsob konverzácie dáva deťom šancu vyskúšaťsi jazyk pre seba. A tiež im dáva pocítiť, že ich myšlienky a názory sa realizujú a sú skutočné. Na rodičoch naozaj záleží. A nielen ak sa pozeráme egoisticky na vlastnú rodinu, vlastné dieťa a jeho budúci úspech, ale aj na vývoj tejto spoločnosti. Stav krajiny, v ktorej žijeme a budú žiť tieto deti so všetkým, čo sme im do "batôžka" vložili. Zamyslite sa nad tým, ako to u vás doma vyzerá. Bude im to stačiť? Väčšia kooperácia rodičov a škôl sa javí tiež ako nevyhnutná. Nie obviňovanie, vydieranie, ale skutočná harmonická spolupráca môže napomôcť deťom dosahovať lepšie výsledky. Sme však na to reálne pripravení? Vieme ako fungujú podporné výchovné semináre organizované školami pre rodičov? Aj uznávaný detský psychiater Michael Winterhoff pripúšťa, že akokoľvek sa nám dnes zdajú "návody na výchovu" absurdné, vzhľadom na stále pribúdajúce množstvo vývojových psychických deficitov detí, budú takéto "návody" pre rodičov nevyhnutnosťou.

Maturita: skúška vedomostí a zodpovednosti

V utorok (15.3.2016) začali písomné maturity na 726 stredných školách na Slovensku. Na Gymnáziu A. Sládkoviča sa s písomnými maturitami potrápilo 19 študentov z triedy 4.A a 22 študentov z triedy 4.B. Študentov čakali tri náročné dni, ktoré ich preverili zo štvorročných vedomostí, ktoré na strednej škole nadobudli. V utorok boli vedomosti maturantov preverené zo slovenského jazyka a literatúry. Najskôr napísali test, ktorý pozostával z literárnych ukážok. Výhodou oproti minulému roku bol predĺžený čas na testovú časť z 90 na 100 minút. O 13. hod. začali študenti písať slohovú prácu na jednu zo štyroch tém, kde si mali možnosť vybrať rozprávanie, úvahu, diskusný príspevok alebo charakteristiku osoby. Študenti si mali možnosť vybrať formu písania maturity. Len 5 študentov si vybralo možnosť maturovať zo slovenského jazyka elektronicky v informatickej učebni. V stredu (16.3.) sa uskutočnili písomné maturity z cudzích jazykov. Na našej škole maturovalo 39 študentov z anglického jazyka a 2 študenti z ruského jazyka. Na obidvoch cudzích jazykoch sa študenti popasovali s esejou na tému: Sviatky, zvyky a tradície v našej krajine (angl. Holidays, Customs and Traditions in our Country, rusky: Праздники, обычаи и традиции в нашей стране), kde ich práca musela obsahovať od 200 - 220 slov. Časovú dotáciu mali 60 minút. Vo štvrtok (17.3.) študenti ako posledný predmet absolvovali matematiku. Z matematiky maturovalo 14 študentov, z toho 5 elektronickou formou. Opäť výhodou oproti minulému roku bolo navýšenie časovej dotácie na test z matematiky zo 120 na 150 minút. O výsledkoch písomnej časti sa dozvieme 4. mája, kedy Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) školám sprístupní oficiálne výsledky v elektronickej forme.

Mgr. „Najväčší strach som mal z posluchu, že nebudem rozumieť . Ten bol nakoniec najľahší z celého testu . Najväčším nepriateľom bol čas, ktorého bolo málo. Texty zabrali veľa času na čítanie a premýšľanie, tak nebol potom čas na zvyšné úlohy. Najväčší stres prišiel, keď nám bolo oznámené, že za 15 minút končíme a ešte mi stále chýbali dve celé zadania. „Test mi prišiel dosť ťažký. „ Dojmy z maturity zo slovenského jazyka mám rôzne. Pred začiatkom testu som mal veľký stres, veď predsa maturita nie je žiadna ľahká vec. Tiež som nevedel, čo môžem od toho očakávať, či budú ľahké úlohy alebo ťažké. Zo začiatku mi trochu trvalo kým som sa dostal do tempa, ale potom to už bolo v pohode a išlo to „ako po masle“ a aj ten stres opadol. Ohľadom elektronickej maturity si myslím, že je to veľká výhoda, pretože presne viete koľko máte času a podľa toho si viete rozdeliť ten čas efektívnejšie. Ďalej nemôže sa vám stať, že by ste zabudli vyriešiť nejakú úlohu, pretože pred ukončením testu by vás na to upozornil počítač a pre mňa to bolo oveľa útulnejšie a pohodlnejšie a určite odporúčam každému. „Neviem či to bolo tým množstvom čokolády, ale cez písomné maturitné skúšky som bola v podstate pokojná. Určite tam bola nejaka obava, že čo si na nás ľudia z NÚCEMu pripravili tento rok. Myslím, že nesklamali a pokračujú v začatom trende. V utorok po slovenskom jazyku som odchádzala z našej skoly asi s najlepším pocitom. S anglickým jazykom v stredu to bolo o niečo horšie. Test bol náročnejší než sme čakali a ani téma na sloh mi nesadla. Vo štvrtok som maturovala z matematiky na počítači. Zo začiatku som trochu nestíhala, ale ku koncu som to dobehla. Myslím, že oproti minulému roku bola matematika ľahšia. Vybrali ste si elektronickú formu písomne maturity, prečo? „Hlavne kvôli okamžitým výsledkom (do niekoľkých minút). Ďalej to bolo pre väčšiu prehľadnosť. Napríklad pri jednotlivých otázkach si môžete spraviť záložku, kedy vám otázku prehľadne vyznačí a neskôr sa k danej otázke môžete vrátiť. Elektronicky som maturoval zo slovenčiny a matematiky. Na začiatku som sa toho trochu bál, ale systém v ktorom sa maturuje je veľmi dobre vyladený, takže sa niet čoho báť. Mám z toho veľmi dobrý pocit. „Prečo som sa rozhodla maturovať na počítači? Má to veľké množstvo výhod, ale asi tá najväčšia je, že výsledky sme vedeli už v ten deň. Nemuseli sme čakať mesiac a tŕpnuť, či sme vôbec zmaturovali. Ďalšia obrovská výhoda bola, že odpovede ktoré sme nevedeli boli vyznačené a ku koncu sme sa k ním mohli vrátiť a nezabudli sme na ne. Bolo to viac priehľadnejšie a nemohlo sa stať, že by sme na niečo zabudli. Taktiež sme mali na testoch časomieru, ktorá nám odpočítavala koľko času ešte máme do konca. Pri elektronickej maturite je viac výhod ako nevýhod. Podľa niekoho môže byť nevýhoda to, že pozeranie sa neustále do monitoru môže vyvolať bolesť očí prípadne bolesť hlavy, ale toto je u každého individuálne. Druhá nevýhoda podľa mňa je, že pri maturite zo slovenského jazyka sa občas text nezmestil na stranu, tak sme si ju museli posúvať. To by nebol taký problém ak si to študent všimol včas, ale ak vypĺňa úlohy bez úplného prečítania textu a zbadá to neskoro zbytočne stratí čas opravovaním odpovedí.

Úvaha o zmenách vo svete

Čo by som zmenila na svete (Úvaha)Keď sa zamyslím nad tým, čo by som zmenila na svete, uvedomujem si, aký obrovský a zároveň intímny je tento dotaz. Svet je plný krásy a zázrakov, ale zároveň aj nespravodlivosti a bolesti. Ako jednotlivec cítim zodpovednosť prispieť k lepšiemu a spravodlivejšiemu svetu pre všetkých.Prvou a najdôležitejšou zmenou, ktorú by som chcela vidieť, je globálne uznávanie a rešpektovanie ľudských práv. Aj keď sa môže zdať, že ide o samozrejmosť, realita je často iná. Mnoho ľudí na svete žije v podmienkach, kde ich základné práva a slobody sú obmedzené alebo úplne ignorované. Právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť by nikdy nemalo byť predmetom diskusie; malo by byť garantované každému bez ohľadu na rasu, náboženstvo, pohlavie alebo sociálny status.Druhou zmenou, ktorú by som presadzovala, je ochrana životného prostredia. Naša planéta čelí bezprecedentným ekologickým výzvam, vrátane klimatickej zmeny, odlesňovania, znečistenia vody a vzduchu a straty biodiverzity. Zmena spôsobu, akým žijeme, pracujeme a hospodárime, je nevyhnutná na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre naše deti a vnúčatá. Tretia vec, ktorú by som zmenila, je vzdelávací systém. Vzdelanie je kľúčové pre rozvoj schopných a informovaných občanov, ktorí sú schopní čeliť výzvam dneška a zajtrajška. Každé dieťa na svete by malo mať prístup ku kvalitnému vzdelaniu, ktoré podporuje kritické myslenie, kreativitu a osobný rozvoj. Vzdelávací systém by mal byť flexibilný a inkluzívny, prispôsobený potrebám a záujmom študentov, aby každý mohol dosiahnuť svoj plný potenciál.Na záver, hoci sa môže zdať, že zmeny, o ktorých hovorím, sú príliš veľké alebo príliš vzdialené, verím v silu individuálneho príspevku a kolektívneho úsilia. Každá malá zmena v každodennom živote, každá informovaná rozhodnutie a každý čin solidarity môže prispieť k lepšiemu svetu.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Zdravie ako priorita: Poučenie z pandémie COVID-19

Zdravie Choroba učí, aké cenné je zdravie. Jean de La Bruyere Koronavírus COVID-19 je pandémia, ktorá zasiahla celý svet. Už veľmi dávno u nás na Slovensku nebola taká vážna choroba. Odkedy som na svete ja, nezažila som takú vážnu situáciu. Zo začiatku som si myslela, že koronavírus ostane len v Číne a aj keď ďalej postupoval, nemyslela som si, že príde až k nám na Slovensko a bude to mať tak vážne následky. Táto choroba nás skutočne naučila chrániť a ceniť si zdravie, a to nielen naše ale aj ostatných. Hlavne tým, že nosíme rúška a nestretávame sa so širokou verejnosťou. Chcela by som, aby sa život vrátil už do stavu, ako to bolo predtým. Vyrástla som v modernej dobe, v ktorej je bežné, že mladí ľudia chodia do kina, do reštaurácie, do baru. Je to pre mňa veľmi obmedzujúce a okrem spomínaných vecí, by som sa vrátila aj do školy. Možno by mi tak škola nechýbala, keby boli otvorené nejaké centrá, kde by som okrem učenia a varenie trávila voľný čas. Na situáciu sa pozerám z viacerých pohľadov, pre mňa je celkom jednoduché online vzdelávanie, pomôžeme si aj so spolužiakmi navzájom, ale pre mladších žiakov, napríklad na prvom stupni? Neviem si predstaviť, aké ťažké to musia mať ich rodičia. Nie každý to vie vhodne dieťaťu vysvetliť, to mu učiteľa nenahradí. Nemám toľko skúseností, aby som mohla tvrdiť, čo je pre danú situáciu správne. To znamená, že nechcem hovoriť, čo by sa malo a nemalo otvoriť. Možno to tak malo byť, aby sa ľudia zamysleli nad svojimi životmi, aby sa planéta trochu zastavila a oddýchla si. Ľudia si budú viac vážiť to najcennejšie, ich zdravie. Celý slovenský národ je veľmi zodpovedný, pretože sa mi naozaj páči, ako všetci nosia rúška a chránia sa na rozdiel od ostatných krajín. Dúfam, že sa situácia čoskoro vráti späť ako pred koronavírusom, možno sa ešte dlho budeme chrániť rúškami či rukavicami, to mi neprekáža, zdravie si chrániť treba. Hlavné je, aby sa to dodržalo a všetko bude v poriadku.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #diskusny #prispevok #bezpecnost #nie #je #samozrejmost