
Nájomná zmluva predstavuje základný právny dokument upravujúci vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Jej zánik môže nastať z rôznych dôvodov, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku a v zákone o krátkodobom nájme bytu. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad dôvodov zániku nájomnej zmluvy, ich právne aspekty a praktické dôsledky pre obe strany.
Nájomná zmluva je právny akt, ktorý definuje práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu. Určuje podmienky užívania prenajatej veci, výšku nájomného, spôsob platby a trvanie nájmu. Zánik nájomnej zmluvy môže nastať z rôznych dôvodov, ktoré majú priamy vplyv na právne postavenie oboch strán.
Nájomná zmluva môže byť uzavretá podľa všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.) alebo podľa zákona o krátkodobom nájme bytu (zákon č. 98/2014 Z.z.). Ak bola na nehnuteľnosť uzatvorená nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka, neplatenie nájomného je dôvodom na vypovedanie nájomnej zmluvy.
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä ak:
Ak bola daná písomná výpoveď, nájom bytu skončí uplynutím výpovednej lehoty. Ak bola daná výpoveď z dôvodu nezaplatenia nájomného, nájomca nemá právo na náhradný byt.
Prečítajte si tiež: Sprievodca nájomnou zmluvou a príspevkom
Ak dôjde k zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú. Výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Nový vlastník sa automaticky zo zákona stáva prenajímateľom priestoru a zmena vlastníctva nie je právnym titulom na domáhanie sa ukončenia podnájomného vzťahu uzavretého medzi nájomcom a podnájomníkom.
Zákon č. 98/2014 Z.z. upravuje krátkodobý nájom bytu, ktorý je charakteristický tým, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu určitú, najdlhšie na dva roky, s možnosťou predĺženia najviac dvakrát, teda maximálne na šesť rokov.
Aby sa nájomný vzťah mohol spravovať týmto zákonom, je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu, v ktorej musí byť výslovne uvedené, že sa riadi zákonom o krátkodobom nájme bytov. Nájomná zmluva pre krátkodobý nájom bytu musí mať písomnú formu a spĺňať obsahové náležitosti uvedené v § 3 zákona.
Dôvody výpovede krátkodobého nájmu bytu sú taxatívne stanovené v § 7 ods. 1 a 2 zákona o krátkodobom nájme bytu. Okrem dôvodov predpokladaných zákonom sa prenajímateľ a nájomca môžu v nájomnej zmluve dohodnúť aj na iných dôvodoch výpovede.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak:
Prečítajte si tiež: Právne aspekty nájmu v školstve
Podľa § 7 ods. 3 zákona o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu zanikne uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Právna úprava umožňuje, aby sa prenajímateľ a nájomca v nájomnej zmluve dohodli na dĺžke výpovednej lehoty. Výpovedná lehota môže mať rôzne trvanie v závislosti od dôvodu výpovede. Výpovedná lehota dohodnutá v nájomnej zmluve nesmie byť kratšia, než je stanovená v ustanovení § 7 ods. 3 zákona.
Zákon o krátkodobom nájme bytu upravuje v § 7 ods. 3 výpovedné lehoty pre výpoveď z krátkodobého nájmu bytu už od pätnásť dní, čo je oproti Občianskemu zákonníku výhodnejšia právna úprava, nakoľko výpovedná lehota pri nájomnej zmluve v zmysle Občianskeho zákonníka je tri mesiace.
Omeškanie s úhradou nájomného je častým dôvodom sporov medzi prenajímateľom a nájomcom. Podľa Občianskeho zákonníka môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, ak nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Zákon o krátkodobom nájme bytu stanovuje prísnejšie podmienky, kde prenajímateľ môže vypovedať zmluvu, ak nájomca nezaplatil nájomné za čas dlhší ako jeden mesiac.
Ak nájomca alebo osoba, ktorá s ním v byte býva, sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, môže to byť dôvod na výpoveď nájomnej zmluvy. Je dôležité, aby prenajímateľ mal dôkazy o takomto správaní, napríklad svedectvá ostatných nájomcov alebo záznamy z polície.
Nájomca nesmie vykonávať na prenajatej veci zmeny bez súhlasu prenajímateľa. Ak nájomca vykonáva zmeny na predmete nájmu bez súhlasu prenajímateľa a v dôsledku týchto zmien hrozí na veci značná škoda, prenajímateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť (§ 667 ods. 2 OZ).
Prečítajte si tiež: Zmluva o nájme bytu Zbehy
Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká. K zániku predmetu nájmu môže dôjsť v dôsledku rôznych skutočností, ako sú živelné katastrofy (požiar, povodeň) alebo priemyselné katastrofy (výbuch plynu).
Smrť nájomcu je dôvodom zániku nájomnej zmluvy. Dedičia zosnulého nájomcu môžu prenajímateľovi oznámiť pokračovanie v nájme do 30 dní odo dňa smrti nájomcu. Ak nájomcom bola právnická osoba a zanikla, nájomná zmluva zaniká, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom doručenia do sféry dispozície adresáta. Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak bol predmet nájmu odovzdaný v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr nespôsobilým na dohodnuté alebo obvyklé užívanie.
Pred podpisom nájomnej zmluvy je dôležité dôkladne si prečítať všetky jej ustanovenia a uistiť sa, že sú zrozumiteľné a vyhovujúce obom stranám. Osobitnú pozornosť treba venovať ustanoveniam o výpovedi, výpovednej lehote, dôvodoch na odstúpenie od zmluvy a podmienkam užívania prenajatej veci.
Všetky dohody a zmeny nájomnej zmluvy by mali byť uzatvorené v písomnej forme. V prípade sporov je dôležité mať k dispozícii dôkazy o relevantných skutočnostiach, ako sú platby nájomného, oznámenia o poškodení veci, svedectvá o narušovaní pokojného bývania a pod.
V prípade akýchkoľvek problémov alebo nejasností je dôležité komunikovať s druhou stranou a pokúsiť sa nájsť riešenie dohodou. Ak dohoda nie je možná, je vhodné vyhľadať právnu pomoc a poradiť sa s odborníkom.
Obe strany nájomnej zmluvy sú povinné dodržiavať zákonné a zmluvné povinnosti. Prenajímateľ je povinný odovzdať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a zabezpečiť jej riadne užívanie počas trvania nájmu. Nájomca je povinný platiť nájomné riadne a včas, užívať prenajatú vec v súlade s dohodnutým účelom a dodržiavať pokojné bývanie ostatných nájomcov.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR a ďalších súdov prináša dôležité usmernenia pre interpretáciu a aplikáciu právnych predpisov upravujúcich nájomné vzťahy. V uznesení Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 3 Cdo 298/2011 sa uvádza, že účastníkom právneho úkonu, ktorí rešpektujú dôsledky plynúce z kogentnej špeciálnej úpravy, nemožno uprieť, aby si v medziach daných všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka dohodli aj taký spôsob zániku ich zmluvného záväzku, ktorý má oporu v platnom práve.
Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn.: 3Cob/87/2022 zo dňa 25.05.2022 konštatoval, že nezaplatením nájomného došlo k zániku nájomného vzťahu a nadväzujúc na to neosvedčil ani potrebu upraviť pomery strán sporu.
Rozsudok KS Trnava, sp. zn. 23Co/261/2015 z 20. 06. 2016 uvádza, že stav veci pri prevzatí by mal v konkrétnom prípade vyplývať z nájomnej zmluvy a zvyčajne je pri prevzatí bytu nájomcom na začiatku zmluvného vzťahu vyhotovovaný preberací protokol.