Cválajúce dni: Oslava života a mladosti v slovenskej poézii

Po prvej svetovej vojne nastalo obdobie úľavy a nádeje. Tí, ktorí prežili, sa tešili zo skončenia vojny, zatiaľ čo iní sa vyrovnávali so stratami a traumatickými zážitkami. V literatúre sa toto obdobie vyznačovalo mnohosťou literárnych smerov a generačným prelomom. Popri staršej generácii Hviezdoslavovcov, ktorá zostala verná tradičným spôsobom veršovania, sa objavila nová generácia autorov, ktorí sa inšpirovali prekladmi svetovej literatúry a hľadali nové formy vyjadrovania.

Charakteristika literárneho obdobia po roku 1918

Literatúra po roku 1918 sa vyznačovala dvoma základnými črtami:

1. Mnohosť literárnych smerov: Objavovali sa rôzne literárne smery ako nadrealizmus, katolícka moderna a tradicionalizmus.
2. Prelom medzi generáciami autorov: Nová generácia nezavrhovala tvorbu staršej generácie, ale kládla väčší dôraz na súčasnosť a nové revolučné myšlienky.

Staršiu generáciu v kultúre reprezentoval Štefan Krčméry, zatiaľ čo mladšia generácia sa sústredila na súčasnosť a nové revolučné myšlienky. Mladí autori nepociťovali potrebu tematizovať národnoobrannú líniu v poézii, ktorá bola charakteristická pre staršiu generáciu.

Literárne smery

• Nadrealizmus: Buričská a novátorská poézia.
• Katolícka moderna: Tvorba katolíckych kňazov, ktorá sa vyznačovala duchovnými motívmi a ovplyvnením nadrealizmom, symbolizmom a poetizmom.
• Tradičná poetika: Reprezentovaná napríklad tvorbou Emila Boleslava Lukáča, predstaviteľa neosymbolizmu v slovenskej poézii.

Ján Smrek a vitalizmus

Ján Smrek bol významný slovenský básnik, publicista, redaktor, vydavateľ, prekladateľ, tvorca poézie pre deti a organizátor kultúrneho života. Zaraďuje sa medzi najčítanejších a najprekladanejších slovenských básnikov. Jeho počiatočná tvorba odrážala zážitky z frontu prvej svetovej vojny, neskôr sa odklonil od prúdu klasických básnikov a venoval sa zážitkovej poézii. Bol najvýznamnejším predstaviteľom vitalizmu i slovenského senzualizmu.

Život a dielo Jána Smreka

Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Po smrti otca sa dostal do sirotinca v Modre, kde získal základné vzdelanie. Neskôr študoval v učiteľskom ústave v Modre a na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, ktorú nedokončil. Od roku 1925 pracoval v Národných novinách a venoval sa redigovaniu zborníkov a kníh. Po roku 1948 upadol do nemilosti a mal zakázané písať, preto sa venoval prekladom a tvorbe pre deti.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Cválajúce dni ako manifest vitalizmu

Jeho druhá básnická zbierka Cválajúce dni (1925) predstavovala programový debut a významný vstup do slovenskej literatúry. V tejto zbierke sa naplno prejavil senzualizmus a bezproblémové videnie sveta s plnou životodarnou silou. Z básne Cválajúce dni srší energia, sila, mladosť a celkový optimizmus. Smrek neskôr označil túto básnickú skladbu za generačnú výpoveď, manifest vitalizmu a alfu svojej umeleckej konfesie i tvorby. Jeho verš bol plynulý, rytmicky uvoľnený a nasýtený poetickou obraznosťou.

Vitalizmus v zbierke Cválajúce dni

Smrek vytvára nový protiklad medzi dedinou a mestom, pričom atribúty rastu, spontaneity, aktivity, vitality a kreativity prisudzuje mestu. Na kultúrnej úrovni je Smrek básnikom "dneška", keďže vo svojej tvorbe spomína bary, mrakodrapy, automobily, parníky a na psychickej úrovni je básnikom "chvíle", čo demonštrujú vnemy, vzruchy, impulzy i záblesky.

V zbierke sa odzrkadlila osobná dráma lyrického subjektu, jeho túžba po živote, objatí sveta, šťastí a opojení. Popri vitalizme odráža zbierka vplyvy civilizmu a poetizmu, pričom ich znaky prispôsobuje vlastnému básnickému naturelu a špecifickým kvalitám domáceho kultúrneho priestoru. Melódiou verša, hudobnosťou a spevnosťou odkazuje na žáner ľudovej piesne. Smrekove básne svojím piesňovým charakterom, trivializáciou výrazu, jednoduchosťou a pohyblivosťou rytmických schém neraz hraničia so žánrom populárnej piesne.

Analýza vybraných básní zo zbierky Cválajúce dni

• Cválajúce dni: Oslavuje mladosť, civilizáciu, pokrok a opojenie životom. Symboly žrebcov a jazdcov vyjadrujú nespútanosť, sebavedomie a dynamizmus mladej generácie.
• Báseň o krásnej matke: Opisuje kolobeh života a úctu k matke. Krása matky prechádza na jej dcéru, z ktorej sa tiež stane matka.
• Mne dedinčanka stepilá: Vyjadruje lásku k dedine cez obdiv k dedinským dievčatám.

Básnik a žena: Dialóg o láske a poézii

Básnická skladba Básnik a žena (1934) je pravdepodobne najznámejším dielom Jána Smreka. Autor v nej zostal oslavovateľom ženy, ale na spôsob príbehu zo skutočnosti. Smrek v nej prvýkrát použil dialogickú formu. Rozhovorom rozšíril básnickú impresiu o reflexie týkajúce sa jeho poetiky a vzťahu umenia k spoločnosti. Skladba sa skladá z piatich kapitol: V zasneženom parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajúce listy a Po desiatich rokoch.

Inšpirácia a témy diela

Priamym podnetom na vznik diela bol zážitok Jána Smreka z januára 1923. Žena je trvalou inšpiráciou poézie Jána Smreka a dáva jej erotické vyznenie.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Knihy nocí planých: Reflexia vojny a reality

Do pokojného prostredia Smrekovej tvorby prichádza dejinný zvrat - druhá svetová vojna. Básnik sa odmlčal v tvorení a od zbierky Zrno uplynulo deväť rokov. Kým prvá svetová vojna bola pre autora motiváciou na výhľad na lepšie časy, druhá svetová vojna bola u neho opakom. Hrôzy vojny boli neprehliadnuteľné. Jeho silný humanizmus kladie otázky a čaká odpovede, najmä na otázku „prečo?“.

Hostina a Studňa: Nová poetika

Pod vplyvom nových skúseností vychádzajú zbierky Hostina a Studňa. V zbierke Hostina sa začína prejavovať Smrekova nová poetika. Pod vplyvom druhej svetovej vojny prestáva používať svoju fantáziu, nemyslí na krásy sveta, na ženu ako múzu, na lásku, ktorá je večná. Básnik otvorenými očami vníma realitu okolo seba a ktorú sám zažíva na vlastnej koži.

Básnická zbierka Hostina je protestom proti vojne, fašizmu a neľudskosti. Básnik ale naďalej verí v nápravu mravnosti ľudstva a udržaní si ľudských hodnôt. Realistické básnické gesto sa prelína s náhodnosťou slov v texte, ale vytvára jednotný celok.

125. výročie narodenia Jána Smreka

Koncom minulého roka sme si pripomenuli 125. výročie narodenia slovenskej literárnej legendy - Jána Smreka. Vo svojej tvorbe dokázal odovzdať čitateľom pocit krásna, harmónie, oslavu mladosti a optimizmu. Poslaním poézie je podľa neho vyvolávať najmä pocity krásy a harmónie, pričom presadzoval názor, že báseň má byť citová a muzikálna.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #cvalajuce #dni #čo #to #znamená