
Sila človeka sa prejavuje v jeho schopnosti čeliť výzvam, premáhať prekážky a formovať svoj vlastný osud. Jednou z najdôležitejších aspektov sily človeka je jeho schopnosť empatického a súcitného správania sa. Empatia, schopnosť cítiť a porozumieť emocionálnemu stavu iného človeka, je základným pilierom efektívnej komunikácie a medziľudských vzťahov.
Slušnosť a dodržiavanie pravidiel sú kritické aspekty kvalitnej diskusie. Pozrime sa na to, ako sa slušnosť prejavuje v rôznych situáciách a ako pravidlá prispievajú k plodnej výmene názorov.
Pozdrav je základný prejav zdvorilosti, ktorý tvorí najjednoduchší spoločenský kontakt. Pozdraviť je slušnosť a odpovedať je povinnosť. Aj pri tomto jednoduchom prejave existujú pravidlá. V spoločenskom styku platí princíp prednosti: ženy majú prednosť pred mužmi, staršie osoby pred mladšími a nadriadení pred podriadenými. Tento princíp ovplyvňuje nielen pozdravy, ale aj iné formy spoločenského správania. Pozdrav je prejavom priateľstva, zdvorilosti, úcty a rešpektu k druhému človeku. Dôležitý je aj spôsob, akým pozdrav uskutočňujeme - nemal by byť nedbanlivý, ani prehnaný či afektovaný. Pozdrav by mal byť zreteľný, s úsmevom, vľúdnym pohľadom a miernym úklonom hlavy. U muža by mal byť úklon výraznejší. Nezdravíme s cigaretou v ústach alebo s rukami vo vreckách. Pre muža platí, že zdraví ženu prvý, aj keď je mu podriadená, s výnimkou veľmi mladých dievčat. Povinnosť pozdraviť má muž mladší voči staršiemu a podriadený voči nadriadenému. Úctu pozdravom je vhodné vzdať aj človeku spoločensky vyššie postavenému. V sporných situáciách by sme však pozdrav nemali chápať ako prestížnu záležitosť, ale ako príležitosť dokázať svoju spoločenskú úroveň.
Základnou povinnosťou ženy pri pozdrave je pozdrav vľúdne prijať a s úsmevom opätovať. Pozdrav môžeme doplniť podaním ruky, no tento kontakt nie je vhodný pri letmých stretnutiach alebo vo väčšej spoločnosti. Niektoré kultúry z hygienických dôvodov takýto fyzický kontakt nedovoľujú. V našich zemepisných šírkach je podanie ruky zvyčajné, ale nemalo by sa zneužívať. Hovorí sa, že zo spôsobu podania a stisku ruky možno posudzovať povahu človeka. Nedbanlivé alebo mdlé podanie ruky bez pohľadu do očí pôsobí nepríjemne a prejavuje nezáujem.
Slušnosť nie je nič zaostalé, archaické, preceňované či bezvýznamné. Je náplasťou pre každý druh problémov, aké v súvislosti so stavom našej politiky riešime. V posledných rokoch sa často stretávame s pojmom džentlmen, no v skutočnosti to bol iba kult obliekania sa podľa akéhosi štandardu dávnych džentlmenov, od ktorých si mnohí tú pravú slušnosť vziať zabudli. Netreba sa nechať zmiasť peknou omietkou a chudobným, prevlhnutým vnútrom. Tak ako novodobý džentlmen môže nosiť dvojradové sako, košeľu na mieru a drevené manžety, a popritom zabuchnúť dvere aj tej najstaršej dáme pred nosom, môžu politickí predstavitelia hostiť svojich podporovateľov, zaplatiť im kultúrny program a občerstvenie, ba nebodaj ich aj pozvať na recepciu. Ak by nastal ten rozhodný obrat a slušnosť by v politike naozaj zavládla, netreba sa ňou nechať úplne pohltiť. Nie je potrebné zabúdať na trieskanie do stola, vyrokovávanie lepších podmienok a vehementné nesúhlasy so svojimi oponentmi - a to všetko dokonca s krikom! Reálne hádky nevznikajú pre to, že by si dokazovali svoju pravdu, ale preto, že si dokazujú svoju veľkosť. Parlament už nerieši kauzy ľudu, ale kauzy parlamentu, jeho poslancov, svoje vlastné.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Ľud chce ľudskosť. Rétorika mnohých politikov je prekvapivo podobná všade, či v Európe, v USA alebo u nás v koalícii aj opozícii, teda aspoň štýl rétoriky. Pokiaľ nenastane kultúrna aj generačná obmena, veľa sa nezmení. Možno by každému, kto má záujem o svoju kultúrnu obmenu, pomohol nejaký Zoznam. Zoznam zásad, ako byť slušným a oddaným služobníkom verejnosti, nepracujúcim pre seba, ale pre nás. Možno nejaký - v diskusiách a debatách - spoločne politikom vypracujeme. Myslím ale, že tomu, kto v sebe tú hŕstku ochoty, trochu sebakontroly a veľkú dávku tolerancie nájde, netreba žiadne zoznamy zásad či pravidlá správania sa. Je to jednoduché, stačí si to iba uvedomiť. A naraz sa z politika, hoci nekompromisného, prísneho a tvrdohlavého, stane aj slušný politik. Na to, aby sme išli príkladom a nestáli opakovane na predných stránkach novín slovenských, či dokonca zahraničných, kvôli nie pozitívam, ale našim negatívam, netreba veľký talent a aristokratickú výchovu.
Jan Amos Komenský povedal: „Kdo prospívá ve vědění a neprospívá v mravech, více neprospívá nežli prospívá“. Táto myšlienka platí aj v súčasnosti. Úcta mladších ku starším je základom slušného chovania a jednania človeka. Bez ohľadu na vzdelanie, spoločenskú triedu, bydlisko, pohlavie či vyznanie, rodina má dieťa naučiť pravidlá, ktoré má dodržovať a prijať ich ako normu. Zdalo by sa, že dieťa vychované ľuďmi s vyšším vzdelaním by malo byť ušľachtilejšie, morálne i citovo na výške, no stačí navštíviť diskotéku a tieto deti ukážu svoju druhú tvár. Vulgarita, egoizmus, šikana či vyvyšovanie sa nad deťmi z chudobnejších rodín je odrazom výchovy z domova, papúškovaním filmových hrdinov a zrkadlom ich vnútornej neistoty a nezrelosti.
Dvaja študenti na vysokej škole, ktorých rodičia boli z chudobnejších pomerov, boli ponižovaní za to, že ich vybavenie na športový výcvik nebolo značkové. Napriek tomu, keď ich spolužiaci potrebovali pomoc so štúdiom, boli vždy ochotní pomôcť. Títo mladíci boli kvalitnejšími ľuďmi, pretože ich mravný základ bol na vyššej úrovni. Ďalší príklad: študentka zdravotnej školy so slabším prospechom sa na praxi v nemocnici s úsmevom starala o starú pani, zatiaľ čo študentka s výborným prospechom len výrečne popisovala, čo všetko urobila. Ktorá z nich bude lepšou zdravotnou sestrou? Mladí ľudia by si mali uvedomiť, čo je v živote dôležité, aké hodnoty robia človeka človekom: poctivosť, slušnosť, pokora, pracovitosť, vcítenie sa do druhého človeka a schopnosť pomôcť inému.
Slušnosť a ľudskosť sú hodnoty, ktoré formujú základ našej spoločnosti. V dnešnej uponáhľanej dobe sa zdá, že tieto princípy strácajú na dôležitosti. Stále častejšie sa stretávame s bezohľadnosťou, aroganciou a sebectvom. Slušnosť je prejavom rešpektu voči druhým a kultivovaným prístupom k životu. Je to zrkadlo našej osobnosti, ktoré odráža, ako vnímame seba a ľudí okolo seba. Ľudskosť zase predstavuje schopnosť empatizovať, pomáhať a chápať potreby druhých. Bez ľudskosti by naše vzťahy strácali na hĺbke.
Vzdelávanie v duchu slušnosti a ľudskosti by malo začínať už v ranom veku. Rodičia a vzdelávacie inštitúcie hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako deti pochopia a prijímajú tieto hodnoty. Deti, ktoré sú vychovávané v prostredí, kde prevládajú rešpekt a empatia, majú tendenciu vyrastať v sebaisté a ohľaduplné osoby. Sociálne médiá a internet zmenili spôsob, akým komunikujeme. Anonymita online priestoru môže často viesť k zneužívaniu slušnosti a ľudskosti.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
V praxi môže byť udržiavanie slušnosti a ľudskosti jednoduché. Stačí si byť vedomý jednoduchých gest ako sú úsmev, poďakovanie, vypočutie druhého človeka alebo ponúknutie pomoci. Tieto malé činy môžu mať veľký dopad na to, ako sa cítime a ako vnímame svet okolo nás. Slušnosť a ľudskosť sú nevyhnutné pre koherentné a funkčné spoločenstvo. Ak sa tieto hodnoty stanú základom, na ktorom bude stáť naša spoločnosť, môžeme spoločne vytvoriť prostredie, kde dominuje vzájomný rešpekt a porozumenie.
Vytvárame priestor, ktorý má byť opakom sociálnych sietí. Bez trollov a bez hejtov. S rôznymi názormi, ale s rovnakými faktami. Prostredie, ktoré dezinformácie a nenávistné prejavy nielen umožňuje, ale aj zosilňuje, odrádza čoraz viac ľudí od toho, aby sa zapájali do diskusie. Primárne určuje poradie príspevkov počet „ďakujem“, ktoré získajú od iných čitateľov.
Výchova mladých ľudí k slušnosti je komplexná a neustále aktuálna téma, ktorá si vyžaduje celospoločenskú diskusiu a aktívny prístup. Nie je to len o napomínaní a poučovaní, ale predovšetkým o vytváraní prostredia, v ktorom sa slušnosť stáva prirodzenou súčasťou správania a hodnotového systému mladých ľudí.
Jedným z najdôležitejších faktorov pri výchove k slušnosti je osobný príklad. Deti a mladí ľudia sa učia predovšetkým pozorovaním a napodobňovaním správania dospelých. Preto je kľúčové, aby rodičia, učitelia a ostatní dospelí v ich okolí správali slušne, ohľaduplne a zodpovedne. Slová majú váhu, ale činy majú ešte väčšiu. Ak chceme, aby mladí ľudia boli slušní, musíme im to ukázať vlastným správaním.
Dôležitou súčasťou výchovy k slušnosti je efektívna komunikácia. Je potrebné s mladými ľuďmi otvorene hovoriť o tom, čo znamená slušnosť, prečo je dôležitá a aké sú jej prejavy v rôznych situáciách. Dôležité je nielen vysvetľovať, ale aj počúvať a snažiť sa porozumieť ich pohľadu na vec.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Slušnosť úzko súvisí so zodpovednosťou a sebaúctou. Ak sa mladí ľudia cítia zodpovední za svoje činy a majú zdravú sebaúctu, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným. Zodpovednosť môžeme budovať tým, že mladým ľuďom zverujeme primerané úlohy a povinnosti, a to už od útleho veku. Dôležité je tiež povzbudzovať ich k tomu, aby sa aktívne zapájali do riešenia problémov a aby preberali zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Sebavedomie a sebaúctu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom prejavujeme úctu a rešpekt, uznávame ich úspechy a povzbudzujeme ich v ich snažení. Dôležité je tiež pomáhať im rozvíjať ich silné stránky a talent a učiť ich, ako sa vyrovnávať s neúspechmi.
V súčasnosti, keď mladí ľudia trávia veľa času v online priestore, je dôležité venovať pozornosť aj výchove k slušnosti v digitálnom svete.
Výchova k slušnosti je úloha pre celú spoločnosť. Dôležitá je spolupráca rodiny, školy a ďalších inštitúcií, ktoré sa podieľajú na výchove mladých ľudí. Rodina by mala byť prvým a najdôležitejším miestom, kde sa deti učia slušnosti. Škola by mala pokračovať v tomto procese a dopĺňať ho o ďalšie vedomosti a zručnosti. Spoločnosť by mala vytvárať prostredie, v ktorom sa slušnosť cení a podporuje. Dôležité je, aby médiá propagovali pozitívne vzory a aby sa verejne odsudzovalo neslušné správanie.
Výchova k slušnosti je dôležitá aj ako prevencia šikanovania a násilia.
Slušnosť úzko súvisí s empatiou a altruizmom. Ak sa mladí ľudia učia vcítiť do pocitov druhých a pomáhať tým, ktorí to potrebujú, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným. Empatiu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom umožňujeme stretávať sa s ľuďmi z rôznych prostredí a učiť sa o ich živote a skúsenostiach. Altruizmus môžeme podporovať tým, že ich povzbudzujeme k dobrovoľníckej činnosti a k pomoci ľuďom v núdzi.
Dôležitou súčasťou výchovy k slušnosti je aj učenie umeniu argumentácie a konštruktívnej kritiky. Mladí ľudia by sa mali naučiť, ako vyjadriť svoj názor slušne a rešpektujúco, aj keď s niekým nesúhlasia. Mali by sa tiež naučiť, ako prijímať kritiku a ako sa z nej poučiť. Dôležité je tiež učiť ich, ako rozlišovať medzi konštruktívnou kritikou a urážkami a ako reagovať na rôzne druhy kritiky.
Výchova k slušnosti nie je jednorazová záležitosť, ale celoživotný proces. Je dôležité neustále sa učiť a zlepšovať a byť otvorený novým poznatkom a skúsenostiam.
Výhody a nevýhody študentského života sú odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu. Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. Čim budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.
DEMDIS sa snaží nachádzať porozumenie a budovať mosty v rozdelenej spoločnosti. Zároveň sme presvedčení, že kvalitnejšie systémy a procesy vzájomnej diskusie vedú aj k lepším výstupom. Výsledky DEMDIS diskusií nám pritom opakovane potvrdzujú, že s vhodným prístupom vie byť dialóg nie len slušný a vecný, ale aj viesť ku mnohým postojom, na ktorých sa zhodneme. Diskusie automaticky vytvárame tzv. názorové skupiny diskutujúcich a sledujeme, ktoré názory majú väčšinovú podporu v každej z nich. Vtedy hovoríme o konsenze. DEMDIS metódy férovej a otvorenej diskusie nám tak umožňujú zapájať veľký počet ľudí do vzájomnej konverzácie, ktorá nám umožňuje nachádzať to, čo nás spája.
Príprava diskusie je najkomplexnejšou fázou celého procesu. Jej súčasťou je nie výber témy, ale aj nastavovanie dobrého rámca, cieľov, či počiatočných názorov. Témy DEMDIS diskusií vyberáme v rámci pravidelných interných fór kurátorov a kurátoriek diskusií. Základnými kritériami výberu sú vecnosť, slušnosť, sledovanie verejného záujmu či spoločenská relevantnosť.
Rámcovanie akýchkoľvek diskusií má nemalý vplyv na jej výsledky. Uvedomujúc si tento podstatný fakt, sme vypracovali vlastnú internú metodiku rámcovania digitálnych diskusií. Tá sa skladá z viacerých na seba nadväzujúcich krokov:
Táto otázka, ktorú si položil jeden z diskutujúcich, otvára rozsiahlu tému medziľudských vzťahov v triede a ich vplyvu na jednotlivcov. V nasledujúcom príspevku sa pokúsime túto problematiku preskúmať z rôznych uhlov pohľadu, s ohľadom na osobné skúsenosti, teoretické poznatky a praktické rady.
Otázka položená v úvode, či je normálne nemať blízkeho kamaráta v triede, je úplne legitímna. Mnohí študenti sa v priebehu školských rokov cítia podobne. Skúsenosti so šikanovaním na základnej škole, ako spomína jeden z diskutujúcich, môžu mať dlhodobý vplyv na schopnosť nadväzovať a udržiavať blízke vzťahy. Aj keď šikanovanie už nie je prítomné, pretrvávajúca obava z odmietnutia alebo nepochopenia môže sťažovať hľadanie "stáleho partáka alebo partie" v triede. Je dôležité si uvedomiť, že nie každý potrebuje mať v triede blízkeho priateľa. Pre niekoho je dôležitejšie mať priateľov mimo školy a triedu vníma len ako miesto na vzdelávanie. Dôležité je, aby sa človek cítil dobre a nebol osamelý.
Skúsenosť s rozpadom kamarátstiev po prechode zo základnej školy na strednú, ktorú zdieľa jeden z diskutujúcich, je pomerne bežná. Zmena školy, nové záujmy a odlišné životné ciele často vedú k tomu, že sa cesty ľudí rozchádzajú. Je prirodzené, že sa bývalí kamaráti prestanú stretávať a ich vzťahy ochladnú. Jeden z príspevkov uvádza: "Kašli na to ono aj tak väčšinu takýchto kamaratstiev zo školy sa rozpadne lebo každý pôjde svojou inou cestou."
Školská trieda je špecifická sociálna skupina, ktorá sa líši od iných skupín. Ako uvádza jeden z textov, "Základnou skupinou, prostredníctvom ktorej sa realizuje výchovno-vzdelávací proces, je školská trieda. Školská trieda je zvláštny sociálny útvar, v mnohom odlišný od iných skupín." Trieda je formálna skupina, ktorá vzniká na základe administratívneho zaradenia žiakov. Členovia triedy si nemôžu vybrať, s kým budú tráviť čas, a preto sa nie vždy vytvoria blízke vzťahy medzi všetkými žiakmi.
Na vzťahy v triede vplýva množstvo faktorov, medzi ktoré patria:
Učiteľ zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní pozitívnych vzťahov v triede. Medzi jeho úlohy patrí:
Existuje množstvo techník, ktoré môžu učitelia využiť na podporu komunikácie a budovanie pozitívnych vzťahov v triede.
Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie vlastného názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už píšete príspevok do online fóra, na sociálne siete, alebo pripravujete vystúpenie na konferencii, existujú určité zásady, ktoré vám pomôžu vytvoriť presvedčivý a efektívny diskusný príspevok. Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru, ktorá pomáha udržať pozornosť publika a zrozumiteľne prezentovať vaše myšlienky. Kompozícia diskusného príspevku by mala obsahovať nasledovné časti:
Rečnícky štýl je štýl verejný a publicistický. Patrí medzi verejné a publicistické štýly.
Prednáška
Cieľ: Odborné vzdelávanie a informovanie.
Štruktúra:
Slávnostný prejav
Cieľ: Vyzdvihnúť význam udalosti, vyvolať emócie.
Charakteristika: Používa umelecké jazykové prostriedky (metafory, prirovnania, citáty).
Štruktúra:
1️⃣ Príprava - vyhľadávanie informácií, dôkazov, dokumentov.
Empatia je schopnosť vcítiť sa do pocitov a prežívania iného človeka, porozumieť jeho pohľadu a reagovať naň s citlivosťou. Je to základný kameň medziľudských vzťahov a efektívnej komunikácie. Empatia nám umožňuje lepšie porozumieť potrebám a motiváciám druhých, čo vedie k budovaniu dôvery a spolupráce.
Dnes som zostala úplne v šoku. Priateľovi sa pokazil zips na bunde. Zobrala som bežec do obchodu, že kúpim nový a vymením. Pani mi povedala, že mám doniesť celú bundu, lebo ze to nemusí pasovať. Tak som zbehla pre bundu, pani mi ponúkla, vybrala som, jeden sa však rozopinal, tak vybrala ona druhý, začala to navliekat, ale mala také dlhé nechty, že to nevedela urobiť, po chvíľke jej hovorím, že jej pomôžem, čo sa aj stalo, lebo som sa už nevedela na to pozerať, ako jej to nejde kvôli tým nechtom. Zaplatila som 3€, a cestou rozmýšľam, že koľko by asi stal celý zips, keďže bežec stojí 3€. Pridem domov, chcem vyhodiť bloček kukám naň a tam, že bežec stal 1€a navliekanie 2€, toto je už naozaj v prdeli, ja chápem, že boli obchody zavreté, ale 2€?