
Článok sa zameriava na problematiku započítania platieb v exekučnom konaní, a to najmä na poradie, v akom sa platby priraďujú k istine a príslušenstvu pohľadávky. Analyzuje relevantné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka, ako aj Exekučného poriadku.
V praxi často dochádza k situáciám, keď dlžník uhrádza svoj dlh veriteľovi postupne, avšak neurčí, na akú časť dlhu platbu priraďuje. V takýchto prípadoch je potrebné určiť, ako sa platba započíta, a to najmä v exekučnom konaní, kde je dôležité správne určiť výšku istiny a príslušenstva pohľadávky.
Obchodný zákonník v § 330 ods. 3 upravuje poradie splatnosti peňažných záväzkov. Ustanovenie hovorí, že ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
Dôležité je, že tieto ustanovenia Obchodného zákonníka sú dispozitívne. To znamená, že ste si ich v zmluve s klientom mohli upraviť inak. Alebo môže iná úprava vyplývať z Vašich obchodných podmienok, ak nejaké máte.
Okrem toho, z odseku 2 toho istého ustanovenia vyplýva, že ak dlžník neurčí inak, najskôr sa platia úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky záväzku (tzv. príslušenstvo pohľadávky).
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Ak skutočne nie je zrejmá voľba dlžníka, teda neviete určiť, ktorú faktúru Váš klient hradil, pretože nebola zhodná suma platby so sumou faktúry alebo sumou podľa splátkového kalendára, v popise platby nebola odvolávka na číslo faktúry a ani na splátkový kalendár, potom môžete priradiť platbu k tým záväzkom klienta, ktoré nie sú zahrnuté v notárskej zápisnici a v súvislosti s ktorými klient nepodpísal uznanie. Teda, môžete považovať za uhradené faktúry (alebo ich časť) s „najmladším“ dátumom splatnosti.
Takto môžete postupovať dovtedy, kým nebudete mať uhradené všetky faktúry, ktoré sú nezabezpečené, teda v súvislosti s ktorými nemáte dohodnutý splátkový kalendár a v súvislosti s ktorými Vám klient nevystavil notársku zápisnicu ako exekučný titul.
Spôsoby zabezpečenia záväzkov nie sú v slovenskom Občianskom zákonníku určené taxatívne. Možnosť zabezpečiť záväzok aj iným spôsobom ako výslovne určeným v zákone sa uvádza v § 555 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno záväzok dať zábezpeku splniť „najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi“.
Okrem toho, § 58 Občianskeho zákonníka, ktorý je súčasťou piateho oddielu, prvej hlavy, ôsmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcej zabezpečenie záväzkov obsahuje ako jeden z taxatívne vymenovaných druhov zabezpečenia písomné uznanie dlhu. Takže podľa Občianskeho zákonníka písomné uznanie dlhu zabezpečenie výslovne predstavuje.
Otázna by teda mohla byť len notárska zápisnica. Tá však tiež obsahuje uznanie dlhu a okrem toho súhlas s vykonateľnosťou umožňujúci využitie notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
I. Skutočnosť, či konkrétna platba sa má (či už podľa prejavenej vôle dlžníka, alebo za použitia pravidla v § 330 Obchodného zákonníka) započítať na istinu alebo príslušenstvo, bude potrebné preskúmať pri každom čiastočnom plnení osobitne a následne ju v zmysle čl. 15 a § 191 C. s. p. II. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 1.
Okresný súd Nitra rozsudkom z 1. marca 2017 č. k. 18 C 699/2015-153 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6 568,23 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 98 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa so spoločnosťou SANSTAV s. r. o. uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej boli na ňu postúpené pohľadávky na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatených vyfakturovaných súm za vykonané práce v zmysle zmluvy o dielo, ktorú spoločnosť SANSTAV s. r. o. (ústne) uzavrela so žalovanou. Z vykonaného dokazovania zistil, že jednotlivé čiastkové platby, hoci boli uhradené po lehote splatnosti, boli správne započítané najskôr na istinu, a nie na príslušenstvo (úroky z omeškania), keď žalovaná pri každej úhrade uviedla ako variabilný symbol číslo faktúry, na ktorú sa mala úhrada vzťahovať, a teda určila, že čiastočnými úhradami hradí jednotlivé faktúry vystavené na istiny.
Prezident Andrej Kiska podpísal vládou schválenú zmenu exekučného poriadku, ktorá bola predložená podpredsedníčkou vlády a ministerskou spravodlivosti Luciou Žtiňanskou. Samotný exekučný poriadok zavádza aj súdnym exekútorom rôzne povinnosti pod hrozbou disciplinárneho previnenia a následného disciplinárneho trestu, ktorý sa javí v mnohých smeroch veľmi nekompromisne.
Isté však je, že touto schválenou zmenou budú do značnej miery ťahať za kratší koniec samotní veritelia, ktorí nemajú uspokojené svoje zákonné nároky o ktoré neraz bojovali aj niekoľko rokov v samotnom sporovom konaní, čí štát v postavení veriteľa, ktorému bude chýbať značná časť tohto “príjmu” v štátnej pokladnici, na ktorý sa búdu musieť poskladať práve tí občania, ktorí si svoje dlhy a záväzky plnia riadne a včas.
Novela exekučného poriadku priniesla vlnu nesúhlasu nielen z radov odbornej verejnosti ale svoj odpor vyjadrili aj “veľkí” veritelia, banky, mestá, inkasné spoločnosti, poisťovne, telekomunikační operátori, advokáti a advokátske spoločenstvá ale aj desiatky samotných súdnych exekútorov.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.
Exekútor je povinný vyhlásiť, že spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. d), pri zložení sľubu. Komora overí splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. d) do troch mesiacov od zloženia sľubu.
Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte podľa § 12 ods. 5 a § 61h ods. 1 písm.
Exekútorský úrad musí byť:
Exekútor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti podľa tohto zákona a pri činnosti v orgánoch komory.
Exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ak by sme exekučné konanie chceli nejakým spôsobom definovať, mohli by sme povedať, že ide o procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. V rámci vnútorného členenia civilného procesu predstavuje exekučné konanie druhú, avšak fakultatívnu, t.j. nepovinnú, fázu civilného procesu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvotným predpokladom na začatie celého, často krát zdĺhavého a byrokraticky zaťažujúceho procesu vymáhania dlžného plnenia, prostredníctvom exekúcie, je existencia exekučného titulu. Exekučným titulom môže byť výlučne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (poprípade iného orgánu), ktorým bola povinnej osobe judikovaná určitá povinnosť. Pod výrazom „právoplatnosť rozhodnutia“ si je, zjednodušene povedané, potrebné predstaviť také rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať ďalší (riadny) opravný prostriedok. Pod výrazom „vykonateľnosť rozhodnutia“ si je potrebné predstaviť právoplatné rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty stanovenej za účelom jeho dobrovoľného plnenia.
Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie predstavuje jednu zo základných procesných podmienok exekučného konania, bez ktorej (až na niekoľko zákonných výnimiek) nie je možné exekučné konanie začať. Návrh na vykonanie exekúcie musí popri všeobecných náležitostiach obsiahnutých v ustanovení § 127 Civilného sporového poriadku obsahovať aj osobitné náležitosti upravené v ustanovení § 48 ods.
tags: #zapocitanie #exekucia #prislusenstvo #a #istina #poradie