
Budúcnosť je pojem, ktorý v sebe skrýva nespočetné množstvo možností a očakávaní. Je to horizont, ku ktorému sa upierajú naše pohľady, plný nádejí, ale aj obáv. Pre slabých sa javí ako nedosiahnuteľná méta, pre bojazlivých ako neznáma a neprebádaná krajina, no pre odvážnych predstavuje jedinečnú šancu. Čo teda od budúcnosti môžeme očakávať a ako sa na ňu pripraviť?
Často si kladieme otázky o tom, akí budeme, kde budeme a kým budeme v budúcnosti. Tieto otázky sú sprevádzané túžbou po poznaní a istote, no zároveň aj obavami z neznámeho. Žiadny prorok, veštica ani Baba Jaga nám nedokážu dať jednoznačné odpovede. Je to tak bohužiaľ, alebo našťastie?
Keby sme vedeli, čo nás v budúcnosti čaká, nemali by sme sa na čo tešiť a nič by nás neprekvapilo. Stratili by sme nádej a prestali by sme sa snažiť o dosiahnutie svojich cieľov, lebo by sme vopred vedeli, či sa nám ich podarí dosiahnuť alebo nie. Alebo naopak, zahrávali by sme sa s osudom?
Možno by sa našli odvážlivci, ktorí by osud pokúšali a robili by veci tak, aby zabránili vyplneniu tej-ktorej predpovede. Bavilo by nás vôbec robiť len správne rozhodnutia a nikdy nestúpiť vedľa? Niekedy musíme prejsť zlým obdobím života, aby sme mohli nabrať lepší smer a až potom zakopnúť o šťastie.
Netvrdím však, že človek má osud vopred predurčený. Jeho budúcnosť závisí od toho, ako k životu pristupuje. Ako povedal Oscar Wilde: „Žiť je najvzácnejšia vec na svete. No väčšina ľudí iba existuje.“ A práve na základe tohto citátu by sme mali na sebe neustále pracovať, zlepšovať sa a nezmieriť sa s tým, že som aký som a to mi stačí.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Je potrebné mať v sebe bojového tigra a túžbu byť lepším a uplatniť sa v živote. Je len zriedkavé stretnúť človeka s veľkými ambíciami, kdežto pasívnych ľudí sa pohybuje po svete mnoho a ďalších k nim už pridávať netreba. Takýto ľudia nemajú od budúcnosti veľké očakávania. Jednoducho žijú zo dňa na deň, pretĺkajú sa životom a dúfajú, že sa všetko dobre skončí.
Zmieria sa s tým, že tam, kde sú, im je dobre a napredovať nepotrebujú. Najradšej ostávajú na svojom istom miestečku a stávajú sa len tichými pozorovateľmi neustále napredujúcej spoločnosti. Niečo im chýba… Odvaha? Elán? Alebo snáď sebavedomie? Sú to jednoducho ľudia bez potenciálu.
Pri zdokonaľovaní sa sme nútení vystúpiť z našej zóny pohodlia a prekonať svoju lenivosť, strach, či čokoľvek iné brániace nám ísť vpred. A na to potrebujeme niečo, čo nás bude poháňať - motiváciu. Aby nás strach z prehry neodradil pokračovať v hre a aby sme neboli nútení zakotviť sa na rovnakom mieste.
Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu a vyjadruje vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente…
Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Existujú rôzne druhy diskusií, napríklad:
Diskusný príspevok má svoju vonkajšiu a vnútornú formu. Vnútorná forma zahŕňa:
Štýl diskusného príspevku by mal byť:
Písať o sebe slohovú prácu je dosť ťažké. Mám vyzdvihnúť pozitívne a potlačiť negatívne vlastnosti? Hoci by som v očiach mnohých vyzerala lepšie, objektívne by to veru nebolo. Opísať samého seba, alebo niekoho iného znamená čo najpresnejšie vystihnúť jeho charakteristické vlastnosti. Keď sa na seba pozriem, vidím malú na prvý pohľad zbabelú i utiahnutú dievčinu. Ak upriem pohľad trochu bližšie, z mojich očí zračiť nielen neistotu, ale i štipku dobroty, odvahy a šibalstva.
Na život sa pozerám optimisticky, niektoré situácie vyriešim rýchlo, nad inými sa pozastavím dlhšie. Vraví sa, že prvý dojem napovie o človeku veľa, preto keby sa dalo určite by som na to upozornila všetkých ľudí, ktorých mám v blízkej budúcnosti stretnúť. Vidieť ma zamračenú a mrzutú nie je veľmi dobré znamenie. Vtedy môže byť moja odpoveď aj na obyčajnú otázku agresívna. V takejto situácii som veľmi zraniteľná a citlivá a konám impulzívne. Viem, že moje konanie nie je správne, ale aj tak je lepšie sa mi vyhnúť.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Neriadim sa pravidlom, že ak mám niečo na jazyku, najprv si to mám dvakrát premyslieť a až tak to vysloviť. V opačnom prípade sa môže stať, že sa niekoho dotknem alebo ho urazím. To sa mi môže potom veľmi ľahko vypomstiť. Na vine tomuto všetkému je moja náladovosť. Aj keď, čo sa týka ostatných vecí som človek, ktorý si vopred všetko naplánuje a až potom koná. Len málo vecí nechávam na náhodu, lebo sa bojím, že ich inak nedokážem zvládnuť.
V niektorých prípadoch som zbabelá a nedokážem si obhájiť vlastnú pravdu. Vtedy si poviem, že nabudúce už budem konať inak, pozbieram všetky sily a budem sa brániť. No väčšinou čakám, kedy sa moje "nabudúce" prejaví. Neraz dostávam radu od ľudí aby som nechodila so zdvihnutým nosom, hoci ja sa za namyslenú nepovažujem. Nemám jednoducho potrebu niekomu sa vtierať a tlačiť sa tam, kde ma nechcú. Súvisí s tým aj to, že som málo komunikatívna a uzavretá. O svoje myšlienky a pocity sa podelím len mojim najbližším osobám. Som nedôverčivá, lebo som sa poučila na vlastných chybách, že každému veriť nemôžem a že nie je každý taký, ako na prvý pohľad vyzerá.
Z rozprávania mojej mamky si pamätám, že som odjakživa bola samostatná a musela som vždy spraviť všetko po svojom. Myslím, že táto vlastnosť je u mňa typická i dodnes. Ľahko ma môžete stretnúť samu v meste, či vidieť osamelo sedieť v triede. Samota mi jednoznačne neprekáža. Keď nastanú chvíle, že sa na mojej tvári i bez príčiny ukáže širokánsky úsmev, keď dávam najavo svoju veselosť, keď ma napadajú vtipné poznámky - mám dobrú náladu. Vtedy som milá, dobrá, poslušná, ochotná poradiť a viem sa aj uskromniť. V škole sa snažím usilovne a svedomito učiť, doma sa dobrá nálada prejavuje v pracovitosti a snahou pomôcť rodičom. Túto náladu mám najradšej, ale moja vrtká povaha si vyberá sama.
Hneď na úvod by som chcel povedať, že osoba, ktorú sa pokúsim charakterizovať je môjmu srdcu veľmi blízka. Prichádzam s ňou do kontaktu už od môjho narodenia. Vie mi vždy poradiť aj keď jeho rady sú pre mňa niekedy nezaujímavé. Nechcem s nimi občas súhlasiť, lebo mám aj svoj vlastný názor. Možno ste postrehli, že ide o môjho otca.
Priblížim vám jeho vonkajší vzhľad. Má strednú postavu, ktorá je vyšportovaná, lebo veľa beháva. V tvári sú už vryté aj nejaké vrásky. Kde tu, sa mu mihne aj šedivý vlas. Argumentuje, že to má zo mňa a sestry. Má modré oči a pohľad na neho vzbudzuje dojem drsného človeka. Nie je to však pravda.
V práci a v bežnom živote je k ľuďom otvorený, dokáže človeka vypočuť a má veľký zmysel pre humor. Veď vždy keď som s ním na návšteve, tak priam srší humorom a nevravím, keď si ešte aj trochu vypije. Potom dokáže tvoriť také „hlody“, že to až nie je normálne. Najviac si na ňom cením jeho zmysel pre poriadok a presnosť, ktoré mi niekedy pripadajú byť až prehnané. Jeho posadnutosť prácou v oblasti strojníctva je priam až chorobná. Občas mám pocit, či sa takýmto tempom života dožije vnúčat.
Otec je človek veľmi uponáhľaný, ale obdivuhodné je to, že sa vo svojom rýchlom štýle dokáže orientovať. Komunikatívnosťou si získava veľa nových priateľov, s ktorými ľahko nadväzuje kontakty.
Má veľa záujmov a je všestranne nadaný. Od mala vyrastal na Liptove u svojej starej mamy v dedinke Šuňava. Jeho život tam bol úzko spätý s prírodou a dedinským prostredím. Vedel by som si ho predstaviť ako žije na vidieku, obrába tam roľu a chová dobytok. Nerobia mu problém ani murárske práce. Avšak veľká slabina, ktorú som u neho spozoroval je v oblasti počítačov. Väčší „talent“ na takéto veci som ešte nevidel.
V minulosti sa aktívne venoval športu, bol vytrvalcom a ani dnes mu nerobí problém odbehnúť dlhšiu trať. Má neuveriteľnú fyzickú, ale aj psichyckú výdrž. Vlani dokázal odbehnúť maratón a to bez tréningu. Chcel mi asi ukázať, že ešte nepatrí do starého železa. Vtedy som si na ňom všimol jeho cieľavedomosť a veľké odhodlanie pre každú vec na ktorú sa podujme.
Jedno sa mi na ňom ale nepáči. Vie strašne podpichovať človeka a má problém prestať s tým. Praktizuje to často na mne a začína mi to poriadne liezť na nervy. Napriek tomu je dobroprajný a srdečný. Vôbec nie je skúpy. Dokáže sa priam rozdať a keď ho niekto požiada o pomoc tak vždy vide v ústrety.
Tak toto je môj otec. Som rád, že ho mám, lebo ma vie povzbudiť. Dúfam, že som vám ho priblížil natoľko, aby ste si jeho povahu a približný vzhľad vedeli predstaviť.
Zákony pre podnikanie na Slovensku nehovoria ľudskou rečou. Ak potrebujete vyriešiť konkrétnu situáciu zo života firmy, čítaním v zákonoch ju nájdete len málokedy. Odpovede sa ukrývajú na rôznych miestach a to nielen jedného predpisu. Čo nevysvetľujú zákutia jedného zákona, musíte hľadať v iných - ak to nenájdete tam, čakajú vás vyhlášky, metodické predpisy či vysvetlenia, ktoré vydáva niekoľko rozličných úradov.
A keď napokon máte šťastie, formulácia daného ustanovenia je určená pre kadekoho iného, len nie pre vás. Odsledovať či ovládnuť všetky oblasti a možné situácie je aj pri najväčšom úsilí takmer nemožné a dovolím si tvrdiť, že ja a moji kolegovia v praxi sa slušne často venujeme doslova pátracej až archeologickej práci ala Indiana Jones: ako je to a to ustanovenie vlastne myslené, s čím súvisí, čo sa v rámci neho (ne)dá či čo ním zamýšľal pôvodný autor ešte pred 20 rokmi.
Blog je preto úžasným miestom na triedenie myšlienok, riešení a postupov. Od r. 2012 skrze články, tipy, návody a dokonca aj hand-made eBooky a návody pomáha podnikateľom a ich šikovným účtovníkom, daňovým poradcom či právnikom.
Dôležité PS: Texty na tomto blogu vyjadrujú môj odborný názor a skúsenosti vrátane všetkých prípadných omylov, ktorých sa vo vyššiespomínanom legislatívnom bordeli nie je ťažké dopustiť. Nepreberám preto zodpovednosť za činy, ktoré na základe nich urobíte. Ak máte pocit, že ktorýkoľvek článok potrebuje doplniť či opraviť, využite prosím diskusný systém pod každým článkom, do ktorého sa prihlásite pod vlastným menom či “social” nickom - reagovať však budem len na konštruktívne príspevky podpísané celým menom a priezviskom.