
Zmluvy sú základným kameňom právnych vzťahov a ekonomických transakcií. V slovenskom právnom poriadku existuje množstvo typov zmlúv, pričom každý typ má svoje špecifiká a právnu úpravu. Medzi tieto zmluvy patria aj zmluva o pôžičke a zmluva o úvere, ktoré sú často zamieňané, no majú zásadné rozdiely. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že na jej vznik je potrebné faktické odovzdanie predmetu pôžičky. Tento článok sa zameriava na definíciu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, jej charakteristické znaky a rozdiely oproti zmluve o úvere.
Zmluva o pôžičke je upravená v ustanoveniach § 657 - 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Na druhej strane zmluva o úvere je upravená v ustanoveniach § 497 - 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Tieto dva typy zmlúv sa líšia v niekoľkých kľúčových aspektoch:
Na to, aby sme mohli hovoriť o zmluve o pôžičke, musí mať zmluva určité náležitosti, a to:
Pôžička nemusí byť len v písomnej forme. Platná je napr. aj ústna zmluva o pôžičke.
V praxi je najväčším problémom to, že veriteľ nevie preukázať, že peniaze dlžníkovi odovzdal. Ideálne je, ak veriteľ prevedie pôžičku bankovým prevodom, kde do detailu platby uvedie aj to, že sa jedná o pôžičku. Preukázať pôžičku, ktorá je odovzdaná v hotovosti môže napr. aj svedkom, ktorý bol pri odovzdaní pôžičky a vie dosvedčiť presnú sumu, a ako aj to, kedy a kde bola suma odovzdaná. Hotovostnú pôžičku možno preukázať napr. aj písomným potvrdením dlžníka o prevzatí sumy pôžičky. Dokonca podľa istých názorov nepostačuje ani to, ak je v zmluve o pôžičke vyhlásené, že k odovzdaniu peňazí dôjde po podpise zmluvy.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pôžička sa premlčuje v lehote 3 rokov od jej splatnosti. Ak dátum splatnosti nie je medzi stranami dohodnutý, potom je dlžník povinný vrátiť pôžičku na výzvu veriteľa. Vyplýva to z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Aj toto právo sa však premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie v lehote 3 rokov od splatnosti (od výzvy) ale od poskytnutia pôžičky. Preto pokiaľ si veriteľ s dlžníkom nedohodli presný dátum vrátenia potom by mal veriteľ dlžníka vyzvať najneskôr do 3 rokov od uskutočnenia pôžičky. V opačnom prípade riskuje, že v súdnom spore dlžník namietne premlčanie a súd žalobu zamietne.
Niekedy sa v súdnom spore stáva, že nie sú preukázané všetky znaky zmluvy o pôžičke. V takom prípade, pokiaľ daný vzťah nezodpovedá inej zmluve, vyhodnotí ho súd ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je dlžník povinný veriteľovi vydať. Bezdôvodné obohatenie sa však premlčuje podľa iného režimu. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak si nie ste istý, či Vaša pôžička, je skutočne pôžička, radšej žalujte nárok v kratšej - 2 ročnej lehote, počítanej od momentu, kedy ste dlžníkovi poskytli peniaze.
Ideálne je uzavrieť písomnú zmluvu o pôžičke, v ktorej sa presne označia zmluvné strany (veriteľ a dlžník), uvedie sa suma pôžičky, splatnosť a iné podmienky. Overenie podpisov nie je nevyhnutné, no nie je na škodu (najmä u dlžníka). Pôžičku je vhodné poskytnúť bankovým prevodom. Ak sa poskytuje v hotovosti, je vhodné mať písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí sumy.
Vymáhať pôžičku je potrebné v premlčacej dobe. Ak ju budete vymáhať po premlčacej dobe a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne. Ak si veriteľ nie je istý tým, či má pôžička všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, potom je potrebné rátať skôr s tým, že premlčacia doba je kratšia (2 ročná, od poskytnutia peňazí), ak by právny vzťah súd náhodou vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie. Dlžníka je vhodné najskôr písomne vyzvať, i keď to nie je podmienkou podania žaloby. Dlžník, ktorý výzvy ignoruje, či dáva „plané“ sľuby sa často snaží len získať čas, aby sa pôžička premlčala. Netreba tak čakať. Premlčacia doba sa preruší až dňom podania žaloby na súd (dňom doručenia súdu). Často dlžník začne brať veci vážne až keď mu výzvu pošle advokát, pretože si uvedomí, že ďalším krokom bude už žaloba, kde náklady, ktoré vzniknú a ktoré bude musieť veriteľovi preplatiť, budú oveľa vyššie.
Pred podaním žaloby je však potrebné dôkladne posúdiť vymáhateľnosť pôžičky. Do sporu nie je dobré sa „púšťať bezhlavo“. Je potrebné zistiť, či dlžník nemá exekúcie, zvážiť, aký má majetok, či nedlhuje na daniach a odvodoch, no najmä či dôkazy sú spôsobilé preukázať nárok na súde. Na súde má totiž dôkazné bremeno veriteľ. Ten musí preukázať, že peniaze reálne odovzdal a že sa s dlžníkom dohodol na tom, že ich vráti, no neurobil tak.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Tzn. zmluvy uzatvárané medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. Vo Vašom prípade, by o spotrebiteľský vzťah mohlo ísť iba v prípade, ak by ste predmetnú nehnuteľnosť kupovali od developéra. Ak sa kúpna zmluva uzatvára medzi fyzickými osobami, v takom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je samostatný zmluvný typ, ktorý má vlastnú právnu úpravu (ZSÚ) so subsidiárnym použitím OZ (občianskoprávny vzťah). Tento typ zmluvy je upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v OBCHZ, a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k Obchodnému zákonníku: Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím OZ (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe