Štúrovci: Diskusný príspevok o ich prínose a význame

Schopnosť vyjadrovať sa je základnou črtou osobnosti a tvorba by mala odrážať vnútorný svet študenta skĺbený s postojom k realite. Štúrovci, ako prví, pochopili, čo chýba slovenskému národu a vytvorili orchester, v ktorom to, čo nepovedal jeden, povedal druhý. Ich cieľom bolo zhmatateľniť svetlo nádeje pre Slovákov.

Obdobie "smrtného spánku" a "hniloby predkov"

Ak chceme pochopiť veľkosť diela štúrovcov, musíme spoznať obdobie, v ktorom žili a tvorili. Bolo to obdobie, ktoré Fándly nazval "smrtným spánkom" a Bajza "hnilobou predkov". V tom čase sa za maďarizáciu škôl a teda aj za uhorskú ideológiu stavali aj slovanskí zemania a cirkevní vzdelanci. Slovenská inteligencia sa dostáva do maďarskej opozície len postupne, a to len s požiadavkami jazykovými. Sociálne práva pre Slovákov žiadali až štúrovci, ktorých pri tom brzdila už spomenutá vlna maďarizácie. Hurban na sneme v Záhrebe povedal: „Opustený je národ slovenský od svojej šľachty, opustený od meštianstva, opustený z väčšej čiastky od kňažstva svojho…“ Hodža v Slavomierskom dodáva: „Kňažstvo, učiteľstvo, šľachta, meštianstvo a všetko, čo len kus hlavy nad vrstvu pospolitosti ľudovej zdvihlo, všetko je od národa svojho a nášho slovenského, všetko je proti nemu.“

Štúrovci ako tvorcovia "orchestra"

Štúrovci ukuli Slovákom spoločný program kultúrny a sociálny a ukázali im svetlo nádeje. Ich najdôležitejším cieľom bolo toto svetlo zhmatateľniť, ich cieľom boli činy. V Uhorsku nebola silná buržoázia, na čele revolučného hnutia bola stredná šľachta a zemianstvo. Revolúcia bola namierená proti Viedni, za samostatnosť Uhorska, preto mala národno-oslobodzovací charakter. Na čele hnutia za samostatnosť Uhorska stál Lajos Kossuth. Pod jeho vplyvom narastá maďarský nacionalizmus, čo vyvolalo odpor u ostatných národov v Uhorsku, ktorí hľadali oporu u vlády vo Viedni.

Slovenské národné hnutie a jeho opora

Slovenské národné hnutie sa opieralo o vidiecku inteligenciu a slabé meštianstvo. Na čele tohto hnutia boli Štúrovci.

Spoločnosť česko-slovanská

V roku 1828 vznikla v Bratislave Spoločnosť česko-slovanská (na bratislavskom lýceu). Zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Zo začiatku mala vzdelávací charakter, no po príchode Ľudovíta Štúra sa do popredia dostali národné otázky. Pamätná ostala vychádzka na Devín 24. apríla 1836. Vláda zakázala študentské spoločnosti a v roku 1837 Spoločnosť česko-slovanská zanikla.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Uzákonenie spisovného jazyka

Ľudovít Štúr prednášal na bratislavskom lýceu a Janko Matuška na protest jeho odchodu z katedry napísal báseň Nad Tatrou sa blýska. V roku 1843 došlo k uzákoneniu spisovného jazyka. Reformu schválil Ján Hollý. Za základ prijali stredoslovenské nárečie. Na jar Janko Kráľ napísal v slovenčine Dumu bratislavskú. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bol 2. ročník almanachu Nitra (1844). Tatrín bol celonárodný spolok.

Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).

Ľudovít Štúr: Jazykovedec, novinár, politik, básnik, filozof

Ľudovít Štúr (Velislav) sa narodil v roku 1815 v Zay Uhrovci. Jeho otec, učiteľ, mu poskytol základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, potom na bratislavskom lýceu. Na lýceu vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Študoval v Nemecku v Halle, kde sa jeho vlastenecké cítenie upevnilo a po návrate vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov, preto ho v roku 1843 odvolali z katedry. Bol jazykovedec, novinár, politik, básnik a filozof a vedúca osobnosť Slovenského národného obrodenia.

Štúr ako jazykovedec

V roku 1843 uzákonil spisovný jazyk, ktorý zjednotil Slovákov. V spise Nárečja slovenskou alebo potreba písaňja v tomto nárečí dokazuje, že iba taký národ je samostatný, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť. Jeho dielo Náuka reči slovenskej sa zaoberá hláskoslovím, morfológiou, syntaxou, pravopisom a fonetikou. V diele Hlas proti hlasom vystúpil proti Kollárovi.

Štúr ako novinár

V roku 1845 založil prvé politické noviny Slovenské národňje novini, v ktorých riešil politické a hospodárske problémy. Žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, vybudovanie a zveľadenie priemyslu a obchodu. Súčasťou novín bola literárna príloha Tatranský orol.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Štúr ako politik

Bol poslanec za Zvolen v Uhorskom sneme a žiadal to, čo v Slovenských národných novinách. V máji 1848 sa Štúr, Hurban a Hodža zišli v Liptovskom Mikuláši a sformovali Žiadosti slovenského národa, ktoré požadovali požívanie slovenčiny v školách a úradoch a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Uhorská vláda ich neakceptovala a vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač, preto utiekli do Čiech. Štúr v Prahe na zjazde Slovanov hovoril o Žiadostiach. V septembri SNR vo Viedni, pod predsedníctvom Hurbana, zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde. Verili, že Viedeň splní ich požiadavky, ale po potlačení revolúcie sa štúrovci dostali pod policajný dozor a boli zrušené demokratické slobody spred revolúcie.

Štúr ako básnik

Začal písať po česky, prvá zbierka Dumky večerní obsahuje pesimistické básne, v ktorých Štúr smúti nad osudom ľudu a žiali i nad sebou. Vytvoril osobnú a reflexívnu lyriku. Báseň Rozžehnání je lúčenie sa s milou, lebo chce svoj život venovať vlasti. V ďalšej básni zdôrazňuje boj za slobodu pre budúce pokolenia. Zbierka Spevy a piesne obsahuje elegické básne, inšpirované rodným krajom, poznačené stratou jeho blízkych a stratou ideálov.

Štúr ako filozof

V diele Slovanstvo a svet budúcnosti sa domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko. Svoje názory na literatúru vyjadril v diele O národních písních a pověstech plemen slovanských, kde bol presvedčený, že v budúcnosti Slovania vyniknú svojou poéziou.

Andrej Sládkovič: Život a dielo

Andrej Sládkovič, občianskym menom Andrej Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine ako ôsme dieťa krupinského učiteľa a literáta. Nižšie školy vychodil v rodisku, potom študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine a od roku 1832 na lýceu v Banskej Štiavnici. Roku 1838 pre nedostatok finančných prostriedkov štúdiá prerušil a prijal miesto pomocného učiteľa v Ladzanoch. Po roku sa vrátil na Banskoštiavnické lýceum, dával súkromné hodiny v meštianskych rodinách, zapájal sa do práce v študentskom Ústave reči a literatúry. Od septembra 1840 pokračoval v štúdiách na lýceu v Bratislave. V rokoch 1842-1843 bol vychovávateľom v Hodruši. V septembri 1843 odišiel študovať na univerzitu do Halle. Po návrate do vlasti (1844) sa stal vychovávateľom v Rybároch. Roku 1847, 9. júna nastúpil na miesto evanjelického farára v Hrochoti. Počas tohto pôsobenia sa oženil a narodili sa mu dve dcéry a traja synovia, z ktorých ale posledný syn rok po narodení zomrel. V revolučných udalostiach r. 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od 12. mája 1856 pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Koncom roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, z ktorej sa už nevyliečil, no tvoril až do posledných chvíľ. Umrel 20.

Dielo Andreja Sládkoviča

Medzi jeho významné diela patria:

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

• "Detvan" - lyricko-epická báseň.
• "Kĺzačka", "Prízdniny a škola", "Obri a zakrpenci", "Malý Kristus" - básne venované mládeži.
• "Pamiatka pre deň 4.

tags: #štúrovci #diskusný #príspevok