Umenie Komunikovať: Diskusný Príspevok o Hľadaní Zmyslu a Slušnosti v Svete

Život je plný výziev a zmien, a pre mladých ľudí je obdobie dospievania často spojené s hľadaním vlastnej identity a zmyslu. V tomto procese zohráva dôležitú úlohu aj umenie komunikovať, ktoré sa prejavuje nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj v schopnosti vyjadriť vlastné myšlienky a pocity. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty umenia komunikovať, s dôrazom na osobný príklad, komunikáciu a budovanie zodpovednosti.

Od Apatie k Zmysluplnému Žitiu: Osobná Transformácia prostredníctvom Umenia

Spomínam si na obdobie, keď som sa cítila ako Holden z románu Kto chytá v žite. Všetko mi prišlo hodné pohŕdania, nehodné nadšenia. Neustále som hundrala, všetko mi prišlo trápne. Bola som veľmi negatívne a skepticky naladená voči všetkému a všetkým, hlavne voči ľuďom. Liezli mi na nervy, nepotrebovala som s nimi byť. Bola som až mizantropom. Akoby som nerozumela, ako sa ľudia môžu tešiť zo života, ktorý som vnímala tak bezfarebne. Myslím, že holdenovský prístup k životu patrí k mojej osobnosti. Od vždy si ho pamätám.

Na strednej aj na základnej škole som mala veľa aktivít. Trochu som sa bála, či takto nevnímam aj klub Akadémie veľkých diel, do ktorého som sa na začiatku roka prihlásila, aby sme so spolužiakmi diskutovali o umeleckých dielach. Bála som sa, či to opäť nie je iba činnosť, ktorou sa rozptýlim od rozmýšľania. Bola však zábleskom zmysluplnosti, ktorý som nasledovala. Priznám sa, že na začiatku mi to dosť vyhovovalo, keďže som do školy nechodila celkom rada. Bola som vyčerpaná z toho, že som toho mala tak veľa. Chodila som na klavír, angličtinu, tanečnú, mala som nejaké dobrovoľnícke činnosti. Nemala som čas ani rozmýšľať a keď som mala trochu voľného času, išla som spať, jesť alebo robiť niečo iné potrebné pre to, aby som vôbec prežila. Spávala som iba šesť hodín denne. Takže som sa tešila, že konečne budem mať čas na seba a budem môcť robiť všetky tie veci, ktoré som vždy chcela. Nebolo to také jednoduché. Vždy som chcela mať prázdny to-do list, nič nerobiť a oddýchnuť si. Našla som v tom však veľkú prázdnotu. Bola som sama. Čo z toho, že mám čas a nič nemusím? Chýbal tomu ďalší zmysel.

Vďaka Akadémii som zistila, že veci sa dajú robiť aj preto, že majú zmysel a sú hodné robenia. Na seminároch sme v diskusii hľadali, čo chcel autor povedať, aký zmysel má dané dielo pre nás, alebo čo môže ponúknuť druhým. Rozhodla som sa, že v každej veci budem hľadať zmysel. Celé to bolo vzácnou príležitosťou, lebo som dostala veľa času na sebarozvoj - tak ako celá moja generácia. Bolo to ešte väčšie, ako som si myslela. Program som absolvovala počas roka, keď prišla prvá vlna pandémie. Ocitla som sa sama so sebou na dosť dlhý čas a narazila som na realitu. Zistila som, že nezáujem, pasivita a to, že som vo veciach nenachádzala zmysel, boli u mňa konštantne prítomné. Pred tým, aby mi negatívne ovplyvňovali život, ma zachránilo umenie. Akadémia mala na mňa až kontemplatívny efekt. Vďaka nej som objavila vo veciach hodnotu. Zrazu som vstávala akoby do inej reality. Všetko, čo som robila, bolo akoby až modlitbou. Každého človeka som zrazu videla v úplne inom svetle. Tiež som si uvedomila, že život je hodný snaženia sa. Podľa mňa je hlavná zmena v tom, že som sa posunula od apatie k zmysluplnému žitiu. Moji blízki mi hovoria, že som vďaka umeniu zjemnela. Vraj som empatickejšia k ostatným. Je to silné, keď niekto vďaka umeniu dokáže lepšie rozumieť a chápať druhých. Keď chceme pochopiť umelca, musíme sa veľmi snažiť a podobne je to aj s ľuďmi.

Keď som premýšľala nad umelcami, ktorí tvoria, pýtala som sa, ako je možné, že títo inteligentní ľudia nevidia šedosť života a ako im môže prísť zmysluplné tvoriť. Krása umeleckých diel ma tak nadchla, že som začala premýšľať nad tým, že sa možno mýlim v tom, ako vidím svet. Že on možno naozaj je farebný, ako ho ostatní opisujú. Je fascinujúce, ako umenie dokáže človeku pomôcť. Niektoré diela, s ktorými som sa v programe stretla, sa ma veľmi dotkli a uvedomila som si, že ľudia, ktorí ich vytvorili, odovzdali svetu niečo hodnotné. Čo je zmysel, ktorý si našla? Má to viac rovín. Prvá je, že som uvidela hodnotu, ktorú majú ľudia i život sami osebe. To, že žijeme spolu, a v celkom rozmanitom svete, nám dáva veľké možnosti na to, aby sme tento svet ďalej dotvárali. Aj v tom vidím hodnotu žitia.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Keby som ich robila iba pre svoj rozvoj, tak by som len recyklovala svoju energiu a dávala ju zo seba do niečoho, tak, aby sa mi to zase vrátilo. Akadémia ma nadchla, aby som začala na sebe pracovať inak a deliť sa o to, čo mám. V Akadémii sme sa o dielach rozprávali a každý to poňal po svojom, každý v tom videl nejaký zmysel pre seba. O umení sa dá rozprávať aj objektívne, no silné je, keď ľudia na vlastnej koži precítia to, o čom dielo je. Hoci sa človek zdá byť zanedbateľný v porovnaní s tým, koľko ľudí je na svete, je krásne, ako má každý človek svoje jedinečné prežívanie a to, ako sa na svet pozerá. Nie, to mi nevadilo. Mám rada, keď ľudia priamo niečo pomenúvajú. Skôr bolo pre mňa ťažké vyjadriť, čo si myslím tak, aby nedošlo k dezinterpretácii. A čo objavenie hodnoty života v tvorení a dávaní? Nepovedala by som, že som prešla k umeleckej tvorbe. Tvorím skôr pre tú činnosť samú, než pre výsledok. Objavila som, že činnosť alebo tvorenie v tom najvšeobecnejšom význame majú zmysel a že takmer všetko, čo robíme, sa dá chápať ako tvorenie. Pre mňa tvoriť znamená to, že som, že som v nejakom časopriestore, a že tá akcia môjho bytia vyvoláva nejakú reakciu. Podľa mňa je umenie akoby parafrázovaná realita. Autori sa snažia princípy reality vykresliť v nejakých iných súvislostiach tak, aby si ich ľudia všimli. Umenie je akési skomplexňovanie reality. Niekedy potrebujeme, ako malé deti, počuť rozprávku s nejakým poučením, aby nám to došlo. Umenie je spôsob, ako lepšie porozumieť realite, v ktorej žijeme. Ako sa k tomuto dostať, ako začať rozumieť umeniu? Myslím, že na začiatku je dôležitejšie skôr umenie prežiť ako mu porozumieť. Zdá sa mi, že o to ide aj autorom. Veľmi pochybujem, že by chceli, aby o ich diele niekto napísal štúdiu a do hĺbky ho rozobral. Pri umení sa na začiatok stačí nadchnúť. A skúšať. Pokúsiť sa prečítať nejakú knihu, aj keď ma nebaví alebo sa mi nechce. Dať tomu šancu. Myslím, že hocijaké vystavovanie sa umeniu je dobré a hodnotné. Na seminároch sme venovali čas rozboru a porozumeniu diela, ako aj diskusii o témach a otázkach, ktoré dielo otvorilo. Táto rovnováha je určite dôležitá. Dobrý seminár dával priestor pre obe tieto roviny. Myslím si, že o tomto je aj umenie. Akadémia je nabádanie k nadchnutiu.

Pre mňa bolo kľúčovým dielom film Skafander a motýľ. Je to príbeh muža, ktorý žil preplnený, ale nie skutočne plný život. Z jedného dňa na druhý ochrnul. No rozhodol sa neľutovať sa a pomocou žmurkania sa naučil komunikovať s okolím, dokonca napísal knihu. Bolo pre mňa nepochopiteľné, ako dokázal neostať v apatii a nájsť niečo hodné snaženia. Rozmýšľala som, prečo to robí, veď na to potrebuje strašne veľa úsilia a ani to nemuselo vyjsť. Posledná vec, ktorá mu ostala, je, že sa mohol rozhodovať pre niečo. Stále mohol povedať životu áno. To sa ťažko opisuje. V čom sa rodí ľudská túžba po poznaní? Prečo niečo robiť? Možno to vychádza z pozorovania sveta, ako je stvorený, ako funguje a aký je rozmanitý. Prečo existuje milión druhov kvetov, keď by mohol byť jeden, ktorý by plnil funkciu kvetu? A tu sa možno rodí tá túžba. Niekto sa rýchlo nadchne, niečo ho zaujme a ide to spoznávať. Ja som si to musela vydrieť, lebo nie som prirodzene zvedavá. Čo je podľa teba dôležité a kľúčové v období mladosti? Myslím, že mladí by mali ísť za tým, čo v nich prebúdza nadšenie. Dôležité je tiež nevzdať to po prvom pokuse, nie všetko nás bude baviť hneď od začiatku. Pre mňa bolo napríklad veľmi ťažké čítať. Hľadala som knižky, ktoré by ma zaujímali a postupne som ich našla. Určite by som im odporúčala dobrovoľníctvo. Myslím si, že je dôležité naučiť sa robiť niečo preto, lebo si myslíme, že je to dobré, bez toho, že by sme z toho niečo mali. Pre mňa má veľkú hodnotu venovať sa aj spiritualite. Nie je to len nejaká psychologická barlička, ktorá mi pomôže mať sa dobre alebo si oddýchnuť. Je to širšie - dalo by sa povedať, že to súvisí s hľadaním zmyslu, s objavovaním hodnoty všetkého. Napríklad, keď si uvedomím, že strom predo mnou nemá hodnotu len v tom, že si s ním môžem zakúriť, ale má aj nejaký hlbší zmysel. Neviem, či sa vo víre praktického života môžu ľudia nad takými vecami zamýšľať.

Po tejto skúsenosti si sa rozhodla ísť do Kolégia Antona Neuwirtha. Chcela som si predĺžiť Akadémiu, ktorá rozžiarila môj šedý svet. Nevedela som si predstaviť, normálne fungovať vo svete, ešte som na to nebola pripravená a cítila som, že by som sa zase vrátila k apatii a nečinnosti. Keď som si pozrela stránku Kolégia, mala som dojem, že títo ľudia sa reálne snažia žiť. Nechcú len tak prežívať, ale snažia sa ísť za niečím väčším. Tak som išla za rodičmi a veľmi zahanbene som im povedala, že už nechcem byť Holden. Boli prekvapení a najprv mi vôbec neverili, že by som mohla ísť do Kolégia. Hoci som sa celkom dobre učila a mama sa ma stále pýtala, či nechcem ísť študovať niekde do zahraničia, stále som to odbila s tým, že ‘načo? Veď mňa to vôbec nezaujíma’. A zrazu som sama vyvinula úsilie robiť niečo navyše. Za týmto rozhodnutím som videla zásadnú buď-alebo otázku. Byť či nebyť?

Výchova k Slušnosti: Osobný Príklad ako Základný Kameň

Kolégium Antona Neuwirtha vzniklo v roku 2009 ako nezávislá vzdelávacia inštitúcia, ktorej cieľom je formovať mladých ľudí v duchu kresťanských hodnôt a kultúrneho odkazu západnej civilizácie. V súčasnosti tvorí univerzálne vzdelávacie programy pre deti, stredoškolákov, vysokoškolákov aj širokú verejnosť. Jedným z takýchto programov je aj Akadémia veľkých diel. Výchova mladých ľudí k slušnosti je komplexná a neustále aktuálna téma, ktorá si vyžaduje celospoločenskú diskusiu a aktívny prístup. Nie je to len o napomínaní a poučovaní, ale predovšetkým o vytváraní prostredia, v ktorom sa slušnosť stáva prirodzenou súčasťou správania a hodnotového systému mladých ľudí. Osobný príklad ako základný kameň výchovyJedným z najdôležitejších faktorov pri výchove k slušnosti je osobný príklad. Deti a mladí ľudia sa učia predovšetkým pozorovaním a napodobňovaním správania dospelých. Preto je kľúčové, aby rodičia, učitelia a ostatní dospelí v ich okolí správali slušne, ohľaduplne a zodpovedne. Slová majú váhu, ale činy majú ešte väčšiu. Ak chceme, aby mladí ľudia boli slušní, musíme im to ukázať vlastným správaním.

Nemôžeme očakávať, že cudzie dieťa zmeníme zo dňa na deň, ani cudzieho človeka. Jediný, koho môžeme skutočne zmeniť, sme my sami. Každý sa môže rozhodnúť a okamžite začať ísť príkladom. Napríklad v tom, ako reagovať, keď v autobuse alebo na ulici stretneme "drzé" deti. Môžeme byť ticho, neozvať sa a myslieť si svoje. Aj to je príklad postoja k veciam, ktoré "sa nás priamo nedotýkajú".

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Komunikácia a Stanovenie Hraníc

Dôležitou súčasťou výchovy k slušnosti je efektívna komunikácia. Je potrebné s mladými ľuďmi otvorene hovoriť o tom, čo znamená slušnosť, prečo je dôležitá a aké sú jej prejavy v rôznych situáciách. Dôležité je nielen vysvetľovať, ale aj počúvať a snažiť sa porozumieť ich pohľadu na vec.Mládež "zbesnie", ak necíti hranice a pravidlá. Preto je dôležité stanoviť jasné a zrozumiteľné pravidlá správania, ktoré sú primerané veku a vývojovému stupňu dieťaťa.

Budovanie Zodpovednosti a Sebaúcty

Slušnosť úzko súvisí so zodpovednosťou a sebaúctou. Ak sa mladí ľudia cítia zodpovední za svoje činy a majú zdravú sebaúctu, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným.Zodpovednosť môžeme budovať tým, že mladým ľuďom zverujeme primerané úlohy a povinnosti, a to už od útleho veku. Dôležité je tiež povzbudzovať ich k tomu, aby sa aktívne zapájali do riešenia problémov a aby preberali zodpovednosť za svoje rozhodnutia.Sebavedomie a sebaúctu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom prejavujeme úctu a rešpekt, uznávame ich úspechy a povzbudzujeme ich v ich snažení. Dôležité je tiež pomáhať im rozvíjať ich silné stránky a talent a učiť ich, ako sa vyrovnávať s neúspechmi.

Výchova k Slušnosti v Digitálnom Veku

V súčasnosti, keď mladí ľudia trávia veľa času v online priestore, je dôležité venovať pozornosť aj výchove k slušnosti v digitálnom svete. Príklad z bežného životaPríkladom môže byť situácia, keď niekto vidí, že mladý človek odhodí na zem paličku z nanuka. Môžeme byť ticho a nechať paličku ležať na chodníku. Alebo môžeme zasiahnuť a povedať: "Zdvihni tú paličku z nanuka, čo si odhodil a odnes do koša." Aj keď ju mladý človek neodnesie, neznamená to, že povedať to bolo zbytočné. Možno pri tejto paličke nie, kvôli mladíckej "hrdosti", ale nabudúce si to rozmyslí.

Spolupráca Rodiny, Školy a Spoločnosti

Výchova k slušnosti je úloha pre celú spoločnosť. Dôležitá je spolupráca rodiny, školy a ďalších inštitúcií, ktoré sa podieľajú na výchove mladých ľudí. Rodina by mala byť prvým a najdôležitejším miestom, kde sa deti učia slušnosti. Škola by mala pokračovať v tomto procese a dopĺňať ho o ďalšie vedomosti a zručnosti.Spoločnosť by mala vytvárať prostredie, v ktorom sa slušnosť cení a podporuje. Dôležité je, aby médiá propagovali pozitívne vzory a aby sa verejne odsudzovalo neslušné správanie.

Prevencia Šikanovania a Násilia

Výchova k slušnosti je dôležitá aj ako prevencia šikanovania a násilia. Podpora empatie a altruizmuSlušnosť úzko súvisí s empatiou a altruizmom. Ak sa mladí ľudia učia vcítiť do pocitov druhých a pomáhať tým, ktorí to potrebujú, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným.Empatiu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom umožňujeme stretávať sa s ľuďmi z rôznych prostredí a učiť sa o ich živote a skúsenostiach. Altruizmus môžeme podporovať tým, že ich povzbudzujeme k dobrovoľníckej činnosti a k pomoci ľuďom v núdzi.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Umenie Argumentácie a Konštruktívnej Kritiky

Dôležitou súčasťou výchovy k slušnosti je aj učenie umeniu argumentácie a konštruktívnej kritiky. Mladí ľudia by sa mali naučiť, ako vyjadriť svoj názor slušne a rešpektujúco, aj keď s niekým nesúhlasia. Mali by sa tiež naučiť, ako prijímať kritiku a ako sa z nej poučiť.Dôležité je tiež učiť ich, ako rozlišovať medzi konštruktívnou kritikou a urážkami a ako reagovať na rôzne druhy kritiky.

Slušnosť ako Celoživotný Proces

Výchova k slušnosti nie je jednorazová záležitosť, ale celoživotný proces. Je dôležité neustále sa učiť a zlepšovať a byť otvorený novým poznatkom a skúsenostiam.

Komunikácia medzi Ľuďmi: Verbálna a Neverbálna

Samotnú komunikáciu medzi ľuďmi môžeme rozdeliť na verbálnu a neverbálnu. V dnešnom svete sa začína čoraz viac využívať komunikácia neverbálna, čo ma za dôsledok uzatváranie sa niektorých ľudí k svojim počítačom, mobilným telefónom namiesto toho aby si vyšli s priateľmi do prírody a podobne. DO neverbálnej komunikácie by som zahrnul komunikáciu internetom, listovou poštou, mobilným telefónom a iný prostriedkom. S tejto komunikácie by som vyzdvihol komunikovanie pomocou internetu. Je mi najbližšie a stal sa neoddeliteľnou súčasťou tohto sveta. Preto si povedzme, že Internet umožňuje človekovi komunikovať s celým svetom čo je pre človeka 21.st najpodstatnejšie. No Internet, telefón by sa mali stať len akým si doplnkom v našej komunikácii, kde základ tvorí verbálna komunikácia. Tato komunikácia pozostávala v minulosti len z nejakých výkrikov, zvukov či pohybov rúk. Pomaly sa vyvíjala , začali sa objavovať prvé hlásky, slabiky, slová, vety a neskôr to bolo reč ktorou sa dnes dorozumievame. Tak čo je to vlastne komunikácia? Je to rozhovor medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, ktorý vedú medzi sebou ústny dialóg - rozhovor. Ten má svoje výhody oproti neverbálnej komunikácii, kedy sa nemôžeme danému človeku pozrieť do oči a povedať mu čo máme na srdci.

Komunikácia medzi ľuďmi je veľmi podstatná a bez nej si život na tejto planéte neviem ani len predstaviť. Zanikol by a tým pádom by ľudstvo odišlo spolu s ním. Pri celkovom zosumarizovaní týchto myšlienok by som chcel na záver poprosiť aby ste sa začali viac rozprávať, komunikovať medzi sebou, lebo nekomunikovanie ľudí medzi sebou vyvoláva nezhody a tie sú príčinou malých i veľkých, osobných i globálnych problémov tohto sveta.

tags: #umenie #komunikovať #diskusný #príspevok