
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci! Týmto príspevkom by som chcela vyjadriť svoj názor na témy liekov a interrupcie, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi frekventované. Zameriam sa na rôzne aspekty týchto tém, od osobných skúseností a etických dilem, až po štatistiky a legislatívne rámce.
Nedávno ma zaskočil a možno trochu aj znechutil pohľad na billboard s fotografiou plodu po interrupcii v strede mesta. Tento obrázok vo mne zanechal obrovský dojem, čo spôsobilo, že som sa nad touto témou začala zamýšlať o trochu viac ako doteraz. Ešte stále ten obraz vidím pred očami. Začala som si klásť otázku prečo? Čo ľudí viedlo k takejto negatívnej kampani? Zlepší sa tým niečo? Aký to malo vôbec význam? Niektorých ľudí to možno znechutí, iných rozlútostí. Podľa môjho názoru to nebolo správne. Každý má právo na svoje rozhodnutia, na svoj názor. Túto kampaň beriem ako výčitku všetkým tým ženám, ktoré toto všetko museli absolvovať, či už dobrovoľne alebo nie.
Ročne sa asi tretina všetkých tehotných žien (asi 53 miliónov) rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva. V niektorých krajinách je potrat úplne zakázaný (napr. Írsko), aj napriek tomu sa pre interrupciu rozhodne ročne okolo 6000 žien. Väčšina takýchto potratov sa končí s doživotnými komplikáciami alebo pri najhoršom smrťou nielen plodu, ale aj matky. Podľa štatistík zomiera každých 5 minút na svete jedna žena na komplikácie po neodborne vykonanom potrate (ročne asi 200 000 žien). V krajinách, v ktorých je interrupcia legálna sa môže žena rozhodnúť pre prerušenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov.
Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k prerušeniu tehotenstva patrí naplnený počet detí v rodine, prerušenie tehotenstva kvôli práci alebo škole, nedostatok financií alebo problémy vo vzťahu rodičov, nízky vek budúcej matky, alebo znásilnenie. To však nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa matky, alebo páry rozhodujú pre interrupciu. Milióny rodičov si želajú dieťa len určitého pohlavia. Iní sú pod tlakom populačnej kontroly, ako napríklad v Číne. Ďalší pristupujú k interrupcii v dôsledku nedostatku ochranných prostriedkov pred neželaním otehotnením. Ostatné dôvody k prerušeniu tehotenstva môžu byť zdravotné, kedy tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy alebo vývoj plodu by mohol byť ohrozený ochorením matky (napr. infekcia) alebo lieky, ktoré žena užívala na začiatku tehotenstva a sú pre vývoj plodu nebezpečné (vrodené vývojové chyby). Tehotenstvo sa dá tiež ukončiť, ak vzniklo z kriminálneho činu - znásilnenia. To všetko je upravené tzv. interrupčným zákonom.
Rozhodne nesúhlasím s potratom len kvôli pracovnej vyťaženosti alebo nechcenému pohlaviu dieťatka. V týchto prípadoch sa mi to zdá nesprávne. Ale keby som sa mala ja rozhodnúť či sa v mojom veku odhodlám na tento zákrok, myslím, že by som ho podstúpila. Určite by nebolo jednoduché sa s tým psychicky vyrovnať, ale v takej situácii by to bolo asi najlepšie riešenie. Nemôžem povedať, že som zástancom potratu, ale nemožem povedať ani to, že s ním nesúhlasím.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Myslím si, že počet potratov by sa dal aspoň z malej časti znížiť, a to väčšou informovanosťou širokej verejnosti. Zvýšeným záujmom škôl o rôzne prednášky a iné spôsoby informovania o problematike, alebo väčšou propagáciou ochranných prostriedkov proti nechcenému otehotneniu. Ďalšia možnosť ako zbezpečniť potrat je jeho legalizácia v niektorých krajinách, čim sa zmenší počet neodborných zákrokov. Interrupcia patrila, patrí, a aj bude patriť k bežnému životu človeka. Či to chceme alebo nie.
Rečníctvo je umenie verejného prejavu, ktoré sa realizuje vo verejnej komunikácii, ale aj v súkromí. Využíva prostriedky spisovnej slovenčiny a je charakteristické ústnosťou, čo znamená, že prejav musí byť vopred písomne pripravený a následne sa prednesie. Rečník pritom využíva zvukové prostriedky reči (melódia, intonácia, dôraz) a sleduje spätnú väzbu v reakciách poslucháčov. Dôležitá je sugestívnosť, teda snaha zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť a ovplyvniť ho. Rečník má publikum vždy pred sebou, čo vytvára adresnosť prejavu. Na vytvorenie kontaktu využíva „kontaktové slová“ (oslovenie) a dialogizujúce gramatické kategórie (1. a 2. osoba).
Prvé rečnícke prejavy vznikli v 6. storočí pred našim letopočtom v starovekom Grécku. Rečníctvo sa spolu s drámou, hudbou, sochárstvom a staviteľstvom považovalo za umenie. Gréci považovali rečníctvo za prostriedok presviedčania, pretože podľa demokratických ústav gréckych mestských štátov mal občan právo obhajovať sa pred súdom, alebo prejavovať svoj názor pred ľudovým zhromaždením. V 5. storočí pre našim letopočtom začala na rečnícku prax pôsobiť rečnícka náuka. Medzi významných rečníkov patril Platón, ktorý vyžadoval od rečníka zodpovednosť a morálku, bezúhonnosť, a Demostenes, najslávnejší grécky rečník.
V stredoveku zanikla antická súdna a politická reč. Rečníctvo sa rozvíjalo v náboženských žánroch, rétorika sa vyučovala na univerzitách. Vznikli nové rečnícke žánre: výklady biblických textov, postily (kázne). V období renesancie dochádza k znovuzrodeniu rétoriky, dbalo sa na kultivovaný jazykový prejav, žiakov učili písať a rečniť.
Do 18. storočia na našom území bola latinčina jazykom vzdelancov. Slovenské rečníctvo získalo národnú platformu, na ktorej sa mohlo rozvíjať už po vzniku 1. Československej republiky. So vznikom spolkov vznikali správy o činnosti, diskusné príspevky, otváracie prejavy… Toto sú počiatky rečníctva na Slovensku. Vďaka zvoleniu Ľ. Štúra za poslanca uhorského smeru máme v slovenských rečníckych pamiatkach aj politické reči a parlamentné prejavy.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Agitačné žánre sú argumentačno-presviedčacie prejavy. Ich cieľom je vyjadriť názory, ovplyvniť názory, alebo konanie prijímateľa, získať publikum a presvedčiť o správnosti. Súdna reč je reč obhajoby alebo obžaloby. Je to jazykový prejav verejnej oficiálnej komunikácie. Založená je na presviedčaní a argumentácii.
Diskusný príspevok je vyjadrenie názoru jednotlivca. Súhrn diskusných príspevkov na rokovaní sa nazýva diskusia, ktorá musí byť vždy riadená vedúcim. Nemá vopred stanovenú formu. Medzi informačné prejavy patria slávnostné prejavy - oslovenie, pomenovanie príležitosti, klasifikácia (hodnotenie pojmov, analýza, porovnanie, zovšeobecnenie, vyslovenie predpokladov,…), záverečné formulky.
Lieky na spanie sa rozdeľujú do dvoch hlavných skupín: lieky proti úzkosti a barbituráty. V nízkych dávkach majú sedatívny účinok, pri vyšších dávkach navodzujú spánok. Lieky proti úzkosti sa používajú častejšie ako barbituráty, pretože majú menej vedľajších účinkov a hrozí menšie riziko vzniku závislosti organizmu. Možné vedľajšie účinky: závraty, sucho v ústach a u starších ľudí často aj zmätenosť a nemotornosť. Malé dieťa, ktoré sa v noci často budí, môže dostať jedine antihistaminiká, ktoré navodia ospalosť. V zriedkavých prípadoch sa predpisujú starším deťom lieky proti úzkosti, u ktorých predlžujú spánok. Lieky na spanie sú návykové, a preto sa nesmú užívať dlhodobo. Liečba sa nesmie prerušiť naraz, ale postupne. Po vynechaní prípravkov pretrváva ešte niekoľko týždňov prerušovaný spánok so živými snami. Kým trvá účinok lieku, je zakázané viesť motorové vozidlo a pracovať s nebezpečnými prístrojmi.
Protizápalové lieky sa používajú na potlačenie zápalových reakcií. Zápalová reakcia, ktorá sa vyznačuje sčervenaním, zvýšenou teplotou, opuchom, bolestivosťou a zvýšeným prietokom krvi, sprevádza mnohé infekčné i neinfekčné chronické choroby, napr. reumatoidnú artritídu a dnu. Rozlišujeme tri hlavné skupiny protizápalových liekov: analgetiká (acylpyrín), kortikosteroidy a nesteroidné prípravky (indometacín, ktorý sa odporúča užívať pri artritídach a ochoreniach svalov). Kortikosteroidy sa podávajú lokálne i celkovo. Všeobecne sa nepredpisujú pri chronických reumatických ochoreniach, len výnimočne. Možné vedľajšie účinky: vyrážky, podráždenie sliznice žalúdka, prípadne aj jej krvácanie, poruchy sluchu a dýchacie ťažkosti.
Analgetiká tlmia alebo odstraňujú bolesť, ale majú aj protizápalový účinok, prípadne môžu znižovať horúčku. Rozlišujeme tri základné skupiny analgetík: jednoduché analgetiká (zvyčajne obsahujú acylpyrín a paracetamol), ktoré sa používajú pri miernej bolesti; protizápalové prípravky, ktoré sa podáva pri svalových bolestiach a zápale kĺbov (artritíde); a narkotické analgetiká, ktoré patria k opiátom a podávajú sa pri silných bolestiach, napríklad po operácii. Možné vedľajšie účinky: nevoľnosť, zápcha, závraty, riziko návyku a vznik tolerancie na liek (iba narkotické analgetiká). Paralen v tekutej forme je najbezpečnejším prípravkom používaným pri bolestiach a horúčkach u detí. V lekárni ho možno kúpiť aj bez lekárskeho receptu. Acylpyrín sa používa skôr u dospelých.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Odhadom dvadsať miliónov balení liekov si Slováci dávajú predpísať zbytočne, počnúc antibiotikami na vírus chrípky, končiac inými liekmi na predpis utlmujúcimi bolesť. Zistil to prieskum Fóra nezávislých názorov. Za jeden rok Slovák spotrebuje priemerne 17 balení liekov, čo môže viesť k závislosti. Fórum nezávislých názorov má preto v pláne otvoriť diskusiu, ktorá by zamedzila zbytočnej preskripcii liekov. Lieky tvoria podľa fóra 30 až 40% všetkých výdavkov zdravotníctva. Liek je v konečnom dôsledku drogou a jeho nadmerné či zbytočné užívanie môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Podľa jedného zo zakladateľov fóra Stanislava Janotu, Slovensko patrí k piatim krajinám Európskej únie s najvyššou spotrebou liekov.
Dôvody sú podľa Fóra nezávislých názorov jasné: tlak farmaceutických firiem, tlak samotných pacientov na ich lekárov, či koordinácia liečby a štandardy diagnosticko-terapeutických postupov. Zjednodušene povedané, jeden lekár vám predpíše na zápal priedušiek liek, ktorý síce obsahuje účinné látky, avšak druhý lekár vám predpíše iný typ lieku, ktorý však v závere zápal priedušiek vylieči tiež. Tlakom farma-firiem, na ktoré fórum tiež upozornilo, dochádza aj k javu, kedy lekár uprednostňuje predpisovanie jednej značky liekov, aj keď tie v konečnom štádiu možno nie sú také účinné ako pri iných výrobcoch.
Nielen farmaceutické firmy a ich nátlak na lekárov spôsobujú spomínaný jav, ktorý zapríčinil zbytočne predpísaných 20 miliónov balení liekov. Lekári upozorňujú, že za toto alarmujúce číslo môžu aj sami pacienti, ktorí v záujme čo najrýchlejšieho uźdravenia sa siahajú a žiadajú lieky agresívnejšieho charakteru, poprípade antibiotiká, kým by stačila liečba napríklad v poslednej dobe do popredia dostávajúcimi sa alternatívnymi spôsobmi liečby. Príkladom je situácia, kedy si pacienti vyžiadali od lekára predpis na antibiotiká pri chrípke, hoci chrípka ako typ vírusového ochorenia sa antibiotikami nelieči.
K zníženiu zbytočného predpisovania liekov by mala podľa vyjadrení lekárov prispieť novela o liekoch, o ktorej bude parlament rokovať na nadchádzajúcej septembrovej schôdzi. Jedná sa o diskutovanú novelu, kde by lekár mal predpisovať účinnú látku, nie samotný firemný názov lieku.
Milí spolužiaci! 26. marca sme mali všetci príležitosť pod znakom žiarivo-žltého kvetu narcisu prejaviť podporu myšlienke boja proti rakovine na Deň narcisov. Zvykli sme si na to, že táto zákerná choroba zabíja v tej či onej forme milióny ľudí a možno práve preto, že ľudí postihnutých rakovinou je tak veľa, sa nám zdá, že sme voči nej bezmocní. Nie je to celkom tak. Početné tímy lekárov a vedcov stále hľadajú vhodné liečebné prostriedky a postupy proti rakovinovým ochoreniam, finančnými prostriedkami prispievajú mnohí známi aj menej známi ľudia na vývin liekov , ale aj na liečbu už chorých ľudí.
Najdôležitejším, najmenej nákladným a najúčinnejším krokom v riešení tohto problému je však podľa mňa prevencia a vedomá starostlivosť o svoje zdravie a tým aj o zdravie svojich blízkych a vlastne všetkých ľudí. A myslím si tiež, že keď si človek uvedomí, čo je dôležité pre jeho zdravie musí sa zároveň začať starať o svoje životné prostredie a chrániť ho. Každý, bez ohľadu na pohlavie, vek a pôvod, by sa mal aspoň trochu zaujímať o svoje zdravie. Túto podmienku by ešte väčšina ľudí vo vyspelých krajinách spĺňala, ale nie každý, dokonca by som povedal väčšina ľudí, sa nesnaží žiť tak, aby predišla prípadným ešte neexistujúcim problémom.
Keď si už len zoberieme fajčenie. Dohromady nám nič nedáva (keďže som nefajčiar, nemôžem povedať, že nič), zabíja nás, znečisťuje životné prostredie a to dosť výrazne, aj keď by sa možno ani nezdalo a k tomu všetkému nás stojí strašné hromady peňazí. Ja viem, že prestať je ťažké, ale prečo začínať. Prečo ľudstvo dovolí takejto pliage, aby naďalej vraždila, keď sa tomu dá aspoň sčasti zabrániť tým, že by už fajčiť nebolo legálne?
Myslím, že väčšina ľudí na takúto otázku vie odpovedať, ale ja si na ňu predsa len odpoviem. Je to preto, že sú z fajčenia obrovské zisky a tie by si ľudia predsa nemohli odpustiť. Množstvo ľudí by prišlo o prácu a čo je viac, cigarety by sa zaručene začali predávať nelegálne a už aj tak preťažená polícia by mala ďalší problém. A keď už hovoríme o chamtivosti, mali by sme si tiež uvedomiť, že ľudia sú chamtiví aj vtedy, keď si na úkor životného prostredia vyvíjajú a vyrábajú látky a predmety, ktoré zlepšujú ich pocit pohodlia, čo už však v skutočnosti nie je nutné.
Drogy sú ďalším globálnym problémom ľudstva. Aj keď majú s cigaretami mnoho spoločných vlastností, sú považované za vyšší stupeň závislosti a myslím si, že väčšina ľudí, ktorí ich užívajú sú vlastne poľutovania hodnými stvoreniami a za svoju závislosť viac-menej nemôžu. Taktiež sú nezákonné a aj keď dôsledky na životné prostredie sú prakticky nulové, zdravotné dôsledky ich niekoľkonásobne vynahradia.
Ďalšou vecou, ktorú by sme mohli skúsiť urobiť pre svoje zdravie je aspoň trošku zdravo žiť. Nemienim tu teraz hovoriť o všetkých veciach, ktoré by sme mali robiť, ale trochu pohybu každý deň na čerstvom vzduchu určite nezaškodí a tiež o niečo viac zeleniny na jedálničku tiež určite nebude na škodu. Sú to síce maličkosti, ale som si istý, že v určitých situáciách nám môžu zachrániť aj život. Aj pravidelné návštevy u lekára majú na naše zdravie priaznivý vplyv. Človek je vraj tvor rozumný a každý z nás by si mal uvedomiť, že o svoje životné prostredie a zdravie sa nestačí zaujímať len 26. marca.
Jazykový štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov so zreteľom na situáciu, funkciu a obsah textu. Je základným pojmom štylistiky. Každý štýl má svoje osobité.
Poznáme 6 jazykových štýlov: hovorový, umelecký, náučný, administratívny, publicistický a rečnícky. Podľa sféry použitia ich delíme na štýly súkromného styku (hovorový) a štýly verejného styku (umelecký, náučný, administratívny, publicistický, rečnícky). Podľa prístupu autora delíme štýly na subjektívne (hovorový, umelecký), objektívne (náučný, administratívny) a subjektívno-objektívne (publicistický, rečnícky).
Individuálny štýl je spôsob správania sa, konania charakteristický pre určitého jednotlivca. Vyjadruje jeho podstatu, pretože ho ním vystihujeme.
Diskusný príspevok je žánrom rečníckeho štýlu, ale je aj súčasťou diskusie v hovorom štýle a vyžaduje argumentáciu založenú na faktoch z náučného štýlu.