Vplyv Sociálnych Sietí na Život Človeka: Diskusia o Prínosoch a Rizikách

Sociálne siete sú v 21. storočí neodmysliteľnou súčasťou našej existencie, prenikajú do rôznych oblastí života a ovplyvňujú spôsob komunikácie, získavania informácií a vnímania okolitého sveta. Hoci prinášajú nepopierateľné výhody, nemožno ignorovať ich potenciálne negatívne dopady na jednotlivcov a celú spoločnosť. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu vplyvu sociálnych sietí, ich prínosov, rizík a možných riešení, s cieľom poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku.

Sociálne siete ako virtuálni priatelia?

Predstavte si rozsiahly systém, ktorý zhromažďuje a analyzuje obrovské množstvo informácií o vašom živote. Sociálne siete zhromažďujú rozsiahle množstvo osobných údajov, od osobných záľub a preferencií až po zdravotné informácie a finančné transakcie. Tento systém sleduje vaše interakcie, nákupy, záujmy, zdravotný stav, politické názory a každý krok, ktorý urobíte so smartfónom. Získavajú informácie o vašich kontaktoch, fotografiách, videách, citlivých údajoch a dokonca aj servisných informáciách o vašich zariadeniach. Messenger, napríklad, dokáže z vášho smartfónu získať aj informácie o vašich návykoch.

Umelá inteligencia tieto údaje spracováva a rozhoduje o tom, aký obsah sa vám zobrazí na nástenke. Cieľ je jednoduchý: maximalizovať čas, ktorý strávite na sociálnej sieti, aby sa predalo viac reklamy. Sociálne siete vám zobrazujú obsah šitý na mieru, pretože o vás vedia takmer všetko.

Temné stránky personalizovaného obsahu

Algoritmy umelej inteligencie poháňané sociálnymi sieťami sa neustále snažia udržať vašu pozornosť a maximalizovať čas, ktorý strávite online. Za týmto účelom vám servírujú obsah, ktorý často prebúdza negatívne emócie, vrátane nenávistných prejavov, hoaxov, konšpirácií a sexuálne sugestívneho materiálu. Psychológovia pracujú na tom, aby ste sa stali závislými od používania sociálnych sietí.

Umelá inteligencia dokáže "prečítať" nielen text, ale aj dekódovať obsah fotografií a videí.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Sociálne siete ako droga: Bublina a radikalizácia

Používanie sociálnych sietí sa môže stať návykovým, pretože algoritmy neustále dávkujú čoraz silnejšie dávky príťažlivého obsahu. Vedľajším efektom je bublina, do ktorej sa nevyhnutne dostávate. Ocitáte sa v izolácii od alternatívnych informácií, prestávate vnímať iné názory a strácate pochopenie pre ľudí iného presvedčenia. Stávate sa súčasťou sekty, ktorá radikalizuje spoločnosť.

Politici a influenceri sa v honbe za lajkmi a zdieľaniami chytili na tento lep a ponúkajú čoraz radikálnejší obsah. Ich správanie je takmer nerozoznateľné od dílerov drog.

Bezmocnosť proti molochu: Čo môžeme robiť?

Proti tomuto molochu sme prakticky bezmocní. Odvolať Marka Zuckerberga nemožno, a pritom tam smeruje drvivá väčšina prostriedkov na online reklamu, politici aj médiá. Bude niekto riskovať vypnutie profilu?

Prípad Donalda Trumpa, ktorý prišiel o 80 miliónov fanúšikov lusknutím prstov, by mal byť varovaním. Riešením je osobný príklad - prestať čítať diskusie na sociálnych sieťach a zapájať sa do nezmyselných hádok. Ďalšou možnosťou je prísna regulácia. Tak ako nesú vydavatelia zodpovednosť za obsah v televízii, rozhlase, na webe či v tlači, tak by mali niesť zodpovednosť aj sociálne siete.

Vplyv sociálnych sietí: Úvaha o dvoch svetoch

Žijeme v 21. storočí, v dobe informačnej, kde sociálne siete hýbu svetom. Sú neodmysliteľnou súčasťou nášho sveta, sprevádzajú nás doma, v škole, v zamestnaní, v mobile, na internete či v reštauráciách. Sociálne siete majú kladné, ale aj temné stránky. Internet pomáha so školou, obsahuje tisícky testov, umožňuje sledovanie filmov, hranie hier a chatovanie s priateľmi. Na druhej strane, dnešná mládež trávi viac ako polovicu dňa za počítačom, čo vedie k nedostatku pohybu a zážitkov spojených s priateľmi a hrami. Môžu sa z nás stať závislí ľudia, ktorí úplne splynuli s počítačom a virtuálnym svetom.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Internet teda môže veľmi pomôcť, ale aj uškodiť. Negatíva súvisia s anonymitou na sociálnych sieťach, s prekrúcaním reality a s ukazovaním nereálnych cieľov a hodnôt.

Ako internet vplýva na ľudskú psychiku?

Sociálne médiá sú silný komunikačný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie. Prinášajú veľa pozitív, ako napríklad možnosť spojiť sa so starými priateľmi, zistiť, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči, a urýchľujú tok informácií. Podporné skupiny pre ľudí s rôznymi zdravotnými problémami či menšinové komunity sú tiež prínosom. Sociálne médiá majú potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie.

Majú však aj tienisté stránky a nie je ich málo. Súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne, čo zvyšuje pravdepodobnosť problémov duševného zdravia, ako sú problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy a pocit menejcennosti. Kyberšikana je ďalší negatívny faktor, ktorý ničí psychiku. Aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov.

Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti a pocit, že ste horší ako ostatní. Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty a menejcennosti. FOMO (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem nelátkovej závislosti. Ak svoju dávku nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. Práve preto sú dôležité limity. Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, zlepší sa vám celková nálada, koncentrácia a vráti sa vám pozitívny náhľad.

Úvaha o dvoch svetoch 21. storočia

Žijeme v dvoch svetoch. Jeden z nich je realita, ktorú poznáme. Je to živé, je to to, čo cítime. Bolesť, radosť, šťastie, smútok, láska, chute a všetky zmyslové impulzy. V realite riešime konflikty medzi osobami osobne. Reálne sa zúčastňujeme udalostí. Reálne komunikujeme. Stretávame sa zoči voči. Pozorujeme fyziognómiu tváre, podľa ktorej podvedome vyhodnocujeme, do akej miery sa s výpoveďou druhej osoby stotožňujeme, alebo nie. Vidíme ich postoj, reč tela, výšku hlasu. Toto všetko sú faktory, informácie, ktoré pomocou zmyslov prijímame a na základe nich vytvárame hodnotný obraz o výpovedi človeka.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Druhá realita, virtuálna realita, je realita, v ktorej žijeme prostredníctvom sociálnych sietí. Je to priestor, kam sa pripojíme, existujeme tam. Pri tejto realite nezapájame naše zmysly tak aktívne. Informácie, ktoré vniknú do mozgu tým, že si niečo prečítame sa vyhodnocujú pomocou predstavivosti. Sledujeme ostatných, závidíme, vytvárame si názory o osobách podľa toho čo zdieľajú. Reálne však nezasahujú zmysly, ktoré by videli ako sa daná osoba cíti, akú má výšku hlasu, ich reč tela alebo postoj, ich fyziognómiu. Hodnota prejavu osoby, ktorú sa teda chystáme hodnoverne posudzovať klesla na našu predstavivosť. Napriek tomu sa uspokojíme aj s touto predstavivosťou a prijímame ju. Neuvedomujeme si, do akej miery je to nespoľahlivý zdroj informácie. Vidíme akýsi ich priestor, kde sa môžu prezentovať, niekedy aj abstraktne, pomocou hudby, obrazov alebo fotografií a vytvárame si o nich obraz.

Akonáhle sa pripojíme, náš mozog zaplavujeme informáciami ktoré:

• nestíha vyhodnocovať kvôli kvantu informácií
• vyhodnocuje z minimálnych zmyslových impulzov
• utvára názor, z čoho neskôr vyvodí istý postoj a správanie voči danému subjektu

Druhá strana mince sa priamo konfrontuje so zníženým sebavedomím, sebahodnotením a sebareflexiou. Prípady s týmito psychickými ťažkosťami stále stúpajú, čím ďalej, tým viac. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú a ventilujú to obrannými mechanizmy. Ak sa cítia, že sami sebe niečím nestačia tak sa odfotia. Pozrú sa do zrkadla a povedia si, že to nie je až také strašné a na chvíľu odoženú pocity deprivácie.

Zdravé sebavedomie nespočíva v tom, že človek vie povedať, že je pekný alebo škaredý, múdry či hlúpy. Spočíva práve v tom, že človek si je plne vedomí všetkých svojich dostatkov, nedostatkov. Je to seba-vedomie. Je vedomý samého seba a je s tým spokojný, vyrovnal sa sám so sebou. Napriek všetkému sa má rád. Mať sa rád a vedieť si odpustiť.

Priemerne človek strávi denne 1 hodinu aj 40 minút neustálym pobytom vo virtuálnom priestore. Akonáhle sa dostaneme na sociálne siete, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života, máme pred sebou svoje fotky, fotky ostatných. Tým, že sa snažíme prezentovať seba najlepšie ako vieme, v najlepších podmienkach, ako nám je dobre na výlete alebo dovolenke, sa snažíme vzbudiť pocit, že náš život je akosi dôležitý, dôležitejší a lepší ako život iných.

Kameňom úrazu je, keď svoje "sociálne ego" začneme prezentovať skreslene, nereálne. Snažíme sa zo seba vytiahnuť to najlepšie. Vytvoriť si vo virtuálnej realite, kde môžeme byť kýmkoľvek chceme svoj vlastný ideál, tak ako by sme chceli vyzerať, kde by sme chceli byť. A teraz to príde. Odložíte telefón, tablet, notebook a pozriete sa okolo seba. Teraz ste to vy. Vy s vašimi chybami, vaším každodenným životom. Vašimi starosťami, problémami. Je to ako keby ste sa nachvíľu ponorili do vody a znova sa vynorili.

Teda žijeme v dvoch svetoch a náš mozog ich nedokáže spojiť. Vnímame svoj ideál a vnímame aj realitu. Nastáva akási kolízia a prikloníme sa k tomu, že bude lepšie ak budeme žiť vo svete vlastného ideálu. No realita je stále iná. Zakaždým keď sa o to pokúsime, narazíme na skalopevnú realitu, ktorá nepustí. Vytvorili sme si vlastný ideál, za cieľom zakryť svoje chyby a znova sa priblížiť k dokonalosti. No akonáhle sa snažíme tento gigant preniesť do reality, nejde to. Pretože v zrkadle sme to stále my. Obyčajní ľudia. Častokrát na to zabúdame. Dennodenne vidíme ideály žien, po ktorých muži túžia a naopak. Vidíme reklamné bannery, kde majú všetci žiarivo biele zuby, bezchybnú pleť a dokonalý účes- Všetko to je akási pokrivená realita, do ktorej utečieme vždy, keď hľadáme útočisko. Je to svet ideálov. Nerealita a klam, ktorý sa snažíme dobehnúť. Ak nás niečo zasiahne, namiesto toho aby sme sa skonfrontovali s problémom v realite, prenesieme ho do sociálnej siete - miesta ideálov. Pretože tam sme dokonalí. Tam sa nám predsa nemôže nič stať.

Dôležité je vedieť rozlišovať čo je skutočné a čo je na internete. Nesnažiť sa zlučovať tieto dve reality dokopy, pretože to spôsobuje chaos a depriváciu. Musíme pochopiť, že napriek krásnym ilúziám a klamstvám, ktoré svet ideálov ponúka, sa ho musíme vzdať aspoň do takej miery, aby nezasahoval do našej skutočnej reality. Hrozbou však je, že dnes už je viac menej neskoro. Dnes už nie sú sociálne siete súčasťou nášho života. Dovolili sme, aby sa náš život stal súčasťou sociálnych sietí.

Diskusný príspevok: Nástroj na vyjadrenie názoru

Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie vlastného názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už píšete príspevok do online fóra, na sociálne siete, alebo pripravujete vystúpenie na konferencii, existujú určité zásady, ktoré vám pomôžu vytvoriť presvedčivý a efektívny diskusný príspevok.

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu, vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny.

Čo je diskusný príspevok?

Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente… Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Druhy diskusií

Existujú rôzne druhy diskusií, ktoré sa líšia svojím cieľom a priebehom:

• Rozhodovacia, administratívna diskusia: Je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore. Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
• Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.

Ako štruktúrovať diskusný príspevok

Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru, ktorá pomáha udržať pozornosť publika a zrozumiteľne prezentovať vaše myšlienky. Kompozícia diskusného príspevku by mala obsahovať nasledovné časti:

• Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Použite oslovenie ako ,,Vážení prítomní!“.
• Úvod: V úvode nadviažte na predchádzajúci príspevok alebo vysvetlite, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie: Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o …
• Jadro: V hlavnej časti prezentujte svoje argumenty a názory. Používajte logickú štruktúru a podporujte svoje tvrdenia dôkazmi alebo príkladmi. Jadro - stručný opis problému- v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor.
• Záver: V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. V záverečnej časti - napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek.
• Dodržanie témy: Príspevok by sa mal držať zadanej témy a relevantne reagovať na ňu.
• Vlastné hodnotenie problému: S využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike (subjektívno-objektívny prístup) subjektívna interpretácia objektívnych faktov (použitie 1. os, sg. alebo 1. os.
• Subjektívno-objektívny prístup: Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou ap.

Jazyk a štýl diskusného príspevku

Štýl diskusného príspevku by mal byť:

• Rečnícky: Je to útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť).
• Zdvorilý: Rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr.
• Tvorivé využitie lexiky: Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky citovo zafarbené slová umelecké prostr… V tomto článku sa dozviete

Vplyv sociálnych sietí na psychické zdravie

Dennodenne, počas celého roka, sme zavalení informáciami z každej strany. Všetky dáta náš mozog spracúva a to ho môže značne vyčerpať. K tomuto stavu nenapomáha ani každodenné pripájanie sa na sociálne siete, kontrola príspevkov a neustále pípanie upozornení, ktoré kradne našu pozornosť. Nadmerné používanie sociálnych sietí môže spôsobovať reálne zdravotné problémy. Dokážete si ešte predstaviť život bez nich? Sociálne siete majú určite mnoho pozitív. Vďaka nim môžeme byť v kontakte so svojimi blízkymi, či už s rodinou alebo s priateľmi. Umožňujú nám expresne zdieľať informácie, myšlienky a nápady bez toho, aby sme sa museli pohnúť z miesta. Avšak je potrebné udržať zdravý balans medzi životom v realite a trávením času v online priestore. Okrem spomenutých problémov môže nastať tiež zhoršenie kvality spánku. Potvrdila to aj štúdia, ktorá zistila, že tzv.

Zdroj kontaktu počas pandémie

Pandémia ochorenia covid-19 zasiahla okrem fyzického aj psychické zdravie obyvateľstva. Striktné nariadenia a lockdowny spôsobili, že mnoho ľudí zostalo osamelých a zatvorených vo svojich domovoch. Tohtoročný medzinárodný online prieskum, ktorý prebiehal v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, v Austrálii a v Nórsku odhalil, že používanie sociálnych sietí na zábavu či zníženie osamelosti zhoršuje stav duševného zdravia. Potvrdzuje to aj štúdia z roku 2015, ktorá sledovala deti v Spojenom kráľovstve.

Kľúčový je čas

Prestávka od sociálnych sietí môže byť veľmi prospešná. Avšak ešte lepšie je zostať konzistentný v obmedzovaní sociálnych sietí. Preto by sme mali byť schopní nastaviť si vlastné a reálne zvládnuteľné hranice. Počas akejkoľvek činnosti si vypnite upozornenia, ktoré by vás mohli pri jej výkone vyrušovať. Okrem obmedzenia času stráveného na sieťach počas dňa, môže nášmu zdraviu pomôcť aj tzv. detox od sociálnych sietí. Ide o určité obdobie, počas ktorého prestanete používať sociálne siete. Jeho dĺžka je individuálna, každý si môže určiť, ako dlho bude jeho detox trvať a tiež vybrať, ktoré aplikácie obmedzí. Podľa minuloročnej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 132 ľudí, sa vďaka obmedzeniu sociálnych sietí po dobu jedného týždňa podarilo zlepšiť kvalitu spánku. Z ďalších štúdií, vyplýva, že neustála kontrola správ a iné až návykové používanie sociálnych sietí vedie k rozvoju depresií, úzkosti a zvýšeniu úrovne stresu. Pauzu si môžete urobiť kedykoľvek, keď to budete potrebovať. Potreba obmedziť sociálne siete sa môže u každého prejaviť rôzne. Ak si nedokážete urobiť pauzu na niekoľko dní, skúste obmedziť aspoň denný čas strávený na sociálnych sieťach. Obmedzte ho len na nevyhnutnú výmenu informácií. Časom sa vďaka menším prestávkam môžete dopracovať k dlhším a súvislejším pauzám.

Za čo ich teda vymeniť

Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá - skúste ich vymeniť za skutočný život. Za osobné stretnutia so svojimi blízkymi, za prechádzky v prírode či akúkoľvek inú aktivitu, ktorá vás baví a napĺňa. Všetko z toho vám totiž uniká, kým listujete medzi fotkami a zážitkami niekoho iného.

Sociálne siete sa stali každodennou súčasťou našich životov. vytvárať a podporovať rôzne komunity. užívateľov. na duševné zdravie človeka. je závislosť. používaniu a zanedbávaniu reálneho života a povinností. sebavedomia. môžu zvýšiť pocity úzkosti a prispievať tak i k depresii. spaním môže narušiť spánkový režim a kvalitu spánku. karpálne tunely. našej chrbtici. a sociálne siete. s niekým. svoje radostné okamihy a nie tie bolestivé. šťastné momenty iných, vzbudzujú u ľudí rôzne myšlienky. kladie otázky typu: Čo robím zle, že mne sa tak nedarí? spravil/a chybu? Prečo nemám také šťastie ako má on/-a?. má vážny dopad na duševné zdravie obetí. v správach. extrémnych prípadoch aj k samovražedným myšlienkam. zdieľajú s inými, a o čom komunikujú. človeka, musíme si uvedomiť, že nie na každého majú rovnaký dopad. ľudí, na ktorých vplývajú najviac a pri tých by sme mali spozornieť. vývoja, kedy sa ich sebaúcta a identita formuje. video starostlivo vyretušované a upravené. aby boli považované za krásne alebo hodnotné. negatívnemu vnímaniu vlastného tela a vzhľadu. a tínedžeri. a k nerealistickým očakávaniam. ale tiež môžu byť zraniteľní voči podvodom a dezinformáciám. šikanu, kvôli nedostatku skúseností a kritického myslenia. používaní sociálnych sietí. majú aj niekoľko pozitívnych účinkov na duševné zdravie. aj pocit spojenia, ktorý prostredníctvom sociálnych sietí máme. kontakte s priateľmi a rodinou, čo zvyšuje pocity spolupatričnosti a podpory. rôznych témach. sociálnych sieti? o čas. a aký obsah sledujú a zdieľajú. a vydieraniu, či dokonca aj začínajúcej kyberšikane.

Vzdelávajte sa a zvýšte povedomie o kyberšikane

rozpoznať a riešiť. vyhľadať pomoc u odborníkov alebo dôveryhodných osôb.

Buďte si vedomí toho, ako a prečo používate sociálne siete. pozitívne interakcie a vyhýbajte sa negatívnym porovnávaniam. rodinou a priateľmi mimo digitálneho sveta. sú mocným nástrojom, ktorý môže mať významný vplyv na naše duševné zdravie. dôležité si uvedomiť tento ich vplyv a používať ich zodpovedne. Čakáme na autobus, tak si vytiahneme telefón a začneme scrollovať. Podnety, ktoré cez obrázky a videá na sociálnych sieťach dostávame, však posúvajú do mozgu dopamín - okamžitú odmenu, na ktorú si zvykáme prirýchlo. Tento pocit ešte znásobujú reakcie od publika na naše vlastné príspevky, a tak sa nenápadne sťahujeme do online sveta, kde si budujeme klamlivé vzťahy. Realita je však o zážitkoch. Ako sociálnym sieťam lepšie rozumieť a uvedomiť si ich vplyv, sme sa rozprávali so psychologičkou Romanou Mrázovou.

Rozhovor s psychologičkou Romanou Mrázovou

V rozhovore s psychologičkou Romanou Mrázovou sa dočítate aj o tom:

• prečo nás baví zdieľať a sledovať druhých na sociálnych sieťach,
• čo má spoločné Instagram so závislosťou od čokolády alebo alkoholu,
• prečo náš prirodzený inštinkt skúmať okolie prekračuje online hranice časopriestoru,
• ako si nedostatok uznania v realite dokážeme nahradiť jedným príspevkom,
• prečo sa tak ľahko necháme pohltiť (akože) dobrým pocitom z reakcií nášho publika online
• kedy a ako na sebe rozpoznáme, že sociálne siete nadužívame.

Lovci a zberači s smartfónmi

Niekde som čítala prirovnanie, že to, čo dokázali kedysi lovci a zberači s pästným klinom, my dnes dokážeme so smartfónmi. Ako to vnímate vy? Rovnako. Ak by sme vzali Maslowovu pyramídu potrieb, takmer všetky potreby z hierarchie vieme naplniť cez telefón. Sme 24/7 zastihnuteľní a pre ľudí, ktorí majú väčší problém oddeliť prácu od súkromného života, je telefón veľkou príťažou. Nevieme vypnúť záťaž, povinnosti, ktoré na nás číhajú, a veľmi ľahko spadáme do chronického stresu. Taktiež vieme ľahko podľahnúť množstvu podnetov či porovnávaniu sa s druhými, ktorých na sociálnych sieťach sledujeme.

Prečo nás baví sledovať druhých ľudí cez sociálne siete?

Ľudia sú na sociálnych sieťach veľmi otvorení a správajú sa tak, ako by sa v realite nesprávali. V reálnom kontakte sa viac kontrolujeme, no online svet vytvára domnelý pocit bezpečia. Sedíme doma na gauči vo svojom bezpečnom priestore a sme odvážnejší svoj prejav pustiť do (online) priestoru. Máme aj tendenciu byť dôverčivejší, samozrejme, prejavujeme viac aj negatívne formy správania - vidieť to najmä v komentároch na sociálnych sieťach, kde ľudia vypustia svoje pocity bez akejkoľvek kontroly. V rámci bežnej komunikácie v realite sa delíme o 40 % svojich pocitov, v online priestore sa to znásobuje až na 80 %. A pre nás je lákavé viac vidieť „do ľudí“ a spoznávať ich z iného uhla.

Čo sa deje v našom mozgu, keď scrollujeme?

Na spoznávaní druhých predsa nie je nič zlé, no o sociálnych sieťach sa často hovorí v negatívnej súvislosti. Čo sa teda deje v našom mozgu, keď na nich scrollujeme? My ľudia máme prirodzenú zvedavosť skúmať prostredie. V digitálnej dobe však nahrádza reálne prostredie online priestor. Keď sa v reálnom svete o nejakej téme diskutuje, máme potrebu hneď brať do ruky mobil a informácie si overovať alebo hľadať ďalšie. Napĺňame tým spomínanú potrebu skúmania veľmi instantne, vďaka čomu prichádza aj rýchla odmena vo forme dopamínu. Preto je to také lákavé a nutkavé zároveň. Odmena sa neustále posilňuje, preto máme aj na sieťach stále potrebu scrollovať a hľadať informácie vyvolávajúce emócie, aby sa nám vyplavil dopamín. Dokonca nemusia byť ani príjemné, môžu nás šokovať, vydesiť či inak zaujať. Treba však podotknúť, že takéto správanie nie je odmenené vždy, no nepravidelná odmena ešte viac zvyšuje našu motiváciu to spraviť znova. Tie umožňujú veľmi rýchle striedanie podnetov a vizuálne útočia na všetky zmysly, čo pre mozog predstavuje obrovské množstvo obživy.

tags: #vplyv #socialnych #sieti #na #život #človeka