Rétorický štýl v diskusnom príspevku: charakteristika a analýza

Jazykový štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov, teda spôsob, akým sa vyjadrujeme. Inými slovami, štýl je sloh. Medzi jazykové štýly patria objektívne (odborný, administratívny), subjektívne (hovorový, umelecký) a subjektívno-objektívne (publicistický, rečnícky) štýly. Funkčné jazykové štýly zahŕňajú hovorový, administratívny, náučný (odborný), publicistický, umelecký a rečnícky (rétorický) štýl. Tento článok sa zameriava na rečnícky štýl, jeho charakteristiku a uplatnenie v diskusnom príspevku.

Jazykové štýly: prehľad

Pre lepšie pochopenie kontextu rečníckeho štýlu je dôležité stručne si priblížiť aj ostatné jazykové štýly:

• Hovorový štýl: Je jediný štýl súkromného styku, realizovaný prevažne ústne. Využíva všetky slová slovnej zásoby vrátane nespisovných, značky a skratky. Charakterizuje ho spontánnosť a nepripravenosť. Príkladom je rozprávanie alebo dialóg.

• Administratívny štýl: Ide o písomný štýl verejného styku, ktorý sa vyznačuje vecnosťou, prehľadnosťou, jasnosťou a stručnosťou. Používajú sa knižné a odborné názvy. Príkladom je žiadosť alebo úradný list.

• Náučný (odborný) štýl: Je písomný štýl verejného styku, ktorý sprostredkúva odborné informácie a vedecké poznatky. Využívajú sa odborné slová (termíny), tabuľky a schémy.

  Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

• Publicistický (novinársky) štýl: Písomný verejný štýl, ktorý využíva odborné slová, rozvité vety a súvetia. Príkladom je správa, reportáž, recenzia alebo úvodník. Charakteristické znaky sú písomnosť, informatívnosť, aktualizovanosť a zrozumiteľnosť. Má informovať, presviedčať, poučovať a zaujať.

• Umelecký štýl: Písomný obrazný verejný štýl, ktorý využíva všetky slová slovnej zásoby, aj citovo zafarbené slová, básnické prostriedky, nedokončené vety a súvetia. Príkladom je poviedka, román, novela, rozprávka, epická alebo lyrická báseň.

Rečnícky štýl: definícia a charakteristika

Rečnícky štýl, nazývaný aj rétorický, je subjektívno-objektívny štýl verejného styku. Využíva odborné slová (termíny), otázky a zvolania, a tiež mimojazykové prostriedky (gestikuláciu). Dôležitá je intonácia, výška hlasu a kontakt s poslucháčom. Príkladom je prednáška, referát, príhovor a slávnostný prejav. Rétorika je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu, o umení hovoriť logicky, zaujímavo, presvedčivo a pútavo.

História rečníckeho štýlu

Rečnícky štýl patrí medzi najstaršie funkčné jazykové štýly. Jeho korene siahajú do starovekého Grécka, kde rétorika vznikla pred vyše 2000 rokmi ako dôsledok spoločenskej situácie - otrokárskej demokracie. Každý slobodný občan mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde ako obhajca alebo žalobca.

Významnými teoretikmi a učiteľmi rečníctva boli filozofi - sofisti, Sokrates a jeho žiak Platón. Najväčší mysliteľ staroveku Aristoteles bol najvýznamnejší teoretik rečníctva. Jeho myšlienky z diel Rétorika a Poetika tvoria základ súčasnej rétoriky. Najväčším z rímskych rečníkov bol Marcus Tullius Cicero.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Vznik kresťanského náboženstva priniesol vznik náboženskej/kazateľskej rétoriky. Bola menej konkrétna, menej polemická a viac oslavná ako antická rétorika. Vznik buržoáznej spoločnosti priniesol rozvoj politického rečníctva. Za prvého veľkého slovenského rečníka považujeme Ľ. Štúra. V súčasnosti rétorika prežíva renesanciu.

Súčasné chápanie rétoriky je dvojaké:

• rétorika ako veda - skúma ústne jazykové prejavy
• rétorika ako praktická činnosť - učí tvoriť prejavy a prednášať ich

Znaky rečníckeho štýlu

• Ústnosť (monologickosť): Rečnícke prejavy majú najčastejšie ústnu podobu, ale väčšina z nich je vopred pripravená v písomnej forme (prednáška, referát). Rečnícke prejavy sú väčšinou monologické, ale ak rečník zapojí do svojho prejavu adresáta (publikum), môže dochádzať k interakcii rečníka a poslucháča (diskusia, debata, otázky…). Dôležitou súčasťou rečníckeho prejavu na verejnosti sú mimojazykové prostriedky, s ktorými si rečník pomáha - mimika, gestikulácia, zrakový kontakt, intonácia, tempo reči, postoj…

• Verejnosť: Útvary rečníckeho štýlu sú väčšinou určené širokej verejnosti. Prednášajú sa na verejnosti, ale veľa z nich je aj súčasťou súkromných rodinných udalostí (príležitostný prejav). Majú teda oficiálnu, ale i neoficiálnu podobu. Preto využívajú prostriedky vhodné pre širokú verejnosť, napr. známe termíny, kratšie vety, zaokrúhľujú čísla. Nevyužívajú vulgarizmy, termíny, ktoré sú zrozumiteľné len úzkemu okruhu osôb.

• Sugestívnosť: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, snaží sa ho vťahovať do prejavu. Dosahuje to využitím prostriedkov z iných štýlov, napr. z umeleckého štýlu (metafora, metonymia, epitetá, personifikácia, opakovanie slov, oslovovanie poslucháča), z náučného štýlu (mapy, grafy, tabuľky) a z administratívneho štýlu (faktografia). Základnými funkciami rečníckych textov sú presviedčacia a propagačná funkcia, čo súvisí s úsilím rečníka ovplyvniť myslenie a konanie poslucháča, získať si ho, presvedčiť ho, ale aj poučiť ho (prednáška, referát), a zabaviť ho, či vytvoriť intímnu atmosféru pri určitej príležitosti (príležitostné prejavy).

  Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

• Adresnosť: Rečnícke prejavy majú kolektívneho adresáta, iba niektoré sú venované jednotlivcovi, napr. gratulačné prejavy na oslavách. Pri prejave by malo dôjsť k vytvoreniu vzájomného kontaktu medzi rečníkom a poslucháčom, na čo rečník využíva napr. oslovenie, očný kontakt, dialogizujúce gramatické kategórie (1. a 2. osoba). Autor sa často vedome zaraďuje do spoločenstva poslucháčov - „My sme tu nato, aby sme…“.

• Názornosť: Využívajú ju najmä prednášky - grafy, mapy, portréty, výpočty, frazeologické jednotky, citáty, rôzne príklady, faktografické údaje.

Rečnícky prejav je ústnym prejavom, ktorý má mať kratší rozsah, zaujímavý obsah (autor využíva umelecké jazykové prostriedky), aby udržal pozornosť poslucháčov, prehľadnú kompozíciu a pôsobivú štylizáciu. Výhodou je používanie mimojazykových prostriedkov (intonácia, mimika, gestikulácia), prípadne možnosť doplniť svoj prejav diskusiou a vysokú techniku prednesu.

Žánre rečníckeho štýlu

Žánre rečníckeho štýlu môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Agitačné/agitačno-propagačné:
  • Politická reč (parlamentný prejav, prejav na zjazde strany, agitačný)
  • Súdna reč (reč obhajoby, reč obžaloby)
  • Cirkevný prejav (kázeň)
• Náučné:
  • Prednáška (školská, osvetová)
  • Referát, koreferát (politický, vedecký, organizačný)
• Replíkové príspevky/dialogizované útvary:
  • Diskusný, polemický a debatný príspevok
• Príležitostné:
  • Verejné:
    • Slávnostný prejav (jubilejný, gratulačný, spomienkový)
    • Rámcový prejav (privítací, záverový, otvárací, pozdravný)
    • Informačný prejav (konferenciersky, výstraha, rozkaz)
  • Rodinné:
    • Stolový (prípitok), sobášny, pohrebný prejav, pri krste dieťaťa

Fázy tvorby rečníckeho prejavu

Príprava rečníckeho prejavu pozostáva z niekoľkých fáz:

1. Zhromažďovanie faktov: Zhromažďovanie faktov závisí od funkcie prejavu - vysvetliť, objasniť, zapôsobiť a presvedčiť.
2. Kompozícia: Kompozícia prejavu má byť prehľadná (úvod, jadro, záver) a stručná.
3. Štylizácia: Štylizácia prejavu pôsobivá. Od rečníka sa vyžaduje, aby dobre poznal problematiku, o ktorej hovorí, aby bol úprimný, hovoril k veci, jednoducho, prirodzene a pútavo. Klasická kompozícia prejavu je trojčlenná: úvod, jadro, záver.
4. Spôsob nacvičenia prednesu: Prednes - forma prejavu je rovnocennou zložkou obsahu, ba v rétorike má často i väčší význam ako obsah.
5. Prednesenie: Prednes spamäti - ak má prejav skutočne zapôsobiť, prednáša sa spamäti. Rečník má tak lepší kontakt s poslucháčmi. V krajnom prípade môže mať napísané na papieri oporné body. Výnimku tvoria dlhé príležitostné alebo slávnostné (smútočné) prejavy, tie číta rečník, ale s výrazným prednesom.

Kompozícia rečníckeho prejavu: úvod, jadro, záver

Podľa funkcie prejavu môžeme vyčleniť 2 základné modely:

• Vysvetľujúci prejav:
  • Uveďte cieľ, prípadne i dôvod prejavu.
  • Vyložte fakty.
  • Vyvoďte z nich závery, zhodnoťte, či ste dosiahli cieľ prejavu.
• Mobilizujúci prejav:
  • Poukážte na nejaký záporný jav.
  • Ukážte, ako ho napraviť.
  • Žiadajte poslucháčov o spoluprácu, aktívnu činnosť.

Pre úspešnosť prejavu je dôležitý úvod a záver - dobrý rečník ich povie naspamäť. Úvod má byť stručný a pútavý, má upozorniť na to, že sa poslucháči dozvedia v prejave niečo zaujímavé alebo dôležité. Úvod naznačuje cieľ i obsah prejavu a záver ho zhrnie inou štylizáciou. S úvodom súvisí aj oslovenie. Môže priaznivo alebo nepriaznivo naladiť poslucháča voči rečníkovi. V závere prejavu môže byť zhrnutie hlavných myšlienok, výzva k činnosti, citovanie vhodných veršov, pochvala poslucháčov (kompliment), vyvolanie smiechu, vystupňovanie myšlienky. Súčasťou záveru politických i príležitostných rečí bývajú zvolania (ustálené frázy): Príjemnú zábavu! Nech žije mier! Česť jeho pamiatke! Dovidenia o rok!

V kompozícii jadra je dôležitá logická nadväznosť a postupnosť kompozície - nepreskakujeme z jednej veci na druhú. Ak chceme vysvetliť, dokázať zložitú myšlienku, rozložíme si ju na menšie celky a postupujeme pomaly od jednoduchších k zložitejším. Dôležitá je tiež názornosť, konkrétnosť a zrozumiteľnosť: prirovnanie, zaokrúhľovanie čísel, spájanie všeobecného záveru s konkrétnym príkladom, menom. Na udržanie pozornosti poslucháča sa používajú zdôrazňovacie a ozdobné rečnícke figúry: rečnícke otázky, odpovede, zvolania, opakovania, elipsy.

Prednes rečníckeho prejavu

Prednes - forma prejavu je rovnocennou zložkou obsahu, ba v rétorike má často i väčší význam ako obsah. Ak má prejav skutočne zapôsobiť, prednáša sa spamäti. Rečník má tak lepší kontakt s poslucháčmi. V krajnom prípade môže mať napísané na papieri oporné body. Výnimku tvoria dlhé príležitostné alebo slávnostné (smútočné) prejavy, tie číta rečník, ale s výrazným prednesom.

Rečník pôsobí na poslucháča predovšetkým svojou rečou (hlasom), ale aj celkovým výzorom: primeraným oblečením, účesom, postojom, mimikou a gestikuláciou, ktorá má pôsobiť prirodzene. Odporúča sa spočiatku nacvičovať prednes pred zrkadlom. Dôležitá je hlasová modulácia, intonácia reči - monotónnosť unavuje. Treba využiť dôraz (vetný prízvuk) - zdôrazníme iba významovo dôležité slová. Prestávka (pauza) - urobíme ju pred dôležitou myšlienkou i po nej. Nadbytočné prestávky však pôsobia rušivo. Melódia - meníme výšku tónu - je to stúpanie a klesanie hlasu pri reči.

Rečnícky štýl v diskusnom príspevku

Diskusný príspevok je replíkový, dialogizovaný útvar rečníckeho štýlu. Cieľom diskusného príspevku je vyjadriť svoj názor, argumentovať a presvedčiť ostatných účastníkov diskusie.

Príklad diskusného príspevku

Nasledujúci úryvok demonštruje rečnícky štýl v diskusnom príspevku:

"Vážený pán riaditeľ, zástupcovia, pedagogický zbor, milí spolužiaci. Dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými slovami nadviazal na predchádzajúci príspevok. Budem sa venovať často diskutovanej a rozoberanej téme „Obliekaním vyjadrujem sám seba“.

Myslím si, že sa nebudem mýliť, ak poviem, že pre dnešnú mládež je ich vonkajší výzor a celkový vzhľad dosť podstatný. Dokonca si dovolím tvrdiť, že u prevažnej väčšiny mladých ľudí sa ich imidž nachádza na popredných priečkach hodnotového rebríčka. Niet sa však čomu čudovať. Skúsme si odpovedať na otázku, čo si všimneme na človeku ako prvé. Jednoznačne prvý kontakt s človekom je samozrejme zrakový a oči ako prvé vnímajú celkový vzhľad danej osoby. Uvedomujeme si to samozrejme aj my, mladí, ale určite aj vy, dospelí. Lenže deti a mládež používajú oblečenie aj ako určitý prostriedok na vyjadrenie vlastnej osobnosti. Možno práve preto vzniklo toľko módnych štýlov. Každý si tak môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje. V dnešnej dobe už nie je nič výnimočné, ak stretnete na ulici dievča oblečené ako najväčší „vandrák“ pod slnkom, alebo chlapca v sukni. Mladí si jednoducho oblečú to, v čom sa cítia pohodlne. Obrovskou výhodou je pre nás aj to, že školy už v obliekaní neobmedzujú študentov do takej miery ako kedysi. My by sme si už hádam ani nedokázali predstaviť aké by to bolo, keby sme boli všetci oblečení v rovnošate a na nohách by sme mali rovnakú obuv. Mnohí z nás by to chápali ako nedostatok možností na vyjadrenie samých seba."

Tento úryvok demonštruje viaceré znaky rečníckeho štýlu:

• Oslovenie: Autor oslovuje publikum (vážený pán riaditeľ, zástupcovia, pedagogický zbor, milí spolužiaci).
• Nadväznosť: Autor nadväzuje na predchádzajúci príspevok.
• Výrazný postoj: Autor vyjadruje svoj názor na tému obliekania.
• Rečnícke otázky: Autor kladie rečnícke otázky, aby zaujal publikum (Skúsme si odpovedať na otázku, čo si všimneme na človeku ako prvé?).
• Názornosť: Autor používa príklady zo života (dievča oblečené ako „vandrák“, chlapec v sukni) na ilustráciu svojich argumentov.
• Snaha o presvedčenie: Autor sa snaží presvedčiť publikum o dôležitosti obliekania pre vyjadrenie osobnosti.

tags: #diskusny #príspevok #rétorický #štýl #charakteristika