Šikanovanie: Definícia, prejavy, dôsledky a prevencia

Šikanovanie je závažný spoločenský problém, ktorý sa vyskytuje v rôznych formách a prostrediach, najmä v školách. Tento článok sa zaoberá definíciou šikanovania, jeho prejavmi, dôsledkami pre obete a možnosťami prevencie.

Definícia šikanovania

Šikanovanie pochádza z francúzskeho slova „chicane“, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie. Šikanu možno definovať ako násilné, ponižujúce správanie jednotlivca alebo skupiny voči slabšiemu jedincovi, ktorý nemôže zo situácie uniknúť a nie je schopný účinne sa brániť. Za šikanovanie sa považuje, keď silnejší žiak alebo žiaci pre vlastné potešenie, často opakovane, ubližujú druhým. Znamená to, že niekto, komu sa nemôžeš brániť, robí, čo Ti je nepríjemné, čo Ťa ponižuje, lebo to proste bolí.

Prejavy šikanovania

Šikanovanie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, vrátane:

  • Fyzické násilie: Fackovanie, kopanie, bitie.
  • Verbálne násilie: Hrubé nadávky, posmešky, zahanbujúce poznámky o rodine, ohováranie.
  • Psychické násilie: Opakované posmešky, zosmiešňovanie, vyhrážanie, zastrašovanie, ignorovanie, vylúčenie z kolektívu.
  • Materiálne násilie: Ničenie vecí, liatie vody do aktovky, rozšliapanie desiaty, krádež, poškodzovanie vecí.
  • Kyberšikanovanie: Obťažovanie prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny a internet (výhružné SMS, telefonáty, zosmiešňovanie na sociálnych sieťach).

V začiatkoch sa šikanovanie prejavuje nenápadne, napríklad strkaním, nadávaním, schovávaním vecí, odmietnutím, prehliadnutím alebo zosmiešňovaním. Neskôr sa otravovanie života obeti stupňuje a zdokonaľuje.

Aktéri šikanovania

Pri stretnutí s agresormi je zarážajúce, že väčšinou nemajú pocit viny, netrápia sa tým, že niekomu ublížili a zaslúžený trest vnímajú ako krivdu. Nedokážu si pripustiť svoju vinu a tú skôr pripisujú obeti (racionalizácia), alebo prisudzujú obeti svoje vlastné agresívne správanie (projekcia).

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Príčiny šikanovania

Človek nie je šikanovaný preto, že by si to nejako zaslúžil. Chyba nie je v ňom, ale v zlých vzťahoch medzi spolužiakmi, v ktorých prevláda bezohľadnosť a násilie.

Dôsledky šikanovania

Šikanovanie má vážne dôsledky pre obete, ktoré môžu trpieť:

  • Psychické problémy: Strach, úzkosť, depresia, nízke sebavedomie, pocity bezmocnosti, problémy so spánkom, posttraumatická stresová porucha.
  • Fyzické problémy: Bolesti hlavy, brucha, únava, poruchy príjmu potravy.
  • Sociálne problémy: Izolácia, problémy s nadväzovaním vzťahov, vyhýbanie sa škole.
  • V extrémnych prípadoch: Samovražedné myšlienky a pokusy.

Šikanovanie z právneho hľadiska

V právnej praxi býva pojem šikanovanie používané ako synonymum pre úmyselné jednanie, ktoré je namierené proti inému subjektu a ktoré útočí na jeho ľudskú dôstojnosť. Z trestného hľadiska je možné šikanovanie postihnúť, ak sú splnené 2 podmienky trestnej zodpovednosti, t.j. je naplnená stránka materiálnej a formálnej.

  • Materiálna stránka trestného činu spočíva v tom, že sa páchateľ dopustil jednania, ktoré napĺňa znaky konkrétneho trestného činu tak ako je vymedzený v trestnom zákone.
  • Formálna stránka spočíva v úmysle páchateľa takéhoto jednania sa dopustiť (predpoklad, že ide o páchateľa trestne zodpovedného), a že miera spoločenskej nebezpečnosti jeho jednania dosahuje intenzitu uvedenú v zákone.

Z hľadiska materiálnej podmienky je nutné, aby jednanie páchateľa bolo zaradené pod skutkovú podstatu niektorého trestného činu. Šikanovanie môže napĺňať skutkovú podstatu viacerých trestných činov:

  • Obmedzovanie osobnej slobody: Zavieranie obeti, nútenie, aby ostal na určitom mieste.
  • Vydieranie: Obeť je nútená pod vyhrážkou, násilím plniť úlohy. Pod násilím, vyhrážkam iných núti, aby niečo konal, alebo trpel.
  • Krádež: Pod násilím, vyhrážkou chce sa zmocniť cudzích vecí.
  • Ublíženie na zdraví: Šikanovanie sa môže prejaviť aj na zdravotnom stave poškodeného, môže mať za následok spôsobenie ujmy na zdraví.
  • Poškodzovanie cudzej veci: Zámerné a úmyselné ničenie materiálnych hodnôt a vecí. Založené na úmyselnom poškodzovaní vecí obete.

Ak dochádza k šikanovaniu detí v priebehu vyučovania, nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Kyberšikanovanie

Kyberšikanovanie je forma šikanovania, ktorá prebieha prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú mobilné telefóny, počítače a internet. Môže zahŕňať:

  • Zasielanie výhružných alebo urážlivých SMS správ.
  • Uverejňovanie zosmiešňujúcich fotografií alebo videí na sociálnych sieťach.
  • Vytváranie falošných profilov na sociálnych sieťach s cieľom obťažovať alebo zosmiešňovať obeť.
  • Vylúčenie obete z online hier alebo skupín.
  • Šírenie ohováračských informácií prostredníctvom internetu.

Podľa výskumu z roku 2023 minimálne raz za mesiac zažíva šikanovanie prostredníctvom technológií 11 % detí a mladých vo veku 9 - 17 rokov (v roku 2022 to bolo tiež 11 %), pričom šikanovanie prostredníctvom technológií sa najčastejšie vyskytuje vo vekovej skupine 15 - 17 rokov. Chlapci zažívajú šikanovanie častejšie v prostredí online hier a dievčatá cez sociálne siete. Najčastejšou formou kyberšikanovania je zasielanie hnusných a nepríjemných správ. Z ďalších foriem nasleduje vylúčenie z aktivity alebo skupiny a potom zdieľanie hnusných správ na miestach, kde ich môžu vidieť iní.

Ako sa zachovať pri kyberšikanovaní?

Ak sa stanete obeťou kyberšikanovania, je dôležité:

  • Uchovať si dôkazy o šikanovaní (SMS správy, e-maily, screenshoty).
  • Obrátiť sa na pomoc polície alebo inej relevantnej inštitúcie.
  • Blokovať obťažovateľa na sociálnych sieťach a iných platformách.
  • Informovať rodičov, učiteľov alebo iných dospelých, ktorým dôverujete.
  • Nereagovať na provokácie a nezačať sa brániť rovnakým spôsobom.

Prevencia šikanovania

Prevencia šikanovania je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu rodiny, školy a spoločnosti. Medzi účinné preventívne opatrenia patria:

  • Výchova k slušnosti a rešpektu: Učenie detí a mladých ľudí, ako sa správať slušne a ohľaduplne k ostatným. Dôležitý je osobný príklad, komunikácia a budovanie zodpovednosti.
  • Podpora empatie a altruizmu: Učenie detí a mladých ľudí, ako sa vcítiť do pocitov druhých a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
  • Umenie argumentácie a konštruktívnej kritiky: Učenie detí a mladých ľudí, ako vyjadriť svoj názor slušne a rešpektujúco, aj keď s niekým nesúhlasia.
  • Vytváranie bezpečného školského prostredia: Zavedenie jasných pravidiel správania, monitorovanie situácie v škole, aktívna komunikácia s rodičmi a žiakmi.
  • Intervencia v prípade šikanovania: Rýchle a efektívne riešenie prípadov šikanovania, poskytnutie pomoci obetiam aj agresorom.
  • Vzdelávanie o kyberšikanovaní: Informovanie detí a mladých ľudí o rizikách kyberšikanovania a o tom, ako sa pred ňou chrániť.
  • Spolupráca rodiny, školy a spoločnosti: Výchova k slušnosti je úloha pre celú spoločnosť.

Osobný príklad ako základný kameň výchovy

Jedným z najdôležitejších faktorov pri výchove k slušnosti je osobný príklad. Deti a mladí ľudia sa učia predovšetkým pozorovaním a napodobňovaním správania dospelých. Preto je kľúčové, aby rodičia, učitelia a ostatní dospelí v ich okolí správali slušne, ohľaduplne a zodpovedne. Slová majú váhu, ale činy majú ešte väčšiu. Ak chceme, aby mladí ľudia boli slušní, musíme im to ukázať vlastným správaním.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Komunikácia a stanovenie hraníc

Dôležitou súčasťou výchovy k slušnosti je efektívna komunikácia. Je potrebné s mladými ľuďmi otvorene hovoriť o tom, čo znamená slušnosť, prečo je dôležitá a aké sú jej prejavy v rôznych situáciách. Dôležité je nielen vysvetľovať, ale aj počúvať a snažiť sa porozumieť ich pohľadu na vec. Mládež "zbesnie", ak necíti hranice a pravidlá. Preto je dôležité stanoviť jasné a zrozumiteľné pravidlá správania, ktoré sú primerané veku a vývojovému stupňu dieťaťa.

Budovanie zodpovednosti a sebaúcty

Slušnosť úzko súvisí so zodpovednosťou a sebaúctou. Ak sa mladí ľudia cítia zodpovední za svoje činy a majú zdravú sebaúctu, je pravdepodobnejšie, že sa budú správať slušne a ohľaduplne k ostatným. Zodpovednosť môžeme budovať tým, že mladým ľuďom zverujeme primerané úlohy a povinnosti, a to už od útleho veku. Dôležité je tiež povzbudzovať ich k tomu, aby sa aktívne zapájali do riešenia problémov a aby preberali zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Sebavedomie a sebaúctu môžeme podporovať tým, že mladým ľuďom prejavujeme úctu a rešpekt, uznávame ich úspechy a povzbudzujeme ich v ich snažení. Dôležité je tiež pomáhať im rozvíjať ich silné stránky a talent a učiť ich, ako sa vyrovnávať s neúspechmi.

tags: #diskusny #prispevok #sikanovanie #priklady