
Právny úkon je základným kameňom súkromného práva, prostredníctvom ktorého subjekty vytvárajú, menia alebo rušia právne vzťahy. V obchodnom práve, kde sa stretávajú záujmy podnikateľov, je platnosť týchto úkonov kľúčová pre stabilitu a predvídateľnosť obchodných vzťahov. Ak právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, môže byť postihnutý neplatnosťou, čo má závažné dôsledky pre všetky zúčastnené strany.
Právny úkon je teóriou práva považovaný za najčastejšie využívanú subjektívnu právnu skutočnosť, ktorou vznikajú, menia sa a zanikajú právne vzťahy. Zákon priznáva každému subjektu súkromného práva v rámci privátnej autonómie a na vlastnú zodpovednosť vytvárať právne vzťahy s inými právnymi subjektmi. Právny úkon spočíva vo vedomom ľudskom konaní a ide teda o skutočnosť subjektívnu a nie objektívnu, ktorá nastane bez konania subjektu práva. Na to, aby bol právny úkon platný a vyvolal právne následky - vznik, zmenu, zánik práv a povinností, musia byť naplnené jeho náležitosti ustanovené v zákone.
Ak právny úkon nespĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, ich nesplnenie je dôsledkom postihnutia právneho úkonu rôznymi právnymi následkami, medzi ktoré patrí aj neplatnosť právneho úkonu, a to relatívna a absolútna neplatnosť.
Absolútna neplatnosť má za následok, že účinky právneho úkonu vôbec nenastanú a právny úkon je neplatný od počiatku. Neplatnosti sa môže dovolávať každý a tento právny úkon nie je možné nijako konvalidovať. Ak nemá kúpna zmluva jednu z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého začiatku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, to znamená, že každý, kto preukáže právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - vo Vašom prípade kúpnej zmluvy, sa môže kedykoľvek (bez časového obmedzenia) domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu. Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu, príp.
Relatívna neplatnosť znamená, že právny úkon, postihnutý relatívnou neplatnosťou má právne účinky, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti. Je dôležité uvedomiť si, že právo dovolania sa relatívnej neplatnosti sa nevzťahuje len a iba na účastníkov právneho vzťahu/právneho úkonu, ale na každého, kto by týmto právnym úkonom mohol byť dotknutý, resp. koho práva by mohli byť týmto právnym úkonom dotknuté. Zákon ale vylučuje možnosť dovolania sa neplatnosti právneho úkonu tomu, kto neplatnosť spôsobil.
Prečítajte si tiež: Definícia zakázaných obchodných praktík
Ustanovenia o právnych úkonoch v obchodnom práve sú predmetom zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Obchodný zákonník“). Táto právna úprava však nie je komplexná a v rámci použitia princípu subsidiarity právnych predpisov sa na úkony v obchodnom práve, resp. ich neplatnosť aplikujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Na rozdiel od Občianskeho zákonníka zákonodarca pri formulovaní Obchodného zákonníka zvolil odlišný prístup, a to tak, že rozšíril dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov vo vzťahu k obchodnoprávnym úkonom. O relatívnu neplatnosť v obchodnom práve ide vždy vtedy, ak je jej dôvod ustanovený na ochranu len niektorého účastníka obchodnoprávneho vzťahu. Domáhať sa relatívnej neplatnosti môže len ten, koho záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. V ostatných prípadoch - ak sa neplatnosti nedovolá oprávnený subjekt - je k neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné, aby išlo o neplatnosť absolútnu podľa generálnych ustanovení Občianskeho zákonníka, resp.
Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 37 až 40 ustanovuje rôzne náležitosti, ktoré musí spĺňať každý právny úkon na to, aby bol platným. Relatívna neplatnosť právnych úkonov je generálne pre súkromné právo Slovenskej republiky upravená v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, v ktorom sú taxatívne vymenované relatívne dôvody neplatnosti právnych úkonov.
Pri analýze ustanovenia § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka rozširujúceho dôvody relatívnej neplatnosti je vždy problematické určiť, kedy je právny úkon len na ochranu jedného účastníka právneho vzťahu a kedy oboch. Zaujímavé stanovisko v otázke ochrany len jedného účastníka právneho vzťahu je predmetom judikátu Vrchného súdu v Prahe: „Ak účastník obchodného záväzkového vzťahu namieta neplatnosť svojho podpisu na zmluve, ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať iba tento účastník. Pokiaľ sa neplatnosti proti zmluvnému partnerovi nedovolá považuje sa zmluva za platnú.“(Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn.
Pravidlo Obchodného zákonníka o relatívnej neplatnosti právnych úkonov malo do prijatia novely Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z. z.) univerzálny charakter na právne vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku. Od 1. januára 2002 sa však toto ustanovenie nevzťahuje na zmluvy podľa druhej časti Obchodného zákonníka, a to zmluvy týkajúce sa obchodných spoločností a družstiev. Tým sa dala možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nielen účastníkovi na ochranu ktorého je neplatnosť právneho úkonu, ale ktorejkoľvek inej osobe, ktorá nie je účastníkom, vzhľadom na to, že uvedené vzťahy sa dotýkajú oprávnených záujmov tretích osôb, týmto osobám nemožno odňať možnosť domáhať sa neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
Prečítajte si tiež: Prima banka a štátny príspevok
V obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné odstúpiť od zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov, kde túto možnosť účastníkom právneho vzťahu zákon priznáva (ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka). Teória práva sa zhoduje v stanovisku, že fenomén tiesne nemôže zohrávať v obchodných vzťahoch takú úlohu, ako je tomu v občianskoprávnych zmluvách. Zdôvodnením je aj poukázanie na profesionalitu podnikateľov.
Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu, príp. Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle ust. § 517 OZ ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, ma veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Avšak právo na odstúpenie je v režime práv, ktoré podliehajú premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť realizované v príslušnej premlčacej lehote, ktorá je trojročná.
Neplatnosť právneho úkonu má zásadné dôsledky pre všetky zúčastnené strany. V prípade absolútnej neplatnosti sa na právny úkon hľadí, akoby nikdy nevznikol, a všetky plnenia, ktoré boli na jeho základe poskytnuté, sa musia vrátiť. V prípade relatívnej neplatnosti právny úkon platí, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti. Po dovolaní sa neplatnosti sa právny úkon stáva neplatným od počiatku a nastávajú rovnaké dôsledky ako pri absolútnej neplatnosti.
Prečítajte si tiež: Legislatíva Obchodu
tags: #obchodné #meno #neplatnosť #zmluvy #dôvody