Diskusný príspevok: Charakteristika Ťapákovcov od Boženy Slančíkovej-Timravy

Božena Slančíková-Timrava, významná slovenská spisovateľka, vo svojej novele Ťapákovci majstrovsky zachytáva život na slovenskej dedine, pričom kriticky poukazuje na zaostalosť, lenivosť a konzervativizmus roľníckeho prostredia. Dielo, napísané živým jazykom, je inšpiratívne aj pre dnešného čitateľa.

Zaostalý svet Ťapákovcov

Ťapákovci sa pridržiavajú starých zvykov a tradícií, akoby sa zastavil čas. Žijú a hospodária tak, ako ich predkovia v období feudalizmu. V ich rodine sa práce začínajú v piatok, a preto nemôžu ísť na orbu v stredu. Názov diela zľudovel a stal sa symbolom lenivosti, zaostalosti, konzervativizmu a neochoty čokoľvek zmeniť. V hovorovej reči sa používajú výrazy: "to je taký ťapák" (nešikovný človek), "žijú ako Ťapákovci" (zaostalým spôsobom, o nič sa nestarajú).

V starom domci s jednou izbou a komorou sa tlačí šestnásť členov rodiny. Nikomu sa nechce pristaviť k domu ešte jednu miestnosť, opraviť zrúcanú obrubu na studni, orať idú až na poslednú chvíľu, pričom sa vyhovárajú na staré zvyky a tradície otcov a dedov. Sú zaostalí a so všetkým spokojní.

Iľa - Kráľovná s túžbou po zmene

Medzi Ťapákovcami vyniká Iľa, žena gazdu Paľa Ťapáka, ktorá absolvovala štúdia na škole v Sobote. Iľu nazývajú kráľovná, je vzdelanejšia ako ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo a že deti majú choré.

Iľa sa všemožne snaží naučiť Ťapákovcov poriadku a hygiene. Kritizuje ich za zdravotné a hygienické návyky, je čistotnejšia ako oni, je pracovitá, odhodlaná a vytrvalá. No predtým dá svojmu mužovi na výber: buď ona, alebo Ťapákovci.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Ťapákovci si z nej robia posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Paľo, jej manžel, sa jej mal zastať, no vážne slová obrátil na žart. K Paľovým rečiam sa pridala Anča, ktorá jej povedala, že ak sa jej nepáči, má ísť tam, kde jej bude po vôli.

Po týchto slovných výmenách sa medzi Iľou a Ančou strhne hádka, chlapi čušia, akoby ich ani nepočuli. Po odchode Jana Fuzákovie Iľa pohrozila Paľovi, že odmieta žiť v takomto prostredí - buď postaví dom ešte toto leto, alebo ona odíde. Paľo však pristupoval ku všetkému žartovne, opäť raz viac mlčal, ako hovoril.

Keď vidí, že Ťapákovcov neprinúti k žiadnej činnosti, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí, a napokon to aj urobí - prijme miesto slúžky u rechtorky.

Anča - Zmija s tragickým osudom

Najnespokojnejšia je Anča - zmija, jediná sestra Ťapákovcov. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami. Anča je jednou z najtragickejších Timraviných postáv. Má síce krásnu tvár, ale nohy si vystrieť nemôže. Lámka jej pokazilo telo. Nechodí, len na dlaniach a kolenách.

Po chorobe (obrne), ktorú prekonala ešte ako dieťa, zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, iba sa štvornožky vláči po dome. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. (Stelesnením ľudského utrpenia a poníženia je scéna, keď nevládna Anča poskakuje v noci na kolenách a dlaniach a oneskorení chodci - práve Jano a jeho otec - ju považujú za psa.). Šije a vyšíva čepce pre nevesty, dokonca aj pre Janovu, čo ju veľmi zraňuje a preto je nepríjemná, mrzutá, vŕši sa na ostatných.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Je platonicky zaľúbená do Jana Fuzákovie, ktorý si vzal Maru. Špatnú a vyschnutú ženu, ktorú Anča nenávidela. Tají svoju lásku a v tichosti trpí. Vie, že ju nebude nikdy nikto milovať, a keby sa aj bol našiel taký, hanbil by sa to prejaviť. Jej život je len „bodľač a tŕnie“. Ona šije svadobné čepce, ona, ktorá nikdy nebude nevestou.

Stará sa do každého. Stará sa aj do brata Miša. Ten by si rád zobral dievča - Katu, slúžku u židov. Anča tomu však bráni, pretože ju považuje za „rozvírenicu“. Najväčšmi ju však dráždi Iľa - zdravá, vzdelaná, sebavedomá - je taká, akou Anča nikdy nebude.

Hoci Iľu nenávidí, v podstate by chcela to isté - ani jej sa nepáči, že sú všetci lenivci, ale ani ona ich nezmení. Je spokojná s tým, ako jej rodina žije. Vyhovuje jej to. Žili tak aj predošlé generácie. Dokonca ich žilo v jednom dome viac ako dvadsať.

Konflikt a riešenie

O niekoľko týždňov neskôr je Iľa predvolaná k notárovi. Musí si vybrať medzi roľou slúžky alebo dedinskej babice. Vyberá si druhú možnosť, ale k Ťapákovcom sa už nevráti. Odchádza do rodičovského domu, kam po týždni prichádza aj Paľo.

Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom. „A teraz je Iľa už úplne šťastná - no Ťapákovci sú spokojní tiež. Dusia sa v jednej izbe štrnásti, ako ich predkovia žili.“ Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba kalika Anča sa trápi plná beznádeje a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #diskusny #prispevok #tapakovci #charakteristika