
Postúpenie pohľadávky je právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi previesť svoju pohľadávku na tretiu osobu, tzv. postupníka. Hoci ide o bežný spôsob nakladania s pohľadávkami, existujú situácie, kedy môže byť zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a ich dôsledky.
Postúpenie pohľadávky, známe aj ako cesia, je právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (cedent) prevádza svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa (cesionára). Tento proces umožňuje zmenu v osobe veriteľa bez toho, aby sa menil obsah záväzku dlžníka. Postúpenie pohľadávky je upravené v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.).
Zmluva o postúpení pohľadávky môže byť neplatná, ak je v rozpore so zákonom. Typickým príkladom je postúpenie pohľadávky banky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi len vtedy, ak je klient v omeškaní viac ako 90 dní a bol na túto skutočnosť písomne upozornený. Nerešpektovanie týchto podmienok vedie k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom.
Napríklad, v jednom súdnom spore sa žalobkyňa domáhala zaplatenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd však žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. písomnú výzvu banky klientovi a omeškanie klienta so splnením záväzku viac ako 90 dní.
Zmluva o postúpení pohľadávky môže byť neplatná aj v prípade, ak je v rozpore s dobrými mravmi. To sa môže stať napríklad vtedy, ak je výška postúpenej pohľadávky neprimeraná výške odplaty za postúpenie. V jednom súdnom spore súd považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože odplata za postúpenie bola 14-násobne nižšia ako výška pohľadávky a nadobúdateľ pohľadávku získal v rámci reštrukturalizácie spoločnosti úpadcu s cieľom jej ozdravenia.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávkami, ktorých obsah by sa postúpením zmenil, sa rozumejú len také pohľadávky, ktoré sú svojím obsahom viazané na osobu veriteľa a postúpenie by mohlo znamenať sťaženie postavenia dlžníka. V prípade, že postúpením pohľadávky nedôjde zmenou veriteľa aj k zmene obsahu pohľadávky, možno postúpiť akúkoľvek peňažnú pohľadávku, pokiaľ je určitá a existuje.
V jednom súdnom spore odvolací súd považoval postúpenie pohľadávky za neplatné, pretože sa domnieval, že jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Najvyšší súd však s týmto záverom nesúhlasil a uviedol, že postúpením pohľadávky voči žalovanému investičným fondom žalobcovi nedošlo k zmene obsahu pohľadávky, keďže zmenou v osobe veriteľa sa postavenie žalovaného ako dlžníka nezhoršilo.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Táto dohoda o nepostúpení pohľadávky má chrániť dlžníka pred zhoršením jeho právneho postavenia.
Ak je zmluva o postúpení pohľadávky neplatná, postupník (nový veriteľ) nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. To znamená, že nemá právo domáhať sa zaplatenia pohľadávky od dlžníka na súde. V prípade, že postupník podá žalobu na zaplatenie pohľadávky, súd žalobu zamietne pre nedostatok aktívnej legitimácie.
Dlžník má právo namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak preukáže, že má na tomto určení naliehavý právny záujem. To znamená, že ak dlžník zistí, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, môže podať žalobu na určenie neplatnosti tejto zmluvy.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
V prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je dlžník povinný plniť pôvodnému veriteľovi (cedentovi). Ak by dlžník omylom zaplatil postupníkovi, ktorý nemá aktívnu legitimáciu, môže sa domáhať vrátenia plnenia od postupníka.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postupca povinný oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Až do oznámenia postúpenia je dlžník oprávnený plniť postupcovi a postupník je povinný mu plnenie prijať. Oznámenie postúpenia má význam pre určenie, komu má dlžník plniť svoj záväzok.
Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné zriadiť záložné právo na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Podľa § 151d OZ predmetom záložného práva môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Predmetom záložného práva teda nemôže byť právo, ktorého prevod, resp. postúpenie vylučuje Občiansky zákonník alebo iný zákon.
Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu (alebo dohodu akéhokoľvek iného veriteľa s dlžníkom o nepostupiteľnosti pohľadávky) z hľadiska gramatického výkladu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ. V uvedenom prípade totiž obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale „len“ dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
tags: #neplatnosť #zmluvy #o #postúpení #pohľadávky #dôvody