Diskusný príspevok: Vzdelávanie – Príklady a úvahy

Úvod

Vzdelávanie je komplexná téma, ktorá sa dotýka každého člena spoločnosti. Tento diskusný príspevok sa snaží poskytnúť fragmentárny pohľad na túto problematiku, s cieľom iniciovať diskusiu a podnietiť zamyslenie nad súčasným stavom vzdelávania a možnosťami jeho zlepšenia. Nejde o vyčerpávajúcu analýzu, ale skôr o podnet k hlbšiemu skúmaniu rôznych aspektov vzdelávacieho procesu.

Partikularizmus v súčasnom vzdelávaní

Súčasné vzdelávanie na Slovensku trpí partikularizmom, ktorý zdôrazňuje jednotlivé časti na úkor celku. Zabúda sa na komplexný pohľad na mladých ľudí, ktorí sú vnímaní rôzne - ako dieťa pre rodičov, žiak pre učiteľa, maloletý pre políciu. Vzdelávací systém diferencuje obsah vzdelávania, a čím je dieťa staršie, tým je táto diferenciácia hlbšia. Prierezové témy a medzipredmetové vzťahy majú byť spoločným prienikom, ale ich formálna implementácia je často nedostatočná. Učitelia často vyučujú prierezovo intuitívne, bez systematického prístupu.

Integrácia vedných disciplín v občianskej náuke

Žiaci prichádzajú na strednú školu s rozsiahlymi vedomosťami zo základnej školy. Je paradoxné, že vzdelávacie štandardy niektorých predmetov, vrátane občianskej náuky, sú nastavené tak, akoby žiak bol „nepopísaný list“. Integrácia vedných disciplín môže začať práve v občianskej náuke. Prechod od dejinno-chronologického vyučovania filozofie k nastoľovaniu filozofických problémov bol krokom správnym smerom. Mnohí učitelia však tento prechod nepochopili, argumentujúc náročnosťou pre žiakov a nedostatkom materiálov. Filozofia sa dlho vyučovala chronologicky, a na reformu nebola materiálne pripravená. Učitelia tiež argumentovali gradujúcou náročnosťou filozofie pri chronologickom prístupe, čo však nemusí platiť všeobecne. Pri dejinnom ukotvení učiteľ pertraktoval prevažne nosné filozofické problémy, a to najmä ontologické či gnozeologické, ostatné filozofické problémy boli marginalizované.

Interdisciplinárne vyučovanie

Filozofia je len prvým krokom. Vyučovať problém moci izolovane vo filozofii, politológii, práve, ekonomike, sociológii či psychológii je málo efektívne. Občianska náuka ponúka ideálnu platformu pre interdisciplinárne vyučovanie. Paralelne možno vyučovať dejepis tematicky po jednotlivých problémoch (politika, ekonomika, kultúra, život marginalizovaných skupín). Táto zmena si vyžaduje širšiu debatu odborníkov, pretože sa očakáva odpor zo strany učiteľskej obce.

Obavy učiteľov a vzdelávacie štandardy

Mnohí učitelia sa obávajú učiť interdisciplinárne, pretože im to nedovolia vzdelávacie štandardy. Problémom je, že vzdelávacie štandardy občianskej náuky predpokladajú vyučovanie po jednotlivých okruhoch a je náročné hľadať v obsahovom štandarde pojmy, ktoré by umožnili interdisciplinárne vyučovanie. Schodnejšia cesta vedie cez disponibilné hodiny, ktoré poskytujú priestor pre profiláciu školy a experimentovanie.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Príklad z praxe: Osvojenie si latinských názvov gramatických pádov

Osvojenie si latinských názvov gramatických pádov je príkladom redundancie a praktickej nevyužiteľnosti. Žiaci sa ho učia preto, aby to mohli ovládať aj na druhom stupni a následne aj na strednej a vysokej škole. Na vysokej škole pedagogického zamerania to študenti musia ovládať z dôvodu, aby to mohli učiť žiakov na prvom stupni. Podobný princíp sa uplatňuje v prísnej špecializácii vyučovania predmetov na vysokých školách.

Špecializácia vyučovania na vysokých školách

Budúci učitelia získavajú minimum zručností ako vzdelávať žiakov, ale sú odborníci na Veľkú francúzsku revolúciu, genetiku či kvadratické rovnice. Na niektorých vysokých školách sa žiaci stretnú s odborovou didaktikou až v treťom ročníku bakalárskeho štúdia a na niektorých až v magisterskom štúdiu. Vysokoškolské štúdium pedagogického smeru je prevažne zamerané na odbornosť budúceho učiteľa v danom odbore. Podobný systém funguje v právnickom a lekárskom štúdiu. Nie je možné vyučovať formu bez obsahu, teda získavať zručnosti napríklad z uplatňovania tímovej a skupinovej práce, aplikácie evalvácie a autoevalvácie, rozvíjania hodnotiaceho myslenia a kreativity.

Návrh na zmenu štruktúry pedagogického štúdia

Počas bakalárskeho stupňa by študenti absolvovali tréningy na získavanie uvedených zručností a magisterské štúdium by tak mohlo byť výlučne zamerané na samotný vedný odbor a odborovú didaktiku. Toto rozdelenie štúdia by zároveň dalo zmysel súčasnému dvojúrovňovému štúdiu v rámci získavania kvalifikácie na pedagogické vzdelanie. Problém didaktiky občianskej náuky/filozofie sa týka tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.

Koronakríza a problémy tradičnej školy

Koronakríza poukázala na rôzne problémy tradičnej školy. Množstvo predmetov a učiteľov, ktorí ich vyučujú, tlak riaditeľov na online vzdelávanie viedli k rôznym anomáliám v praxi. V súčasnom, pre školy výnimočnom stave, treba formulovať úlohy, ktoré nebudú odtrhnuté od reality a zároveň budú personalizované na každého žiaka. Na jednej úlohe tak dokáže učiteľ ohodnotiť telesnú výchovu, biológiu, čiastočne dejepis, chémiu a ďalšie. Pokiaľ sa osvedčia, môžu sa stať východiskom pre vzdelávanie aj pre iné školy, môžu inšpirovať zákonodarcu pri zmenách legislatívy. Mnohé školy už dnes zdieľajú príklady dobrej praxe a robia to neraz bez iniciácie procesu zhora. Častokrát to závisí od vízie vedenia, schopností a zručností učiteľov, finančného krytia prevažne prostredníctvom rôznych projektov.

Konštruktivistický prístup vo vzdelávaní

Didakticky možno zmenu uchopiť cez konštruktivistický prístup vo vzdelávaní. Príklad dobrej praxe: Projekt Fenomény sveta, ktorý atraktívnym spôsobom ponúka vzdelávacie balíky: vzduch, slnko, voda, kultúra, komunikácia. V konštruktívnom edukačnom prístupe žiak sám objavuje a učiteľ je v úlohe facilitátora.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Vzdelanie pre všetkých (Úvaha)

Vzdelanie má plodiť múdrych ľudí schopných predvídať rôzne faktory ovplyvňujúce naše bytie. Bez vzdelávania by aj tie najrozvitejšie spoločnosti klesli na úroveň primitívnej civilizácie. Ľudia sa dnes vzdelávajú prakticky celý život. Memorizácia veľkého množstva informácií vedie ku kvalitnému prehľadu z rôznych odvetví, ale zase môže obmedzovať kvalitu kvalifikácie v oblastiach záujmu daného jednotlivca. Dnes má človek možnosť sa rozhodnúť pre aké vzdelanie by sa mal pokúsiť a zamerať a aké sa zase k nemu nehodí. Je však umožnené každému vzdelávať sa v oblasti, v ktorej by mal záujem sa vzdelávať?

Ak sa spoplatní štúdium na vysokých školách, má to viesť k zvýšeniu kvality štúdia sprístupneniu technických faktorov uľahčujúcich a skvalitňujúcich štúdium. Existuje však aj na toto riešenie zvané štipendium, ktoré by malo zabezpečiť prostriedky na štúdium respektíve študentské pôžičky pre všetkých, ktorí majú o toto vzdelanie záujem. Ako táto pôžička ovplyvní život jednotlivca po skončení štúdia? Toto bol jeden vcelku zaujímavý príklad dostupnosti vzdelanosti pre všetkých. Vzdelávanie však nekončí ukončením štúdia, pokračuje po celý život človeka.

Vzdelanie pre všetkých, všade a teraz

V živote každého človeka zohráva škola a štúdium veľmi dôležitú úlohu. Je to práve škola kde sme sa naučili čítať a písať, kde sme sa stali cieľavedomí a ctižiadostiví, častokrát sme tam stretli aj prvú lásku. No je to aj inštitúcia, v ktorej trávime nemalú časť dňa, ktorú by sme častokrát vedeli využiť aj lepšie ako sedením za počmáranou rozsypujúcou sa lavicou, bifľujúc sa latinské názvy z biológie, či písaním vzorcov heterocyklických zlúčenín, ktoré môžeme z hlavy vypustiť rýchlo, akonáhle sa napíše písomka. Pravdou je, že v našej „milovanej“ škole ako aj vo všetkých podobných zariadeniach sa učíme veľa nepotrebného a v živote väčšiny aj nepoužiteľného. Pravdou je, že sme neúmerne zaťažovaní a naše vzdelávanie je príliš všeobecné, čo nám bráni hlbšie sa venovať našim koníčkom, športu a oblastiam, ktorým sa chceme venovať i v budúcnosti a v ktorých chceme vyniknúť. Musíme sa učiť predmety, ktoré nás nebavia a nezaujímajú a na tie, ktoré vieme, že budeme potrebovať i v ďalšom našom štúdiu a neskôr profesiách nám už nezostáva dostatok času. Preto si veľmi cením, že v našom gymnáziu máme i voliteľne predmety. Je veľmi dobré, že si môžeme vybrať predmety, o ktoré máme záujem a chceme sa v nich ďalej zdokonaľovať a rozširovať si svoje znalosti. Na druhej strane množstvo povinných predmetov a najmä obsah učiva je stále neúnosný. Verím, že by veľmi pomohlo, ak by sa počet voliteľných predmetov alebo seminárov ako ich voláme my, zväčšil, no malo by to byť na úkor zredukovanie počtu vyučovacích hodín povinných predmetov a rozsiahlosti učiva a nie predĺžením školského vyučovania.

Ďalším veľkým problémom sa stáva výklad učiva. Učitelia často považujú im položené otázky za narúšanie vyučovacej hodiny, stratu času a reagujú podráždene. Žijeme v dobe, kde má hádam každý školák prístup k internetu, a preto by bolo prospešné, keby boli poznámky od jednotlivých vyučujúcich zverejňované na školskej internetovej stránke, kde by si ich mohol každý veľmi rýchlo a ľahko stiahnuť a ďalej s nimi pracovať. Ušetrilo by sa tak nemálo času a síl, ktoré teraz musíme venovať ich písaniu a zostal by priestor aj na zvedavé otázky a zaujímavé odpovede, ktoré sú teraz odbíjané vetou: „Otázky sa nekladú, nestíhame!“

A tretia záležitosť, ktorá má trápi v našom školstve je nová maturita. Nie je mi ale jasné, ako môže táto „celoplošná previerka vedomostí“ nahradiť príjmacie skúšky na právo alebo psychológiu, kde je každoročne počet uchádzačov niekoľkonásobne vyšší ako počet prijatých študentov. Som preto presvedčený, že na mnohých univerzitách sa budú konať skúšky i naďalej, a preto význam novej maturitnej skúšky ostane malý a tým sa od predchádzajucej formy nebude veľmi líšiť.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Podobný osud čaká zrejme aj monitoring na základných školách. Mám sestru deviatačku a viem, v akých podmienkach bol tohtoročný monitoring písaný a taktiež viem, ako bol písaný na iných základných školách. Dalo sa ľahko opisovať, radiť a pomáhali dokonca aj dozerajúci učitelia. A tak hodnota tejto skúšky je zatiaľ nízka a riaditelia stredných škôl budú asi musieť opäť vyhlásiť „klasické“ príjmacie pohovory.

Lesk a bieda študentského života

Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu. Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda. Čim budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.

tags: #diskusny #prispevok #vzdelanie #príklady