Jeden Deň Bez Zlozvykov: Cesta k Sebapoznaniu a Plnohodnotnejšiemu Životu

Zlozvyky sú bežnou súčasťou našich životov. Niektoré sú neškodné, iné nám môžu spôsobovať problémy. Čo keby sme sa pokúsili stráviť jeden deň bez zlozvykov? Aké by to bolo a čo by sme sa naučili? Tento článok sa zaoberá výzvou jedného dňa bez zlozvykov, skúma, ako si ich uvedomiť, ako ich prekonať a ako to môže prispieť k plnohodnotnejšiemu životu.

Uvedomenie si zlozvykov: Prvý krok k zmene

Prvým krokom k zbaveniu sa zlozvyku je jeho uvedomenie si. Často si ich ani neuvedomujeme, pretože sú súčasťou našej každodennej rutiny. Môže ísť o obhrýzanie nechtov, neustále kontrolovanie mobilu, konzumáciu sladkostí pri každej príležitosti, alebo sledovanie televízie do neskorej noci. Uvedomenie si týchto návykov je kľúčové pre začatie procesu zmeny.

Dôležité je tiež identifikovať spúšťače, ktoré vedú k zlozvykom. Sú to situácie, emócie alebo myšlienky, ktoré nás nútia siahnuť po zlozvyku. Stres v práci, nuda, osamelosť alebo sledovanie obľúbeného seriálu môžu byť spúšťačmi. Poznanie spúšťačov nám umožňuje pripraviť sa na ne a nájsť alternatívne spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.

Jeden deň bez zlozvykov: Výzva a príležitosť

Predstavte si, že sa rozhodnete stráviť jeden deň bez akéhokoľvek zlozvyku. Je to výzva, ktorá si vyžaduje odhodlanie a sebakontrolu. Ale zároveň je to príležitosť pre sebaobjavovanie a rast.

Pred samotným dňom je dôležité sa pripraviť. Zostavte si plán, ako budete zvládať spúšťače a ako nahradíte zlozvyky zdravšími alternatívami. Počas dňa sa pravdepodobne stretnete s nutkaním siahnuť po zlozvyku. Vtedy je dôležité si uvedomiť, čo vás k tomu vedie a použiť pripravené stratégie. Hlboké dýchanie, prechádzka, rozhovor s priateľom, alebo vykonávanie obľúbenej aktivity môžu pomôcť prekonať nutkanie.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Namiesto zlozvykov je dôležité nájsť zdravšie alternatívy. Ak máte chuť na sladké, siahnite po ovocí alebo kvalitnej horkej čokoláde. Ak máte potrebu si zahryznúť do nechtov, majte pri sebe antistresovú loptičku alebo žuvačku. Ak máte tendenciu neustále kontrolovať mobil, vypnite si notifikácie a venujte sa inej aktivite.

Namiesto večerného chrumkania nezdravých snackov si doprajte:

• Popcorn (pripravený v hrnci, bez nadmerného množstva masla a soli)
• Nakrájanú zeleninu s hummusom
• Ryžové chlebíčky
• Kukuričné chrumky
• Pečený ochutený cícer
• Edamame
• Domáce zeleninové chipsy z cukety, batátov…

Namiesto zmrzliny si pripravte:

• Rozmixované zmrazené banány
• Mrazené hrozno
• Orieškové maslo
• Kúsok kvalitnej čokolády

Po skončení dňa sa zamyslite nad svojou skúsenosťou. Čo bolo najťažšie? Čo vám pomohlo prekonať nutkanie? Jeden deň bez zlozvykov vám môže pomôcť lepšie spoznať svoje slabosti a silné stránky. Zistíte, ktoré zlozvyky sú pre vás najťažšie prekonať a aké stratégie vám najviac pomáhajú. Toto sebapoznanie je cenné pre ďalší proces zmeny.

Úspešný deň bez zlozvykov vám môže dodať motiváciu pre ďalšie zmeny. Uvedomíte si, že dokážete kontrolovať svoje správanie a že máte silu prekonať svoje zlozvyky.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Zlozvyky u detí: Ako im pomôcť?

Zlozvyky sa netýkajú len dospelých. Aj deti majú svoje zlozvyky, ako cmúľanie prsta, obhrýzanie nechtov, alebo špáranie sa v nose. Dôležité je k nim pristupovať s pochopením a trpezlivosťou.

Detské zlozvyky sú často prejavom vnútorného napätia, stresu alebo úzkosti. Môžu vzniknúť po stresujúcej udalosti, ako je nástup do školy, rozvod rodičov, alebo strata blízkej osoby.

• Buďte trpezliví a chápaví: Dajte dieťaťu najavo, že ho ľúbite a že mu chcete pomôcť.
• Hľadajte príčinu zlozvyku: Snažte sa zistiť, čo dieťa trápi a pomôžte mu sa s tým vyrovnať.
• Ponúknite alternatívne činnosti: Nájdite aktivity, ktoré dieťa baví a ktoré mu pomôžu uvoľniť napätie.
• Využívajte rozprávkovú terapiu: Prostredníctvom obľúbených rozprávok a postavičiek môžete dieťaťu vysvetliť, prečo je dôležité sa zlozvykov zbaviť.

Ak sa vám nedarí zvládnuť zlozvyk dieťaťa sami, neváhajte vyhľadať pomoc detského psychológa.

Detská psychologička spomína na prípad chlapca, ktorý fajčil od šiestich rokov. Dôvodom bolo, že fajčenie spájal s otcom a zážitkami, ktoré spolu prežili. Riešením nebolo len zakazovanie fajčenia, ale aj riešenie citovej potreby chlapca byť s otcom.

Mozog a zlozvyky: Prečo je ťažké sa ich zbaviť?

Mozog má obmedzenú výpočtovú kapacitu a zvyky mu pomáhajú zjednodušiť život. Zvyky sa vytvárajú automaticky, bez vedomého úsilia. Pri zlozvykoch sa navyše uvoľňuje dopamín, neurotransmiter, ktorý vyvoláva pocity slasti a eufórie. Preto je ťažké sa zlozvykov zbaviť, pretože mozog ich vníma ako odmenu.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Jednou z účinných stratégií na prekonanie zlozvykov je stratégia "keď-potom". Spočíva v tom, že si určíte konkrétnu situáciu ("keď") a následne si naplánujete alternatívne správanie ("potom").

Ako skoncovať so zlozvykmi: Praktické tipy

• Uvedomte si svoj zlozvyk: Identifikujte, čo robíte a kedy to robíte.
• Nájdite spúšťače: Zistite, čo vás vedie k zlozvyku.
• Nahraďte zlozvyk zdravšou alternatívou: Nájdite činnosť, ktorá vám prinesie podobný pocit uspokojenia, ale bude zdravšia.
• Vytvorte si stratégiu "keď-potom": Naplánujte si, ako budete reagovať na spúšťače.
• Buďte trpezliví: Zmena si vyžaduje čas a úsilie.
• Odpustite si zlyhania: Ak sa vám nepodarí dodržať svoj plán, neobviňujte sa, ale poučte sa z chyby a pokračujte ďalej.
• Odmeňte sa za úspechy: Oslávte každý pokrok, ktorý dosiahnete.
• Vyhľadajte podporu: Hovorte o svojom snažení s priateľmi, rodinou alebo terapeutom.

Zlozvyky a šťastie: Ako ich zbaviť sa a žiť plnohodnotný život

Zlozvyky môžu negatívne ovplyvňovať naše šťastie a spokojnosť. Znižujú sebavedomie, spôsobujú pocity viny a hanby, a obmedzujú náš potenciál.

Diskusný príspevok je dôležitou súčasťou rečníckeho štýlu a efektívnym nástrojom na vyjadrenie vlastného názoru v diskusii. Je to hybridný žáner, ktorý v sebe spája prvky rečníckeho a náučného štýlu. Cieľom je prezentovať stručný, vecný a presvedčivý argument.

Diskusný príspevok je prejav, ktorý vyjadruje osobný názor účastníka diskusie. Patrí do rečníckeho štýlu a musí byť stručný a vecný. Môže sa zamerať na riešenie problému ako celku alebo len jeho časti. Dôležité je, že môže byť pripravený vopred, ale aj spontánny, teda nepripravený. Súhrn všetkých diskusných príspevkov tvorí diskusiu. Diskusia prebieha v menšej skupine ľudí, kde si vymieňajú názory a hodnotia prednesené myšlienky počas porád, seminárov, konferencií, schôdzí alebo v parlamente.

Druhy diskusií

• Rozhodovacia (administratívna) diskusia: Cieľom je dosiahnuť jednotný záver, dohodu alebo kompromis prostredníctvom výmeny názorov.

Vnútorná forma diskusného príspevku

Vnútorná forma diskusného príspevku sa skladá z obsahu a štýlu.

Obsah

• Dodržanie témy: Je nevyhnutné, aby príspevok držal tému diskusie.
• Vlastné hodnotenie problému: Autor by mal prezentovať vlastné hodnotenie problému s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, čím kombinuje subjektívny a objektívny prístup.
• Subjektívna interpretácia objektívnych faktov: Používa sa 1. osoba jednotného čísla alebo 1. osoba množného čísla. Napríklad: "Dovoľte mi zareagovať na údaje, ktoré zazneli v referáte môjho spolužiaka…" alebo "Chcel by som oceniť referát môjho spolužiaka a zareagovať hlavne na tú časť, v ktorej hovoril o… Aj ja som toho názoru…".
• Jadro: Stručný opis problému, kde diskutujúci uvažuje, vysvetľuje, hovorí za seba a prezentuje svoje názory. Snaží sa vyprovokovať poslucháčov k zamysleniu a vzbudiť ich záujem. Podstatnou časťou by malo byť osobné vyjadrenie a vysvetlenie vlastného názoru. Vyjadrenia ako "Myslím si, že…", "Naozaj…", "Nerád by som spochybňoval…", "Považujem za…" sú vhodné.
• Záver: Opakované oslovenie, zdôraznenie významu navrhovaných aktivít alebo riešení a výzva k akcii.

Štýl

• Tvorivé využitie lexiky: Použitie slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov typických pre rečnícky štýl.
• Použitie presvedčovacích prvkov: Napríklad rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky (metafory, metonymie).
• Sugestívnosť: Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča.
• Ustálené spôsoby vyjadrovania: Napríklad "pálčivý problém", "medziľudské vzťahy", "záujem verejnosti", "zdvihnúť hlas".
• Frazeologizmy: Použitie frazeologizmov ako "skočiť do jamy levovej", "zvládnuť problém", "vykročiť pravou nohou" môže pridať príspevku na atraktivite.

Celkový dojem

Celkový dojem z diskusného príspevku by mal byť pozitívny a presvedčivý.

Ako začať diskusný príspevok

V úvode diskusného príspevku je dôležité nadviazať na tému alebo predchádzajúceho diskutujúceho. Ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok, mali by ste v úvode povedať, o čom budete hovoriť, o akom probléme a prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie.

Ako písať jadro diskusného príspevku

V jadre príspevku je dôležité stručne opísať problém, uvažovať, vysvetľovať, hovoriť za seba a prezentovať svoje názory. Snažte sa vyprovokovať poslucháčov, aby sa zamýšľali a neboli ľahostajní. Podstatnou časťou by malo byť vaše osobné vyjadrenie a vysvetlenie vášho názoru.

Ako ukončiť diskusný príspevok

Na záver diskusného príspevku by ste mali zopakovať oslovenie, zdôrazniť význam navrhovaných aktivít alebo riešení a vyzvať k akcii. Poďakovanie za slovo je vhodné uviesť ako osobitný odsek.

Praktické rady pre písanie diskusného príspevku

• Naštudujte si kritériá písania slohových prác.
• Využite čas na výber témy a útvaru.
• Uprednostnite útvar, ktorý sa vám najlepšie píše.
• Premyslite si osnovu písomnej prípravy.
• Ak vám niečo nie je jasné, nebojte sa opýtať.
• Pred komisiou sa snažte prezentovať všetko, čo máte pripravené.
• Snažte sa rozprávať samostatne, nečakajte len na otázky skúšajúcich.
• Nezachádzajte do oblastí, v ktorých si nie ste istí.
• Vyjadrujte sa jasne a zrozumiteľne.
• Používajte kratšie a jednoduchšie vety.
• Rešpektujte princíp zdvorilosti.
• Nepoužívajte nespisovné a vulgárne slová.
• Neznevažujte názory, činy, vlastnosti iných.
• Snažte sa o logickosť a súdržnosť textu.
• Dodržiavajte pravidlá pravopisu.

Príklad diskusného príspevku

„Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ (A. Einstein)

Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného.

Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca.

V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „Hoď kameňom, kto si bez viny!“ Má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca?

Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má.

Pôstna výzva pre ženy: Alternatíva k Exodus 90

Milé ženy, inšpirované pôstnou výzvou Exodus 90, ktorá je určená výhradne pre mužov, sme sa rozhodli pripraviť podobnú pôstnu výzvu určenú pre ženy. Táto 90-dňová výzva sa zameriava na oblasti života, ktoré sú plné chaosu, prázdnoty či závislosti. Cieľom je porásť duchovne, duševne a zároveň sa venovať sebe a svojmu zdraviu.

Zoznam aktivít a obmedzení:

• Svätá omša: Chodiť na omšu o jedenkrát viac ako máš vo zvyku.
• Osobný čas s Bohom: Minimálne 30 minút denne.
• Sväté Písmo: Čítať aktuálne evanjelium daného dňa (aspoň 15 minút).
• Pohybová aktivita: Minimálne 30 minút 3x do týždňa.
• Obmedzenie TV a seriálov: Ideálne nepozeraj vôbec, príp. výnimočne.
• Žiadny Instagram: Pekne vymazať appku, nemusíš si rušiť konto.
• Počúvať len hudbu, ktorá ťa vedie bližšie k Bohu.
• Obmedziť internet: Sociálne siete a bezhlavé surfovanie - MAX. 30 minút denne.

Táto výzva môže byť individuálna, ale v spoločenstve je sila! Odporúčame ti, aby si do tejto výzvy išla spolu s viacerými kamarátkami, prípadne so svojim stretkom. Zdieľaj sa s nimi ideálne na týždennej báze o tom, ako ti ide dodržiavanie pravidiel, čo ti Boh hovorí cez Sv. Písmo, prípadne len o tom, čo aktuálne prežívaš.

Adventná výzva: Zbavte sa limitujúcich návykov

Okrem toho, že je dôležité zaviesť do svojho života nové podporujúce návyky, rovnako nevyhnutné je zbaviť sa tých, ktoré ťa oberajú o energiu, sťahujú dole a nedovolia ti posunúť sa vpred. Medzi limitujúce návyky nepatria len zlozvyky ako fajčenie či nadmerné prezeranie sociálnych sietí. Sú to často viery a presvedčenia, ktoré sme nadobudli výchovou a prostredím, v ktorom sme vyrastali. Po tom, ako identifikuješ svoje limitujúce návyky, vyberieš si jeden, ktorý považuješ, že ťa najviac obmedzuje v tvojom posune a nahradíš ho nejakým novým pozitívnym návykom.

Letné bežecké zlozvyky

Bežeckých zlozvykov je neúrekom - nesprávna technika behu, absencia jasne stanoveného cieľa a reálneho tréningového plánu, žiadny strečing, prepínanie svojich síl, nevenovanie sa kompenzačným aktivitám, v dôsledku čoho dochádza k preťaženiu určitých svalových skupín a mnoho ďalších. Avšak sú tu aj nešváry, ktoré sú typické pre beh v lete.

Najčastejšie letné bežecké zlozvyky:

• Nedostatočný príjem tekutín: Príjem tekutín je dôležitý počas celého roka, bez ohľadu na počasie. Avšak ich význam narastá počas behu za horúceho letného počasia. Najlepšie je riadiť sa pravidlom, že ak beháte v lete dlhšie ako 30 minút, treba si so sebou vziať fľašku s vodou. Samozrejme, napiť sa treba i pred a po behu. Vhodným zdrojom tekutín je čistá voda, avšak za zváženie stoja aj iontové nápoje, poprípade minerálne vody.
• Podceňovanie slnečného žiarenia: Používate v tomto smere argumenty, že vaše telo je na slnečné lúče zvyknuté? Ospravedlňujete sa tým, že opaľovací krém nepotrebujete, pretože je zamračené alebo beháte v tieni? Bohužiaľ, riskujete nepríjemné popáleniny od slnka i zvýšené riziko vzniku rakoviny kože. Preto si radšej do svojej letnej bežeckej výbavy doplňte kvalitný opaľovací krém, ktorý vás ochráni pred UVA i UVB žiarením.
• Ignorovanie signálov tela: Ak to myslíte s behom vážne, mali by ste pozorne počúvať svoje telo a rešpektovať jeho potreby.

Komunikačné zlozvyky

Schopnosť efektívnej komunikácie a zdravé stravovacie návyky sú kľúčové pre kvalitný život. Avšak, aj v týchto oblastiach sa môžeme dopúšťať zlozvykov, ktoré negatívne ovplyvňujú naše vzťahy a zdravie. Tento článok sa zameriava na definíciu a druhy zlozvykov v komunikácii a stravovaní, a tiež ponúka riešenia na ich prekonanie.

Komunikácia je výmena myšlienok a informácií medzi podávateľom a prijímateľom. Predstavuje dorozumievací proces, spoločenský styk s cieľom výmeny myšlienok, emócií, názorov medzi ľuďmi. Delíme ju na verbálnu a neverbálnu. Cieľom komunikácie je výmena myšlienok a informácií medzi podávateľom a prijímateľom v tej istej komunikačnej situácii. Nie vždy sa nám však darí dodržiavať všetky komunikačné pravidlá, a tak často dochádza v rámci komunikácie aj k rôznym problémom, ktoré nazývame komunikačné zlozvyky.

Komunikačné zlozvyky pri načúvaní

Efektívne načúvanie je základom úspešnej komunikácie. Nasledujúce zlozvyky môžu narúšať tento proces:

• Čítanie myšlienok: Do toho, čo nám druhý povedal, si vkladáme určitý význam sami. Môže to byť niečo, čo očakávame dopredu alebo niečo, z čoho máme obavy, či strach. Tento zlozvyk súvisí s nedorozumením. Automaticky predpokladáme alebo vieme, čo si myslí spolupracovník, resp. aké myšlienky mu prebiehajú hlavou. Dôsledkom toho býva sklamanie, nedorozumenie až konflikt.
• Prerušovanie a skákanie do reči: Keď skáčeme do reči v rámci rodiny, týmto spôsobom vyvolávame v partnerovi pocit, že nie sme spokojní s tým, čo nám hovorí. Dôvod na prerušovanie a skákanie do reči môže byť rôzny.
• Neverbálne odmietanie: Prejavmi neverbálneho odmietania je napríklad to, že sa ľudia pri komunikácii stále vrtia, otáčajú sa k hovoriacemu bokom alebo ich pohľad smeruje každú chvíľu niekde inde. Tieto prejavy môžu hovoriaceho vyviesť z miery a môže ich chápať tak, že ho nepovažujeme za rovnocenného partnera.

Komunikačné zlozvyky pri odovzdávaní informácie

Účinné odovzdávanie informácií je rovnako dôležité ako načúvanie. Tieto zlozvyky môžu brániť jasnému a presnému odovzdávaniu informácií:

• Nepriame vyjadrovanie: Takýto spôsob komunikácie nastáva vtedy, keď z rozličných dôvodov nevieme alebo nechceme priamo povedať to, čo naozaj chceme.
• Prehnané a nadmerné zovšeobecňovanie: Ide o tendenciu všetko zveličovať, maximalizovať. Tí, čo sa takto vyjadrujú, často používajú slová VŽDY a NIKDY.
• Značkovanie: Značkovanie nastáva vtedy, keď toho druhého zaradíme do určitej kategórie. Môže to byť napríklad kategória blbcov, leňochov, príživníkov a podobne. V tomto prípade je oveľa lepšie konkrétne opísať, čo nám vadí a nielen jedným slovom niekoho označiť.
• Nesúlad slovného a mimoslovného vyjadrovania: Hovorí sa, že niekedy povieme viac neverbálne ako verbálne. Nesúlad medzi tým, čo hovoríme a ako sa pri tom tvárime, väčšinou všetci vycítia hneď. Darmo povieme, že s niečím súhlasíme, keď sa pri tom tvárime nahnevane.
• Únik od témy: Je to sklon prekakovať v priebehu rozhovoru z jednej témy na druhú.

Ako predísť zlozvykom pri odovzdávaní informácií?

• Snažte sa byť konkrétni a hovorte jasne.
• Priebežne zisťujte, či váš partner v komunikácii rozumie tomu, čo hovoríte.
• Vaša verbálna a neverbálna komunikácia by mala byť v súlade.
• Hovorte otvorene a úprimne prezentujte svoj názor.
• Snažte sa v rámci komunikácie prísť k nejakému záveru.

Komunikačné zlozvyky v riadení ľudí

Umenie komunikovať s ľuďmi patrí k hlavnému poslaniu manažéra. Potvrdí každý, kto nechápe riadenie len ako dirigovanie ľudí prostredníctvom zákazov a príkazov z pozície nadradenosti. Máloktorý vedúci pracovník si uvedomuje, že nálada, pocity, správanie sa, výkonnosť pracovníkov, elán či nechuť k práci sú často ovplyvňované vzájomnou komunikáciou v pracovnom kolektíve. Súčasťou dobrej komunikácie je schopnosť prijímať i podávať informácie. Pravidelný tok informácií, spätnej väzby sa stáva zároveň predpokladom formovania vzťahov dôvery. Patrí sem:

• Zovšeobecňovanie: Jeden z prostriedkov vyvíjania nátlaku v rozhovore. Môže vyvolávať pocit viny a pomáhať zatlačovať partnera v rokovaní, čo v konečnom dôsledku vyvoláva nepríjemné napätie, obviňovanie, ktoré môže viesť až do agresivity. Takýto prejav v komunikácii charakterizujú výroky typu: „Vždy meškáte“, „Ste nemožný“, „Ste nespoľahlivý“, „Niečo treba zmeniť“ a podobne. Ak chceme, aby bola komunikácia efektívna, s cieľom chybu napraviť, volíme vždy konkrétnosť, pri ktorej používame len argumenty.
• Nepočúvanie: Nedostatok pozornosti a záujmu o to, čo hovorí druhá osoba.
• Nedostatok empatie: Neschopnosť vcítiť sa do pocitov a potrieb druhej osoby.
• Kričanie: Riešenie nepríjemných, nečakaných záležitostí a situácií krikom. Zvyšovanie hlasu, kričanie je najčastejším argumentom slabochov a agresívnych ľudí. Ak stretnete takýto typ človeka, navrhnite mu, že si radi pohovoríte o veciach v kľude, aby ste sa mohli na problém sústrediť. So zvyšovaním hlasu v komunikácii sa stretávame tiež pri presadzovaní pravdy, pri oponovaní alebo pri nesúhlase s názormi partnera.
• Agresivita, pasivita, poučovanie: Agresivita ani pasivita v komunikácii neprináša pozitívny účinok.
• Neakceptovanie názorov iných: Ak mu iní povedia svoj názor na ten istý problém, reaguje neadekvátne, hnevom, unáhleným odchodom, búchaním dverami apod. Takýto manažér nevyužíva korektnosť spätnej väzby a iný názor sa mu javí neprijateľný, pretože je presvedčený o svojej pravde a dokonalosti. Výsledkom je jednostranná komunikácia s okolím.
• Zosmiešňovanie: Bavenie sa na účet druhého, ponižovanie. Je to netaktné a ponižujúce. Správanie sa takéhoto typu určite nepovzbudzuje človeka k práci, pretože nie je pre nikoho príjemné.
• Egoizmus, exhibicionizmus: V niektorých prípadoch sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa dopúšťajú egoizmu - snahe presadzovať svoju tému, svoje problémy, čím sa rozhovor stáva nefunkčným. Druhá osoba, aj keď chce niečo vyjadriť obmedzuje sa len na prikyvovanie, pretože príval slov druhého ju odzbrojí.
• Falošný dialóg: Ide o dialóg dvoch ľudí, spojených konvenčnými frázami. Každý rozpráva o svojich problémoch a v podstate sa vôbec obsahovo nestretnú. V skutočnosti ide skôr o monológ, kde sa každý vyrozpráva zo svojich problémov bez toho, aby sa niečo vyriešilo alebo dohodlo. Vo vzťahu ku spolupracovníkom ide o nevšímavosť, egocentrizmus ako aj ľahostajnosť k ich pocitom a potrebám.
• Odmietnutie partnera: Človek dáva najavo svoju nadradenosť a nezáujem. Takýto prejav môže súvisieť s jeho neschopnosťou oponovať, priznať si chybu alebo neschopnosťou dokázať povedať slovo nie.
• Neakceptovanie - nedostatok spätnej väzby: S neakceptovaním sa stretávame vtedy, keď manažér povie čo si myslí a nežiada spätnú väzbu od okolia.
• Skákanie do reči: Je veľmi nespoločenské, ruší, zneisťuje a znervózňuje ľudí. Niekedy je potrebné všímať si za akých okolností ľudia skáču do rečí. Existujú rečníci, ktorí nepustia k slovu iných, a preto musíme zasiahnuť. Pozor, skákanie do rečí môže slúžiť aj ako premyslená taktika ako vyradiť z rokovania protivníka.
• Epická šírka rozhovoru: Jeden so zaručených prostriedkov ako sa „zbaviť“ kolegov na pracovisku a skúšať mieru ich trpezlivosti. Prejavuje sa tým, že niekto všetko rozpráva do takých podrobností, že druhý musí mať značnú trpezlivosť, aby si vypočul celé rozprávanie.
• Nezrozumiteľne vyjadrené myšlienky, používanie mnohovýznamových a cudzích slov, radenie, poučovanie, nadávky, obviňovanie a pod.

tags: #diskusny #prispevok #zlozvyk #priklady