Dlhodobá PN a choroba z povolania: Podmienky a nároky na Slovensku

Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Práceneschopnosť je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Využitie maródky aj samotná liečba prináša pre všetky zúčastnené strany niekoľko povinností. Okrem toho, že zamestnanca môže skontrolovať Sociálna poisťovňa, skrátiť sa mu môže aj nárok na dovolenku. Firmy zasa musia dodržiavať práva podriadeného.

Čo je PN-ka a na čo slúži?

PN-ka (práceneschopnosť) je dokument potvrdzujúci dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo a dôvod práceneschopnosti. Ďalej sú na nej uvedené dátumy začiatku a prípadne konca práceneschopnosti. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžeš získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN-ku ako oprávnenie na neprítomnosť v práci. Tento dokument je zároveň dôležitý na uplatnenie nároku na nemocenskú dávku.

Kedy je PN-ka nevyhnutná?

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíš ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie si schopný plniť pracovné povinnosti.

Ako získať PN-ku?

Získanie PN-ky začína u lekára. Navštíviš ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi, či tvoj zdravotný stav vyžaduje pracovný pokoj. Na základe prehliadky rozhodne, či vystaví PN-ku. Lekár zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár ti poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu. PN-ku odovzdáš zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní. Počas práceneschopnosti informuješ lekára a zamestnávateľa o zmenách, ako je predĺženie PN-ky.

Dĺžka trvania PN-ky

Doba platnosti PN-ky závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky ťa lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce. Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov:

Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti

• zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu,
• zákon č. 461/2003 Z. z.

Výhody a nevýhody PN-ky

PN-ka prináša viaceré výhody, no môže mať aj nevýhody. Počas PN-ky získavaš nemocenskú dávku, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. PN-ka ťa chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti. Dlhodobá PN však môže ovplyvniť kariérny postup alebo dôveru zamestnávateľa.

Elektronická PN (ePN) od 1. júna 2023

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár ti ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri ePN

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Ak ste naopak v roli zamestnávateľa a hviezdite na mzdovom oddelení, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Papierová vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov

Nárok na dávky počas PN

Na ktorú z dávok má teda osoba pri dočasnej PN nárok? Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Výpočet náhrady príjmu počas PN v roku 2024

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti v roku 2023 je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ako dlho môžem byť na PN?

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS

Tlačivá spojené s PN

Toto tlačivo sa skladá z viacerých častí. Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN. Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní. Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni. Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.

• Papierová forma - diel I. si zamestnanec necháva a po skončení PN vracia lekárovi. Diel II. a II.a musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.
• Elektronická forma - zamestnanec nemusí zamestnávateľovi nič predkladať.

Pracovný úraz a odškodnenie

Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti.

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky. Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, živnostník nemá nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN.

Povinnosti počas PN (SZČO)

• Dodržiavanie liečebného režimu: Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Kontroly: Strpieť kontroly vykonávané 7 dní v týždni.

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024.
• Papierovo: v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN v roku 2024

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni.

Odvody počas PN živnostníka

V niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody.

Choroba z povolania

Sú to ochorenia, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Oficiálny zoznam chorôb z povolania sa nachádza v prílohe č. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. Vznikajú však aj kvôli dlhodobému preťaženiu organizmu, ako napr. chronickému preťaženiu pohybového aparátu pri fyzicky náročnej práci. Faktorom vzniku choroby z povolania môže byť aj dlhodobá monotónna práca, ktorá vedie k svalovým a šľachovým problémom (napr. Z oblasti psychosociálnych faktorov vznikajú choroby z povolania následkom stresu, vysokých pracovných nárokov alebo zlej organizácie práce. Niektoré zamestnania sú viac ohrozené chorobami z povolania kvôli špecifickým pracovným podmienkam a rizikovým faktorom, ktorým sú zamestnanci vystavení.

Príznaky choroby z povolania

Príznaky choroby z povolania sa líšia v závislosti od povahy ochorenia a rizikových faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený. Môžu zahŕňať:

• Problémy s dýchacím systémom.
• Poškodenie kože.
• Bolesť pohybového aparátu.
• Nervové a cievne príznaky.
• Príznaky infekčných chorôb.
• Iné špecifické príznaky, napr. strata sluchu (najmä v hlučnom prostredí), závraty alebo migrény.

Postup pri podozrení na chorobu z povolania

Ak máte podozrenie, že trpíte chorobou z povolania, je dôležité postupovať systematicky, aby ste zabezpečili správnu diagnostiku, uznanie choroby a nárok na prípadné odškodnenie. V prvom rade treba identifikovať príznaky a ich spojenie s prácou. Uznanie choroby z povolania je proces, ktorý zahŕňa posúdenie zdravotného stavu zamestnanca a pracovných podmienok a je potrebný na oficiálne uznanie choroby ako choroby z povolania a na uplatnenie nárokov na odškodnenie. Pri podozrení na chorobu z povolania je potrebné v prvom rade navštíviť všeobecného lekára a povedať mu o svojich príznakoch a pracovných podmienkach. Lekár posúdi, či by mohlo ísť o chorobu z povolania a odošle vás k špecialistovi na pracovné lekárstvo. Tento odborník zanalyzuje vašu zdravotnú, vykoná podrobné vyšetrenie a posúdi, či sú vaše príznaky spôsobené vašou prácou. Vykoná špecifické testy, kde posudzuje typ pracovnej činnosti, dĺžku expozície rizikovým faktorom a zhodnosť príznakov s uznávaným zoznamom chorôb z povolania. Zamestnávateľa je potrebné informovať o zdravotných problémoch a požiadať ho o záznam v súvislosti s rizikovými faktormi na vašom pracovisku. Úrad zatiaľ preskúma dokumentáciu od lekára, zanalyzuje pracovné podmienky a rizikové faktory na pracovisku a ak je to potrebné skonzultuje zistenia alebo si vyžiada dodatočné informácie od zamestnávateľa. Na základe výsledkov šetrenia vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania. Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva chorobu neuzná, máte možnosť podať odvolanie.

Nároky zamestnanca pri uznaní choroby z povolania

Právo na odškodnenie má podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom znení. Ide o náhradu za stratu zárobku (pri obmedzení schopnosti vykonávať doterajšiu prácu), pričom pri trvalých následkoch ide o jednorazové odškodnenie za poškodenie zdravia. Ak zdravotný stav zamestnanca obmedzuje jeho bežný život, ide o náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenia. Zamestnanec má taktiež nárok na úhradu liečebných nákladov, ktoré sú spojené s diagnostikou a liečbou choroby z povolania. Ak zamestnanec nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu, má právo na pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu, pričom náklady na tieto služby hradí zamestnávateľ alebo príslušná inštitúcia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi také pracovné podmienky, ktoré neohrozujú jeho zdravotný stav. Ak to nie je možné, zamestnanec má právo na preradenie na iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho zdravotnému stavu, s rovnakou alebo porovnateľnou mzdou. Zamestnávateľ pritom nesmie dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že mu bola diagnostikovaná choroba z povolania. Ak mu choroba z povolania spôsobí zníženie pracovnej schopnosti o viac ako 40 %, má nárok na invalidný dôchodok. Výška dôchodku závisí od miery zníženia schopnosti pracovať.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti prevencie chorôb z povolania

V prvom rade je potrebné poznamenať, že zamestnávateľ je povinný predchádzať chorobám z povolania, a to najmä prijatím opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a zlepšením pracovných podmienok. Túto povinnosť mu ukladá zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v aktuálnom znení. Na to, aby zamestnávateľ vedel predchádzať chorobám z povolania je potrebné, aby na pracovisku identifikoval pracovné riziká (napr. fyzikálne, chemické, biologické či ergonomické) a škodlivé faktory a pravidelne vykonával ich hodnotenia. V nadväznosti na to potom zabezpečil ochranné opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia (napr. Zamestnávateľ je tiež povinný zaviesť také organizačné opatrenia, ktoré skrátia čas expozície rizikovým faktorom (napr. zaviesť prestávky alebo rotáciu pracovníkov) a zabezpečiť vhodný rozvrh práce. Dôležité je tiež vzdelávanie a školenie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kedy sú zamestnanci informovaní a poučení o rizikách spojených s ich pracovnou činnosťou a v prípade používania ochranných pomôcok realizácia nacvičiť ich správne používanie. Potrebná je aj osveta v súvislosti so zvyšovaním povedomia o prevencii chorôb z povolania a podpora zdravého životného štýlu zamestnancov. Pracovné prostredie by malo byť prispôsobené potrebám zamestnancov (napr. výška pracovných stolov, nastaviteľné stoličky), aby nedochádzalo k fyzickému preťaženiu a zároveň by mali byť zavedené pravidelné prestávky. Nie je to všetko však iba o fyzickom zdraví. Dôležitá je aj podpora psychického zdravia formou prevencie stresu na pracovisku, napr. prostredníctvom efektívneho riadenia a komunikácie.

Skrátenie nároku na dovolenku pri dlhodobej PN

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku. Jedným z dôvodov, pre ktoré to môže urobiť, sú dôležité osobné prekážky v práci. Medzi ne sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť. Veronika Pázmányová, vedúca advokátka v advokátskej kancelárii Glatzova & Co., vysvetľuje, že to záleží na počte dní strávených na PN. „Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu,“ vysvetľuje. Zákon zakazuje zamestnávateľovi krátiť dovolenku len v dvoch prípadoch. Po prvé v prípade, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V druhom prípade, pokiaľ ide o nárok na dovolenku za odpracované dni.

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. Výpoveď zo zdravotných dôvodov však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu.

Dôležité upozornenie: Dávky v nezamestnanosti sú dočasné (6 mesiacov) a poberanie invalidného dôchodku nad 70% automaticky nárok na tieto dávky ruší.

tags: #dlhodoba #pn #a #choroba #z #povolania