
Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dĺžka trvania PN a s tým spojené náhrady príjmu (nemocenské) sú upravené zákonom a podliehajú určitým pravidlám a podmienkam. Nedodržanie týchto podmienok môže viesť k strate nároku na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti. V tomto článku sa pozrieme na to, ako dlhodobá PN ovplyvňuje povinnosti zamestnávateľa, najmä v kontexte doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), známeho aj ako 3. pilier.
Dočasná práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Ošetrujúci lekár určuje dĺžku PN, pričom prvý deň PN začína dňom zistenia choroby alebo úrazu. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.
Zamestnanec má počas dočasnej PN nárok na:
Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok. Kolektívna zmluva môže stanoviť vyššiu dennú výšku náhrady príjmu.
Ak osoba nie je zamestnaná, ale je v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú, nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti
Pre výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je potrebné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ). Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, použije sa DVZ z tohto obdobia. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Počas dočasnej PN je dôležité dodržiavať určené miesto pobytu a pravidlá vychádzok.
Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Lekár následne adresu uvedie do potrebného tlačiva.
Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.
Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.
Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.
V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.
K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Počas obdobia dlhodobej PN sa zamestnanci často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa ich doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), známeho aj ako 3. pilier.
Častá otázka je, či zamestnávateľ prispieva na DDS aj počas PN. Všeobecne platí, že ak je klient dlhodobo na PN, zamestnávateľ mu neprispieva na DDS. Sporiteľ má prerušené obdobie sporenia, ale ak sa rozhodne, môže si dôchodkové sporenie neskôr doplatiť.
Ak je sporiteľ dlhodobo na PN, má niekoľko možností:
Podmienky predčasného výberu z DDS závisia od toho, kedy bola zmluva uzatvorená:
Je dôležité si uvedomiť, že pri predčasnom výbere sa platí poplatok za správu dôchodkového fondu.
Aj keď sporiteľ počas PN neprispieva do DDS, zmluva zostáva aktívna a sporiteľ platí poplatok za správu. Výška poplatku sa líši v závislosti od konkrétnej DDS a fondu. Poplatok za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu je približne 1,30 % ročne z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo fonde. Odplata za správu výplatného fondu je približne 0,65% ročne.
Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, zamestnávateľ má voči nemu určité povinnosti:
V roku 2025 nastanú dôležité zmeny v sociálnom poistení, ktoré ovplyvnia aj zamestnancov na dlhodobej PN:
Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) bude zrušená od 1. januára 2026. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov - a to v priebehu roka 2026. Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov. V nich sú priebežne zaznamenávané aj údaje od zamestnávateľov predkladané v na to určených dokumentoch - ako sú registračné listy, mesačné výkazy a podobne.
tags: #dlhodoba #PN #a #povinnosti #zamestnávateľa #DDS