Dlhodobá práceneschopnosť (PN) a jej vplyv na dane na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou dlhodobej práceneschopnosti (PN) a jej dopadom na daňové povinnosti fyzických osôb na Slovensku. Hoci v poslednom období nedošlo k zásadným zmenám v uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane (NČZD), ide stále o aktuálnu tému, ktorá si vyžaduje pozornosť daňovníkov a mzdových účtovníčok.

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)

V slovenskom daňovom systéme existujú mechanizmy, ktoré umožňujú znížiť základ dane, a tým aj celkovú daňovú povinnosť. Jednou z nich sú nezdaniteľné časti základu dane. V nedávnej minulosti došlo k zrušeniu NČZD na kúpeľnú starostlivosť, avšak ostatné princípy zostávajú v platnosti.

Kto má nárok na NČZD na daňovníka?

V zásade platí, že na NČZD na daňovníka má nárok každý, okrem poberateľov niektorých dôchodkov k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (ZO), resp. ak im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma. Ide o dôchodky zo sociálneho poistenia (I. piliera), starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) alebo výsluhového dôchodku.

Dôležité je, že táto NČZD sa uplatňuje za celé zdaňovacie obdobie, a to aj v prípade, ak sa daňovník stane poberateľom dôchodku v priebehu roka. V prípade úmrtia daňovníka, dedič (alebo osoba podľa Zákonníka práce) uplatní NČZD v daňovom priznaní v celoročnej výške.

Daňovník je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmeny podmienok nároku na NČZD na daňovníka.

Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti

NČZD na manželku (manžela)

Ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Podmienkou je, že manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je nižší ako suma NČZD. Okrem toho musí manželka (manžel) spĺňať niektorú z nasledovných podmienok:

• Starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku.
• Poberala peňažný príspevok na opatrovanie.
• Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
• Je odkázaná na starostlivosť.

Do vlastných príjmov manželky sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 4 ZDP. Ide napríklad o rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné. Naopak, do vlastných príjmov sa zahŕňajú nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), dávka v nezamestnanosti, príjem z prenájmu a pod.

Výška NČZD na manželku sa odvíja od aktuálneho životného minima.

Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi doklady preukazujúce nárok na uplatnenie NČZD na manželku, napr. sobášny list a doklad preukazujúci splnenie niektorej z podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP.

Dlhodobá PN a jej vplyv na daňový bonus

Daňový bonus je príspevok pracujúcemu rodičovi. Počas čerpania PN alebo ošetrovného je pracovný príjem nižší. Ak bolo dieťa celý mesiac choré a rodič naň čerpal dávku pre ošetrovanie člena rodiny (OČR), pracovný príjem rodiča je 0 €, teda nedostane daňový bonus. Ak mu neskôr stúpne príjem, daňový bonus sa zvýši, za obdobie PN/OČR sa však nedoplatí.

Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov

Od júla 2022 výška daňového bonusu závisí aj od výšky pracovného príjmu rodiča. Daňový bonus je formou daňového výdavku a nepodlieha exekúcii.

Povinnosti zamestnávateľa pri dlhodobej PN zamestnanca a daňový nedoplatok

Ak zamestnancovi vznikol z ročného zúčtovania dane daňový nedoplatok, zamestnávateľ je povinný odviesť tento nedoplatok zo mzdy zamestnanca najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia. Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný a nedoplatok sa nedá odviesť ani do konca roka, zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu a predložiť mu potrebné doklady. Následne nedoplatok dane vyberie správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca.

Príjmy zamestnanca počas PN

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: vyplácaná zamestnávateľom od 1. do 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka: vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN najviac do 52. týždňa.

Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov a dôchodca pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo dohode o pracovnej činnosti nemajú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské.

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS

Daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania je do 31. marca. Je možné požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.

Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem.

Príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov

Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov patria napríklad:

• Príjmy zo závislej činnosti
• Príjmy z podnikania
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti
• Príjmy z prenájmu nehnuteľností
• Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
• Podiel na zisku (dividenda)
• Podiel na likvidačnom zostatku

Príjmy oslobodené od dane

Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:

• Príjem z predaja nehnuteľnosti po splnení určitých podmienok
• Príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur
• Plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku
• Prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. j)
• Štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami
• Výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia

Uplatnenie NČZD a daňového bonusu

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.

Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Zníženie základu dane o príspevky na DDS (III. pilier)

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje maximálne do výšky 180 eur za rok.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie dobrovoľne?

Fyzickej osobe sa môže oplatiť podať daňové priznanie k dani z príjmov dobrovoľne, ak:

• V roku 2023 pracovala na základe dohody o brigádnickej práci študentov, mala jeden alebo viac nízkych príjmov od viacerých zamestnávateľov a nebola jej uplatnená celá ročná NČZD na daňovníka.
• V roku 2023 pracovala a časť roka bola na materskej alebo rodičovskej dovolenke a z príjmu jej boli zrazené preddavky na daň z príjmov.
• Si neuplatnila daňový bonus na dieťa/deti, na ktorý má nárok.
• Má nárok na NČZD na manželku/manžela.
• Má k dispozícii potvrdenie o sporení si na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. III. pilier) a má teda nárok na NČZD z odvedených platieb, v sume max. 180 eur.
• Má od svojej banky k dispozícii potvrdenie o zaplatených úrokoch na úver na bývanie a spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky vo výške 50 % úrokov, max. do sumy 400 eur.
• Má po splnení podmienok nárok na daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie v roku 2023, max. do výšky 150 eur.

Príklady z praxe

Príklad 1: Dlhodobá PN a NČZD

Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021.

Príklad 2: Podnikanie popri zamestnaní a daňové priznanie

Jožko Mrkvička pracuje na trvalý pracovný pomer ako inštalatér. Popri tom si však privyrába aj ako živnostník, výrobou drevených hračiek pre deti. Za rok 2023 dosiahol príjem zo zamestnania vo výške 9 990 eur a príjem zo živnosti vo výške 1 590 eur. Má pán Jožko povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023? Áno, nakoľko jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2023 presiahli sumu 2 461,41 eur.

Príklad 3: Dôchodca a daňové priznanie

Pani Ľudmila je dôchodkyňa. Predtým, ako sa stala dôchodkyňou, pracovala ako koučka, venovala sa vzdelávaniu manažérov. Aj ako dôchodkyňa pokračovala v písaní článkov pre interný blog zamestnancov firmy. Za rok 2023 si takto privyrobila sumu 5 000 eur. Príjem z článkov jej bude vyplácaný „v čistom“, t. j. zrazením zrážkovou daňou (§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov). Má pani Ľudmila povinnosť podávať daňové priznanie z príjmov za rok 2023? Nie, nakoľko jej príjem bol zdanený zrážkovou daňou. Pani Ľudmila sa však môže rozhodnúť, že daňové priznanie z príjmov za rok 2023 podá dobrovoľne.

tags: #dlhodobá #PN #a #dane #Slovensko