Dlhodobá Práceneschopnosť (PN) a Jej Vplyv na Odvody do Sociálnej Poisťovne

Práceneschopnosť, bežne označovaná ako PN, je situácia, kedy zamestnanec alebo iná poistená osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dlhodobá PN má významný vplyv na odvody do Sociálnej poisťovne, a preto je dôležité rozumieť pravidlám a zmenám, ktoré sa s ňou spájajú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dlhodobej PN a jej dopadoch na odvody, s dôrazom na zmeny platné od roku 2026.

Zmeny v Dĺžke Vyplácania Náhrady Mzdy Zamestnávateľom

Do konca roku 2025 zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi náhradu mzdy počas prvých 10 kalendárnych dní práceneschopnosti. Od 11. dňa preberala výplatu dávky Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského. Od 1. januára 2026 dochádza k zmene tohto pomeru. Zamestnávatelia budú náhradu mzdy vyplácať až 14 dní, teda o štyri dni dlhšie než doteraz. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa PN. Percentá náhrady sa nemenia:

• 1. až 3. deň PN: 25 % denného vymeriavacieho základu,
• 2. až 14. deň PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.

Rozdiel je teda v dĺžke obdobia, počas ktorého tieto sumy znáša zamestnávateľ. Pri kratších PN sa táto zmena nemusí javiť ako významná, avšak pri dlhších ochoreniach ide o citeľný zásah do mzdových nákladov. Najmä malé a stredné firmy budú musieť s týmto posunom počítať pri plánovaní cash flow. Zákon zároveň ponecháva aj v roku 2026 možnosť dohodnúť si v kolektívnej zmluve vyššiu náhradu, maximálne do výšky 80 % DVZ.

Prísnejšie Kontroly PN a Väčší Dohľad Sociálnej Poisťovne

Jednou z hlavných ambícií novely je obmedziť zneužívanie PN. Kým dnes majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skôr reaktívnu úlohu, od roku 2026 sa ich právomoci výrazne posilňujú. Zásadnou zmenou je pravidlo pri opakovanej PN. Ak má byť nová PN vystavená do siedmich pracovných dní po ukončení predchádzajúcej a ide o rovnakú diagnózu alebo neexistuje jasný dôkaz zhoršenia zdravotného stavu, bude potrebný súhlas posudkového lekára Sociálnej poisťovne.

Zároveň sa sprísňuje aj povinnosť ambulantných lekárov. Každú PN budú musieť nahlásiť elektronicky do dvoch dní, čo umožní poisťovni rýchlejšie reagovať a vykonávať kontroly v reálnom čase. Zákon pamätá aj na sankcie pre lekárov, ktorí by opakovane vystavovali PN bez medicínskeho opodstatnenia.

Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti

Zvýšenie Maximálneho Vymeriavacieho Základu pre Nemocenské Dávky

Od roku 2026 sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre nemocenské dávky. Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň bude predstavovať 55,11456500 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské v maximálnej sume 1 653,50 eura. Pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci dosiahne maximálna suma nemocenského 1 708,60 eura. Uvedené sumy vychádzajú z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného pre rok 2026 a vzťahujú sa výlučne na pracovné neschopnosti vzniknuté od 1. januára 2026. Pri PN, ktoré vznikli ešte v roku 2025, sa aj po tomto dátume uplatňujú pôvodné limity.

Zrušenie Vylúčiteľných Dôb Počas PN, OČR a Materskej

Novela zákona o sociálnom poistení ruší inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné počas PN, OČR, materskej pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Sociálne i zdravotné odvody sa budú platiť podľa skutočne dosiahnutého príjmu. Každý príjem zo závislej činnosti zúčtovaný počas PN, OČR, materskej (odmena, bonus, mimoriadna prémie) je vymeriavacím základom na sociálne poistenie a zamestnanec aj zamestnávateľ z neho odvádzajú poistné.

Pre zamestnávateľa to znamená odvodové zaťaženie vo výške 36,2 %, pre zamestnanca ďalších 14,4 % na sociálnych odvodoch a zdravotnom poistení. Firmám porastú celkové mzdové náklady pri každej PN, zamestnancom sa zároveň znižuje čistý príjem v období, keď sú odkázaní na dávky. Najvýraznejšie sa tento zásah prejaví pri dlhších PN a pri zamestnancoch s vyššími mzdami.

Ďalšie Zmeny, Ktoré Je Dobré Mať Na Pamäti

Povinné Uvádzanie Spôsobu Výplaty Mzdy

Od 1. apríla 2026 sa rozšíri rozsah údajov, ktoré sa uvádzajú pri nahlasovaní zamestnancov do registra RLFO (Register fyzických osôb a právnických osôb). Po novom bude zamestnávateľ povinný uviesť aj spôsob výplaty mzdy, teda či je mzda vyplácaná bezhotovostne na bankový účet alebo v hotovosti.

Zamestnávatelia budú musieť mať tento údaj nastavený už pri vzniku pracovného pomeru, prípadne ho aktualizovať pri každej zmene spôsobu výplaty mzdy. Pre mzdové oddelenia to znamená úpravu interných postupov aj kontrolu údajov, ktoré sú dnes často riešené len v pracovnej zmluve alebo vo vnútorných smerniciach, nie v registri Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov

Rozšírenie Okruhu Poberateľov Ošetrovného (OČR)

Od 1. apríla 2026 sa menia pravidlá nároku na dávku ošetrovné (OČR). Novela zákona o sociálnom poistení rozširuje okruh poistencov, ktorí si budú môcť uplatniť krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné, a zároveň zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobej starostlivosti o chorého.

Zmena reaguje najmä na situácie, ktoré boli v praxi dlhodobo neprehľadné alebo administratívne zbytočne náročné, najmä v rodinách s osvojenými deťmi alebo pri dlhodobom ošetrovaní blízkych. S účinnosťou od 1. apríla 2026 zákon spresňuje a rozširuje definíciu okruhu osôb, pri ktorých vzniká nárok na krátkodobé ošetrovné. Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok uplatniť nárok na ošetrovné aj poistenci, ktorí osobne a celodenne ošetrujú:

• chorého osvojiteľa (nevlastného rodiča),
• chorého osvojiteľa manžela alebo manželky, teda manželovho alebo manželkinho nevlastného rodiča,
• chorého manžela alebo manželku rodiča alebo osvojiteľa, teda tzv. otčima alebo macochu poistenca.

Nárok na ošetrovné tak vznikne aj v situáciách, keď sa poistenec stará o nevlastného rodiča, nevlastného rodiča svojho manžela alebo manželky alebo o partnera rodiča, teda o osobu, ktorá s rodinou dlhodobo žije a plní v nej rodičovskú rolu.

Zmena sa týka aj dlhodobého ošetrovného, ktoré sa poskytuje až na 90 dní. Doteraz musel lekár ošetrovanej osoby najskôr ukončiť ošetrovanie u jedného poistenca a následne ho potvrdiť ďalšiemu. Tento postup bolo možné realizovať spravidla až po uplynutí 30 dní. Od 1. apríla 2026 už lekár nebude vstupovať do striedania poistencov. Poistenci sa budú môcť vystriedať naďalej spravidla po 30 dňoch ošetrovania, avšak bez potreby návštevy ambulancie. Stačí, aby poistenec, ktorý aktuálne ošetruje chorého, udelil súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom elektronického formulára, ktorý pripravuje Sociálna poisťovňa.

Minimálny a Maximálny Vymeriavací Základ

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur.

Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je 8 580 eur.

Rozhodovanie o Práceneschopnosti a Potvrdenie o Dočasnej Pracovnej Neschopnosti

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov:

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Výpočet Nemocenského

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne Zárobkovo Činná Osoba (SZČO)

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne Nemocensky Poistená Osoba

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v Ochronnej Lehote

Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Dodržiavanie Liečebného Režimu

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

Práceneschopnosť a Invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. aby bol PN celých 52 týždňov.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Skončenie Pracovného Pomeru Počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav stratíte spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, môže vám dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká vám nárok nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej dva roky.

Sociálna Výpomoc zo Sociálneho Fondu

Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená, maximálne však do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

Elektronická Práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií:

1. PN sa od 1. januára 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Maximálne Sumy Nemocenských Dávok v Roku 2025

Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské.

Maximálny denný vymeriavací základ v roku 2025 je 94,0274 eur/deň.

Nemocenské

Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).

Ošetrovné

Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura.

Materské

Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur).

Zmeny v Dôchodkovom Poistení

Od 1. januára 2026 sa umožňuje súbežné povinné dôchodkové poistenie fyzických osôb, ktoré sú poistené priamo zo zákona, ak spĺňajú zákonné podmienky, tzv. „poistenci štátu“, a zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Na základe zmeny zákona sa garantuje, že od 1. januára 2026 sa na sumu dôchodku za obdobie poistenia z starostlivosti o dieťa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov.

tags: #dlhodobá #PN #odvody #do #Sociálnej #poisťovne