Paliatívna starostlivosť: Odporúčania pre prax

Abstrakt

Paliatívna a hospicová starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Tento príspevok poukazuje na potrebu celostného prístupu starostlivosti o terminálne chorých a zomierajúcich, na ich potrebu zachovať etiku života a ich práva, potreby a rešpektovanie ich dôstojnosti.

Úvod

Na svete každoročne umiera niekoľko desiatok miliónov ľudí. Smrť môže mať mnoho podôb, od úmrtia novorodencov po úmrtia vo vysokom veku, a môže byť zapríčinená akútnym ochorením, nehodou, vojnou, chronickým ochorením alebo úpadkom fyzickej kondície. Starostlivosť o terminálne chorých je náročná, či už sa vykonáva doma, na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici. Vždy je tu najdôležitejší humánny „eticko-morálny“ prístup v rámci ľudskej etiky a morálky. Je na mieste hľadať nové a účinné spôsoby, ako zmierniť chorému utrpenie a pomôcť mu prekovať strach zo smrti. V súčasnosti sa nám ako najlepšie riešenie javí paliatívna a hospicová starostlivosť a jej súčasťou musí byť samozrejme etika života.

Paliatívna starostlivosť

Definícia a princípy

Paliatívna starostlivosť je špeciálny druh zdravotníckej (nemocničnej aj ambulantnej) starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovená diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a uplatňuje sa iba liečba zmierňujúca príznaky. Paliatívna starostlivosť sa zaoberá liečbou chorých s aktívnym pokročilým ochorením v terminálnom štádiu. Cieľom liečby a starostlivosti je kvalita ich života. Paliatívna starostlivosť nie je iba starostlivosťou v terminálnom štádiu. Je určená veľkej skupine klientov, ktorí trpia na následky malígného ochorenia. Je poskytovaná súčasne s aktívnou proti nádorovou liečbou, alebo môže byť poskytovaná samostatne.

Paliatívna starostlivosť predstavuje osobitný druh zdravotnej ale aj sociálnej starostlivosti. Jej cieľom nie je len zmiernenie bolesti, či stabilizácia zdravotného stavu, ale ide tu najmä o zlepšenie možnej kvality života klienta až do jeho smrti, kde veľkú rolu zohráva humánny „etický“ prístup.

Holistický prístup

Bez ohľadu na to, kde je hospicová alebo paliatívna starostlivosť poskytovaná, vždy je dôležité, aby starostlivosť bola komplexná, aby boli uspokojované všetky potreby klienta. Túto komplexnú starostlivosť nie je možné poskytovať bez uplatňovania tzv. holistického prístupu. Ide o filozofiu, ktorá je uplatňovaná v starostlivosti o zomierajúceho človeka v paliatívnej starostlivosti. Jedná sa o komplexnú starostlivosť o človeka v chápaní jeho bio-psycho-sociálnej jednoty. Táto starostlivosť nezahŕňa iba starostlivosť o pacienta, ale aj o jeho rodinu, ich vzájomné vzťahy, potreby a problémy. Je to starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby tela, mysle i ducha.

Prečítajte si tiež: Zlepšenie Kvality Života vďaka Paliatívnej Starostlivosti

Právo na dôstojnú smrť

Právo človeka na dôstojnú smrť je základom etických princípov, ktoré nikto nemôže spochybňovať. Každý človek je jedinečnou osobnosťou líšiacou sa od druhých ľudí v jednotlivých charakteristikách, stránkach, zložkách, ako aj v štruktúrach svojej osobnosti.

Hospicová starostlivosť

Definícia a ciele

Hospicová starostlivosť je ponímaná v rámci všeobecných princípov podobne ako paliatívna starostlivosť. Rozdiely možno pozorovať v komplexnosti vnímania potrieb umierajúceho. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie hospicová starostlivosť je „integrovaná forma zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti, poskytovaná klientom všetkých indikačných, diagnostických a vekových skupín, u ktorých je prognózou ošetrujúceho lekára predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej ako šesť mesiacov.“ V rámci hospicovej starostlivosti sa poskytuje iba paliatívna liečba. Cieľom hospicovej starostlivosti je sprevádzať ťažko chorých na poslednom úseku ich života a pomáhať aj ich príbuzným znášať ťažké chvíle lúčenia.

Hospic nie je dom smrti

Väčšina ľudí si nesprávne myslí, že hospic je dom smrti. Je to však veľmi zjednodušená a hlavne nesprávna charakteristika hospicov, kde sa uskutočňuje paliatívna a hospicová starostlivosť. Myšlienka hospicu totiž vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ktoré sa stotožňuje s etikou života a jej princípmi. Podľa Štefka hospic je hnutie, ktorého základná myšlienka vychádza z úcty k životu a k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti.

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Princípy etiky života

Problematika etiky života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti jedinca patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším otázkam dnešnej spoločnosti. Pritom pod etickým princípom rozumieme základné východisko i zásadu, z ktorého odvodzujeme etické zákony a etické normy, ktoré sa v paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyžadujú. Všetky tieto princípy predpokladajú hodnotu ľudského života a jeho transcendentný rozmer siahajúci až k božskej Transcendencii.

Prvým princípom je súhlasný postoj k životu, ktorý vyplýva zo základného pozitívneho práva a taktiež vzťahu človeka k životu, v ktorom človek život apriórne nezavrhuje, ale naopak sa životu bytostne otvára i napriek všetkým nástrahám a prekážkam neraz spojených s utrpením, ktoré prichádza z rôznych strán.

Prečítajte si tiež: WHO a detská paliatívna starostlivosť

Druhým princípom k problematike etiky života je princíp úcta k životu, pre ktorý je charakteristická bázeň pred životom. K tomuto princípu sa dopracoval A. Schweitzer, ktorý vychádzal z predpokladu, že „najbezprostrednejšou skutočnosťou je pre nás zážitok, ktorý sa vyjadruje v tvrdení, že som život, ktorý chcem žiť uprostred života, ktorý chce žiť…“. Z tohto dôvodu život nemožno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k životu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému tiež patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý.

Posledným možným princípom etiky života je princíp láska k životu. Keďže život pochádza od Boha, je aj on hodný lásky, lebo „jeho najzákladnejším atribútom je láska“. V takomto porozumení sa Boh odkrýva v našej mysli a nášmu srdcu ako trojpersonálna absolútna láska s plnosťou božského Života. Tento život Trojice je paradigmou všetkých ostatných oblastí života, ktoré sú ako všetko, čo existuje mimo Boha. Život ako stvorenstvo je základná podobnosť s Bohom v láske, z ktorého vyplýva objektívna, ontologická hodnota života. A preto „láska k životu sa v tomto porozumení stáva zjednocujúcim činiteľom života, ktorý mobilizuje človeka k etickému konaniu“.

Dôležitosť etiky života

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou. Etika života by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oživenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude etika rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky života a osobitne ľudského života.

Odporúčania pre prax

Zriaďovanie zariadení paliatívnej a hospicovej starostlivosti

V ľudskej spoločnosti, najmä v tej zahraničnej, spomínaná otázka veľmi silne rezonuje. U nás však zriaďovanie zariadení paliatívnej a hospicovej starostlivosti stagnuje, priam dokonca sa vôbec nerealizuje. Je dôležité hovoriť a informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení v našej spoločnosti, pretože dávajú klientovi a jeho rodine prostredníctvom starostlivosti nevyčísliteľné bohatstvo v podobe úcty, záujmu a dôstojnosti.

Multidisciplinárny tím

V hospici by mal byť prítomný multidisciplinárny tím, zabezpečujúci komplexnú starostlivosť o zomierajúceho a uspokojovanie jeho bio-psych-soc-duch-potrieb. Multidisciplinárny tím tvorí lekár, sestra a ošetrovateľský tím. Niekde je to duchovný, ktorý aktívne pomáha, je vždy prítomný a nápomocný, alebo psychológ, ktorý je len konzultačný.

Prečítajte si tiež: OAIM a paliatívna starostlivosť

Úloha sestry v hospici

Práca zdravotnej sestry je veľmi náročná, patrí z profesionálneho hľadiska k najobtiažnejším prácam sestry tak po stránke manažérskej, fyzickej, psychickej, etickej, tak aj sociálnej a duchovnej. Sestra pracujúca v hospici musí byť ucelená bytosť, vysporiadaná sama zo sebou, citovo vyrovnaná, empatická, komunikatívna s vľúdnym prístupom a úsmevom. Hlavným poslaním práce sestry v hospici je doprevádzanie.

Veľmi dôležité sú zručnosti v komunikácii, vedieť komunikovať, viesť rozhovor voľne alebo cielene tak, aby pacientovi neublížila, vedieť počúvať aktívne, vypočuť pacienta a nenásilne viesť jeho kroky do konca. Musí ovládať nielen verbálnu, ale aj neverbálnu komunikáciu, veľakrát zaváži to, ako mu to hovorí ako gestikuluje, či sa ho dotýka a pod. Častokrát zastupuje rolu psychológa, to znamená, že musí mať znalosti aj z odboru psychológie, poznať niektoré psychoterapeutické techniky. Využíva emocionálnu psychoterapiu, to sú rozhovory o pacientových ťažkostiach s ochotou počúvať, rozhovor podľa Rogersa kde ide o vypočutie, pacienta, ten sa vyrozpráva a sestra ho k tomu povzbudzuje a berie ho takého aký je, alebo logoterapia podľa Frankla, ktorá je založená na filozofii života, čiže viesť pacienta ku životnému zmyslu, to v čo verí dostať na vedomú úroveň jeho psychiky. Ďalšiu rolu, ktorú sestra zastupuje je aj rola sociálneho pracovníka, to je využitie pomoci od štátu,, ktoré pacient môže získať pre udržanie komfortu… napr. polohovateľné lôžko, vozík, aparát na uľahčenie chôdze… Umožňuje pacientovi kontakt s rodinou, priateľmi, susedmi spoločenstvami, ktoré navštevoval. Umožňuje mu kontakt so svetom - noviny, TV, rádio.

Samozrejme, sestra nevysluhuje sviatosti, ale je tam, keď si treba ku pacientovi sadnúť a počúvať jeho celoživotnú spoveď. Počuje jeho výkrik o pomoc, keď sa v noci budí pre nepokoj, no môže len počúvať, prípadne zblížiť rodinu, odpovedať na otázky od pacienta, ale na to potrebuje veľa životných skúsenosti, ktoré sama prežila, aby dokázala otvorene hovoriť o duchovných veciach. Ona je tá, ktorá pri doprevádzaní drží za ruku a vedie zomierajúceho ku Bohu v modlidbách ruženca, ak je zomierajúci veriaci. Sestra preberá starostlivosť o rodinu, čo je mnohokrát ťažšie ako samotná práca s pacientom. Vedieť získať si ich dôveru, zapájať ich do starostlivosti o blízkeho, viesť ich kroky k tomu, aby oni boli tými, ktorí doprevádzajú.

Dobrovoľníci v hospici

Veľmi dôležitý je vstup dobovoľníka k hospicovému pacientovi. Hektický život, zhon za materiálnym nám nedovoľujú zastaviť sa a pomôcť tým, ktorí to potrebujú.

Záver

Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj nás samotných. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemožno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami to prežívajú ťažko, môže byť riešením hospicová a paliatívna starostlivosť. Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, 'ľudskejšie' prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva etika života a jej princípy. Práve preto, by sme mali venovať väčšiu pozornosť tomuto poslednému úseku života. Úroveň kvality poskytovania služieb ťažko chorým a nevyliečiteľným ľuďom je kritériom morálnej vyspelosti každej ľudskej spoločnosti.

Hospice sú úžasným dielom dnešnej modernej doby nedopusťme, aby sa im vzala dôstojnosť a ich poslanie. V hospici zostane pracovať len ten kto má srdce pre túto službu, nie prácu, ale aj tak sú tam pracujúci, ktorí žijú vo svojich rodinách majú túžby a sny a deň, čo deň sú tvárou tvár koncu.

tags: #paliativna #starostlivost #odporucania #pre #prax