Dlhová brzda a jej vplyv na dôchodky: Komplexný pohľad na stabilitu a budúcnosť slovenského dôchodkového systému

V súčasnosti sa na Slovensku vedie rozsiahla diskusia o dlhovej brzde, jej potenciálnom uvoľnení a vplyve na rôzne aspekty spoločnosti, vrátane dôchodkového systému. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc ekonomické, politické a sociálne faktory.

Úvod do problematiky dlhovej brzdy

Dlhová brzda je preventívne opatrenie, ktoré má zabrániť nadmernému zadlžovaniu a podporiť finančnú stabilitu a zodpovednosť v rámci verejného sektora. Stanovuje maximálnu úroveň zadlženia alebo deficitu, ktorú nesmú vlády prekročiť, čím prispieva k stabilnému a predvídateľnému finančnému prostrediu, ktoré zvyšuje dôveru investorov. Konkrétne, dlhová brzda určuje maximálne hranice pre deficit a verejný dlh v pomere k HDP (hrubému domácemu produktu) a zahŕňa mechanizmy, ktoré sa aktivujú pri prekročení stanovených limitov.

V posledných mesiacoch sa politicky a mediálne diskutuje o potrebe, resp. možnosti uvoľnenia slovenskej dlhovej brzdy, či už formou navýšenia verejných výdavkov alebo zmenou metodiky určenia dlhového zaťaženia s cieľom zvýšiť verejné investície do infraštruktúry. Ako hlavný dôvod tohto kroku sa uvádza potreba zrýchlenia výstavby dopravnej infraštruktúry, predovšetkým diaľnic. Budovanie dopravnej infraštruktúry bezpochyby patrí k dôležitým opatreniam financovaným z verejných zdrojov s celospoločensky prospešným vplyvom. Riešenie nedobudovanej dopravnej infraštruktúry si našlo stabilné miesto medzi prioritami prakticky každej vlády od vzniku Slovenskej republiky.

Dlhová brzda v kontexte slovenskej legislatívy

Samotná dlhová brzda je v slovenskom právnom systéme zakotvená Ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý zároveň ustanovil založenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ide o významnú nezávislú inštitúciu, ktorá je aj v zahraničí vnímaná ako vážený a pozitívny vzor. Stabilita a nezávislosť inštitútu dlhovej brzdy je kľúčová, lebo ak sa bude prispôsobovať aktuálnej potrebe vlády, tak jeho existencia stráca zmysel a bude čisto formálna.

Úpravy dlhovej brzdy definované v ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z., či už priamo zmenou hraníc prípustného zadlženia, zmenou metodiky určenia hodnoty dlhu, či zavedením dodatočných výnimiek, môžu mať v konečnom dôsledku veľmi podobný efekt. Treba upozorniť, že ak by sa uvoľnenie dlhovej brzdy realizovalo zmenou metodiky výpočtu, pravdepodobne by to neprispelo k transparentnosti a dôveryhodnosti samotnej fiškálnej politiky.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Vplyv dlhovej brzdy na dôchodkový systém

Výška verejného dlhu meraná jeho podielom na HDP je dôležitá najmä z pohľadu stability a schopnosti krajiny odolať nečakaným vonkajším negatívnym šokom a dlhodobým výzvam slovenskej spoločnosti, a to predovšetkým rizikám vyplývajúcim z nepriaznivého demografického vývoja a s ním spojenými potrebami financovania starobných dôchodkov, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti.

Dôchodková reforma má upraviť systém vyplácania penzií a sporenia na dôchodok tak, aby bol dlhodobo udržateľný. Hlavným opatrením reformy je určovať dôchodkový vek podľa toho, ako dlho sa dožívame na dôchodku. Ak stredná dĺžka dožitia rastie, aj dôchodkový vek by stúpal a naopak. Dôchodkový automat sme už v minulosti na Slovensku pár rokov mali, ale Pellegriniho vláda ho v roku 2019 zrušila a zaviedla dôchodkový strop 64 rokov. To prudko zhoršilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Dlhová brzda a dôvera v hospodárenie štátu

Zmena pravidiel dlhovej brzdy a jej uvoľnenie môže mať takisto za následok zníženie celkovej dôveryhodnosti a vnímania Slovenskej republiky ako krajiny schopnej dlhodobo a udržateľne hospodáriť s verejnými financiami. Rovnako by to znamenalo vyslanie signálu, že nezávislé orgány dohľadu nemajú v skutočnosti dostatočnú kredibilitu a vplyv na smerovanie fiškálnej politiky. Aj náš empirický výskum poukazuje na to, že hranica verejného dlhu, ktorá sa spája s vyššou pravdepodobnosťou výskytu kríz, by sa v prípade krajín strednej a východnej Európy mala pohybovať pod hranicou uvedených 60 % HDP.

Stabilné a predvídateľné finančné prostredie, ktoré podporuje dlhová brzda, zvyšuje dôveru investorov.

Alternatívne riešenia a opatrenia

Jedným z významných opatrení je účinný boj proti korupcii a klientelizmu, ako aj dôsledné uplatňovanie politiky založenej na dôkazoch (tzv. evidence-based policy making) pri rozhodovaní o dlhodobých a finančne náročných verejných investíciách. Zastávame názor, že jeho aplikovaním sa zvyšuje kredibilita a efektívnosť verejných výdavkov v spoločnosti. Hoci prvé výsledky implementácie koncepcie Hodnota za peniaze sú už k dispozícii, v spoločnosti stále rezonuje existencia množstva neefektívnych a netransparentných verejných projektov.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Aktuálna situácia a názory odborníkov

Slovenská ekonomika v súčasnosti vykazuje pozitívny ekonomický rast s vyhliadkami predĺženia pokračujúcej konjunktúry. V takýchto časoch by zodpovedná proticyklická fiškálna politika mala rozhodne smerovať k šetreniu a k znižovaniu verejného dlhu, keďže v krízových obdobiach bude konsolidácia verejných financií vysoko nákladným krokom. Aktuálnym prínosom pre rast slovenskej ekonomiky je nepochybne implementácia európskych štrukturálnych a investičných fondov. V tejto súvislosti treba zvážiť aj kontext optimálneho menovo-fiškálneho mixu s ohľadom na výkon expanzívnej menovej politiky Európskej centrálnej banky.

V roku 2023 už odporúčame plnú, najmenej jednopercentnú konsolidáciu, vraví šéf rozpočtovej rady Ján Tóth.

Politický kontext a vývoj

Pôvodná ambícia štvorkoalície bola, že sa ešte na konci roku 2020 prijme veľká novela ústavného zákona o dlhovej brzde (rozpočtovej zodpovednosti), ktorá platí od roku 2012. Vtedy to zablokovala Sulíkova SaS požiadavkou na daňovú brzdu, ktorú takisto chcela do ústavy. Ústavný zákon sa potom posúval z jednej schôdze na ďalšiu, doteraz už sedemkrát. Šéf finančného výboru v parlamente Marián Viskupič (SaS) vraví, že sa výdavkové limity zrejme prijmú v bežnom zákone, nie teda ústavnom, a potom sa bude ďalej rokovať o ústavnom zákone.

Prečo treba dlhovú brzdu zmeniť: Desať rokov skúseností s jej fungovaním a skokový nárast dlhu počas pandémie vládu pred rokom primali k tomu, aby ústavný zákon opravila. Súčasné znenie zákona má limity nastavené podľa dát o hrubom dlhu krajiny, po novom to má byť podľa takzvaného čistého dlhu. Vyhli by sme sa tým praxi, že na konci roka, keď sa posudzuje zadlženosť krajiny, by sme každoročne neriskovali, že štát na konci decembra takmer ostane bez peňazí a v januári dúfa, že sa mu podarí si niečo požičať, kým prídu dane. Dnešný zákon vypína dlhovú brzdu až na dva roky od ustanovenia novej vlády. … ibaže SaS chce aj daňovú brzdu. Parlament však novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú nachystalo ministerstvo financií, doteraz neschválil. Daňovou brzdou sa myslí určenie hranice maximálneho daňového zaťaženia. Krajniakovu vyjednávaciu pozíciu zlepšuje to, že rodičovský bonus už máme v ústave. Súčasťou dôchodkovej reformy by mali byť aj zmeny v druhom pilieri. Vláda zatiaľ o návrhu dôchodkovej reformy nerokovala.

Plán obnovy a výdavkové stropy

Slovensko môže na jar požiadať o prvú platbu z plánu obnovy. Je vo výške 458 miliónov eur. Podmienkou je, že splníme 14 míľnikov. Jeden z nich sa týka zavedenia výdavkových stropov. „Plán ráta s nadobudnutím platnosti v apríli 2022 s cieľom zachytiť celý rozpočtový cyklus na rok 2023,“ uviedla sekcia plánu obnovy na úrade vlády. Dôchodková reforma má byť účinná najneskôr v prvom kvartáli 2023. Ani v tomto prípade sme sa v pláne nezaviazali, že to bude formou ústavného dôchodkového zákona, ale stačia bežné zákony. Výdavkové limity spomína ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Výdavkové limity má podľa návrhu do 30. júna rozpočtového roka vypočítať Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá potom aj hodnotí, ako sa dodržiavajú. Celý ústavný zákon o dlhovej brzde je brzdený požiadavkou SaS na daňovú brzdu.

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

tags: #dlhova #brzda #vplyv #na #dochodky