Odhaľte Skryté Výzvy Etniky a Zdravotnej Starostlivosti na Slovensku – Najlepšie Riešenia! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

03. January 2026

Úvod

Slovensko, ako multikultúrna krajina, čelí výzvam spojeným s poskytovaním zdravotnej starostlivosti rôznym etnickým skupinám. Zabezpečenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a eliminácia diskriminácie sú kľúčové pre zlepšenie zdravia všetkých obyvateľov. Tento článok sa zameriava na analýzu problematiky etnickej príslušnosti a jej vplyvu na zdravotnú starostlivosť na Slovensku, s dôrazom na rómsku populáciu, ktorá čelí rozsiahlej diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu.

Katolícke sociálne učenie a verejný život

Cirkev má povinnosť podieľať sa na vytváraní morálneho charakteru spoločnosti. Je základnou súčasťou poslania, ktoré sme prijali od Ježiša Krista a ktorý nám ponúka predstavu života ako ju zjavuje Sväté písmo a Tradícia. Kristus, vtelené Slovo, tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku (porov. Gaudium et spes, 22). Kristova láska k nám nech nám umožní uvidieť našu ľudskú dôstojnosť v plnom svetle a nech nás prinúti milovať našich blížnych tak, ako nás miloval on.

Učenie viery o dôstojnosti ľudskej bytosti a o posvätnosti každého ľudského života nám pomáha jasnejšie vidieť tie pravdy, ktoré uchopujeme aj darom ľudského rozumu. Ústredným bodom týchto právd je rešpektovanie dôstojnosti každej osoby. To je jadro katolíckeho morálneho a sociálneho učenia. Pretože sme ľudia viery i rozumu, je vhodné a nutné, aby sme túto základnú pravdu o ľudskom živote a dôstojnosti prinášali na verejné fórum. Sme povolaní uskutočňovať Kristovo prikázanie „milujte sa navzájom“ (Jn 13, 34). Rovnako sme povolaní k tomu, aby sme všetci mali dobrý život a aby sme sa delili o dobrá s tými najnúdznejšími, máme brániť manželstvo a chrániť život a dôstojnosť všetkých, osobitne slabých a zraniteľných, ktorí nemôžu pozdvihnúť svoj hlas.

Povinnosť Cirkvi podieľať sa na vytváraní morálneho charakteru spoločnosti je požiadavkou našej viery. Je základnou súčasťou poslania, ktoré sme prijali od Ježiša Krista a ktorý nám ponúka predstavu života ako ju zjavuje Sväté písmo a Tradícia. Kristus, vtelené Slovo, tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku (porov. Gaudium et spes, 22). Kristova láska k nám nech nám umožní uvidieť našu ľudskú dôstojnosť v plnom svetle a nech nás prinúti milovať našich blížnych tak, ako nás miloval on.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Rozšírenosť diskriminácie v zdravotnej starostlivosti na Slovensku

Nerovnaké zaobchádzanie a znevýhodňovanie osôb so zdravotným postihnutím predstavuje na Slovensku pretrvávajúci problém, a to aj napriek existencii antidiskriminačnej legislatívy. Hoci je diskriminácia na základe veku nad 55 rokov vnímaná ako najrozšírenejšia forma diskriminácie na Slovensku (50% respondentov), diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný problém, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty ich života.

K diskriminácii dochádza, ak sa s danou osobou zaobchádza nespravodlivo bez objektívneho dôvodu, jednoducho len preto, kým je. Dochádza k nej, ak sa schopnosti, zručnosti a celkové pomery osoby neposudzujú individuálne, namiesto toho sa voči nej uplatňujú negatívne postoje, predsudky a stereotypné predpoklady založené na určitých osobných charakteristikách, ako je napríklad rasa, etnicita, náboženstvo alebo viera, pohlavie (rod), jazyk, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, vek alebo iné postavenie.

Právna ochrana proti diskriminácii

Ak ste občan Slovenska alebo inej krajiny EÚ a žijete na Slovensku alebo v rámci Európskej únie, máte nárok na právnu ochranu proti priamej aj nepriamej diskriminácii na základe zákonných dôvodov. Táto ochrana sa vzťahuje na oblasti ako pracovný proces, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť a prístup k tovaru a službám. Konkrétne máte právo na prijímanie opatrení na boj proti diskriminácii, bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie od Slovenského národného strediska pre ľudské práva a podanie sťažnosti prostredníctvom súdneho alebo správneho konania (zmierovacie konanie).

Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „vertikálnej diskriminácie“. Znamená to, že štát sa musí vyvarovať toho, aby prijímal zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné a že verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. Parlament napríklad nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie ženy.

Pozitívny záväzok znamená, že štát musí aktívne konať, aby zabezpečil, že ani súkromné osoby nebudú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „horizontálnej diskriminácie“. Štát musí prijať zákony, politiky a opatrenia, ktoré zabezpečia, že súkromné osoby nebudú diskriminovať.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Ústava Slovenskej republiky deklaruje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, ďalej, „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

V nadväznosti na pristúpenie k Európskej únii prijala Slovenská republika osobitný zákon upravujúci právo na rovné zaobchádzanie, takzvaný antidiskriminačný zákon, v záujme transpozície pôvodne dvoch základných smerníc Európskej únie o rovnom zaobchádzaní, tzv. rasovej smernice a smernice o rovnom zaobchádzaní v zamestnaní. Slovenský zákon používa termín „rovnaké zaobchádzanie“. Zákon na Slovensku zakazuje diskrimináciu na základe celého radu dôvodov v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Osobný rozsah antidiskriminačného zákona sa vzťahuje na „každého“.

V určitých prípadoch môžu verejnoprávne orgány a inštitúcie prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. Na Slovensku má napríklad zamestnávateľ povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď, neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.

Povinnosti zamestnávateľov a poskytovateľov služieb

Zamestnávatelia, učitelia, pracovníci v zdravotníctve a školstve, poskytovatelia služieb a predajcovia tovaru majú povinnosť predchádzať priamej aj nepriamej diskriminácii, obťažovaniu a sexuálnemu obťažovaniu. Taktiež sú povinní predchádzať a eliminovať všetky formy diskriminácie, vrátane pokynov na diskrimináciu, nabádania na diskrimináciu alebo neoprávneného postihu. Vo vlastnom záujme by mali vytvoriť mechanizmus na podávanie podnetov a sťažností ohľadom diskriminácie, napríklad v rámci HR oddelenia alebo odborov.

Diskriminácia Rómov a jej dopady na zdravie

Rómska populácia, ako najpočetnejšia minoritná skupina v Európe, čelí rozsiahlej diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, čo má priamy dopad na ich zdravie. Približne 12 - 15 miliónov Rómov žijúcich v Európe je znevýhodnených a mnohí sú vystavovaní štrukturálnej diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Každá osoba má právo na rovnaké zaobchádzanie a na zdravie, pričom tieto dve sú neoddeliteľne prepojené, keďže právo na zdravie môže byť porušené z dôvodu diskriminácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu napríklad pohlavia, etnickej príslušnosti, veku alebo zdravotného postihnutia. V prípade skombinovania týchto charakteristík sa jedná o viacnásobnú diskrimináciu zo strany zdravotníckej inštitúcie, ktorú pacienti priamo vnímajú v súvislosti s ich právami. Medzi tieto práva patrí napríklad právo na adekvátne vysvetlenie pacientom s ich porozumením - to znamená, že majú byť zapojení do diskusie o poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a zdravotnícki pracovníci používajú jazyk/výrazy, resp. právo na dôstojné zaobchádzanie, ktoré je v súlade s pacientovými ľudskými právami.

So zhoršeným zdravím Rómskej populácie a horším sociálno-ekonomickým statusom neoddeliteľne súvisia nerovnosti v zdraví. Väčšina nerovností v zdraví je dôsledkom nerovnomerného vplyvu socioekonomických determinantov v rôznych sociálnych kategóriách, ktoré stále pretrvávajú aj v najbohatších krajinách. Sú to systematické rozdiely z hľadiska ich zdravia, kvalite a prístupe k ZS, ktorá sa im poskytuje. Sociálne nerovnosti v zdraví vznikajú ako dôsledok mocenských nerovností, čiže ako dôsledok nerovnakého postavenia v sociálnej stratifikácii. Rómska komunita sa odlišuje od majoritnej spoločnosti vo väčšine ukazovateľov spôsobu života (ekonomických, sociálnych, kultúrnych etc.). Životný štýl Rómov je silne ovplyvňovaný kultúrou chudoby, ktorá vedie k nižšej kvalite života. Tá sa prejavuje kratšou dĺžkou života, vysokým výskytom akútnych aj chronických chorôb.

Príslušníci rómskych komunít často pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré neposkytuje dostatok podnetov podporujúcich rozvoj osobnosti. Toto málopodnetné/patologické prostredie nepodporuje socializáciu dieťaťa; osvojenie si pracovných a hygienických návykov; získavanie rozmanitých vedomostí a zručností; vytvorenie rebríčka hodnôt a osvojenie si primeraných noriem sociálneho správania, ktoré by korešpondovali s majoritnou spoločnosťou. To znamená, že je nevyhovujúce pre adekvátny telesný, psychický a motorický vývin dieťaťa, často sú potom preto hodnotené ako pre školu nezrelé. Rómske komunity sú jednou z populačných skupín najviac postihnutých dlhodobou chudobou s charakteristickou medzigeneračnou reprodukciou.

Čo sa týka počtu Rómov obývajúcich Slovenskú republiku, resp. Európu, existujú značné odchýlky od skutočnosti, keďže mnoho príslušníkov rómskej komunity samých seba identifikuje ako príslušníka inej národnostnej menšiny. Obyvatelia rómskeho pôvodu takto samých seba identifikujú buď z vlastného presvedčenia, alebo z obavy pred odlišným zaobchádzaním - diskrimináciou. Z celkového počtu (odhadu) žije podľa analýz približne jedna tretina v rómskych osadách alebo getách izolovaných od majoritnej populácie. Časť z nich žije v obydliach najnižšieho hygienického štandardu, t. j. bez vody a elektriny. To spolu so skutočnosťou, že väčšina týchto obyvateľov má len základné vzdelanie (alebo žiadne), a žije v uvedených podmienkach viac naakumulovaných rodín, významne ovplyvňuje ich zdravotný stav. Je známe, že nízka kvalita bývania je spojená so zvýšeným environmentálnym rizikom a zlým zdravotným statusom. Táto expozícia environmentálnym znečisteninám v ovzduší súvisí napríklad aj s hypertenziou a astmou, a následne potom môžu vyústiť do vyššej úmrtnosti v dôsledku COVID-19 (alebo iného ochorenia).

Viaceré epidemiologické štúdie dokazujú, že zdravotný stav rómskej populácie je horší ako majority. Pri jeho charakterizácii je však treba zvlášť hodnotiť Rómov integrovaných a segregovaných. Úplne alebo čiastočne integrovaní Rómovia sa vyznačujú lepším zdravotným stavom oproti Rómom žijúcim v osadách. Podľa Mroskovej et al. (2019) má miera integrácie/segregácie vplyv na antropometrické parametre u novorodencov. Z retrospektívnej štúdie vyplýva, že rómski novorodenci vykazovali signifikantne nižšie hodnoty všetkých antropometrických parametrov v porovnaní s nerómskymi novorodencami. V rómskych komunitách je dlhodobo pozorovaná vysoká perinatálna a dojčenská úmrtnosť, výrazne horšia oproti majorite. Kým u majoritnej populácie bola dojčenská úmrtnosť v rokoch 2002−2012 8 ‰, v rómskej komunite 20 ‰. Príčinou sú výrazné rozdiely v životných podmienkach a životnom štýle prameniacom v ich segregácii, ako aj využívaní zdravotnej starostlivosti. Jedným z aspektov segregácie je jej priestorový rozmer, tzn. že umiestnenie osídlenia nám môže napovedať, v akých životných podmienkach Rómovia žijú, aká je infraštruktúra a dostupnosť služieb. Táto perspektíva naznačuje opäť najhoršiu situáciu v segregovaných osídleniach a zlepšuje sa so zvyšujúcou mierou priestorovej integrovanosti.

Rasizmus a diskriminácia ako sociálny konštrukt

Rasizmus je založený na nerovnom sociálnom vzťahu príslušníkov dvoch skupín. Základom rasizmu je proces prikladajúci spoločenský význam biologickým, kultúrnym alebo náboženským charakteristikám a na ich základe vytvára skupiny, ktoré takto homogenizuje. O rasizmus teda ide v prípade, keď rasové, kultúrne, ekonomické alebo sociálne charakteristiky vysvetľujú nerovnosti, legitimizujú nerovné zaobchádzanie alebo pripisujú rôznym skupinám nerovné hodnoty. Rasou rozumieme určitý súbor fyzických vlastností, farby pleti a jazyka. Rozdielne zaobchádzanie na základe rasy alebo rasovej diskriminácie (behaviorálny prejav rasizmu) je veľmi častý aj napríklad v USA, ktoré sú charakteristické veľkou rasovou diverzitou. V USA rasizmus vytvára fyzickú a sociálnu izoláciu, bariéry v príležitostiach, ktoré prispievajú k nerovnostiam v zdraví.

Diskriminácia je sociálne štruktúrovaný jav, zameraný na zachovanie privilégií pre členov dominantných skupín za cenu deprivácie pre ostatných. To, že majorita vníma odlišnosť Rómov ako etnika, je normálnym a prirodzeným skupinotvorným procesom. Nie je však v poriadku, keď sa toto vnímanie odlišnosti a ostražitosť mení v xenofóbiu. K tomu dochádza v prípade, ak sa odlišnosť určitého etnika spája s predsudkami, čoho výsledkom je potom stigmatizácia a následná inštitucionálna diskriminácia so silnou dištanciou voči nim.

Naše implicitné asociácie môžu viesť k zaujatosti a následne vytvárať negatívne hodnotenie založené na určitých atribútoch - napr. predpokladať, že čierna pacientka bude menej kompetentná a preto nepredpisovať určitú liečbu. V takom prípade hovoríme o implicitných predsudkoch, ktoré vytvárajú disociáciu medzi tým, čomu človek verí a chce robiť, a skrytým vplyvom implicitných asociácií na myšlienky a konanie v konkrétnej situácii. V súvislosti s poskytovaním ZS totiž neexistuje oprávnený dôvod pre negatívne hodnotenie súvisiace s členstvom v určitej skupine. Vnímaná rasová diskriminácia je definovaná ako vnímanie nespravodlivého, resp. odlišného zaobchádzania z dôvodu rasy samotnými minoritnými pacientmi.

Nie každá diskriminácia sa vyskytuje na individuálnej úrovni. Politiky a predpisy môžu tak isto mať diskriminačný charakter a označujú sa ako inštitucionálny rasizmus. Individuálna diskriminácia v kombinácii s inštitucionálnym rasizmom môžu zosilniť negatívne účinky iných determinantov zdravia, čím sa rasové/etnické menšiny dostávajú do dvojitého ohrozenia. Diskriminácia Rómov je v mnohých prípadoch príčinou aj dôsledkom ich sociálneho vylúčenia a chudoby. Sociálna exklúzia je sústavný proces marginalizácie, izolácie a oslabovania sociálnych väzieb, ktorý je viditeľný ako na úrovni jednotlivca, tak aj na úrovni sociálnych skupín. V tomto procese sú jednotlivci vytláčaní na okraj spoločnosti a v dôsledku nedostatočných možností sa nemôžu v spoločnosti realizovať. Konkrétne ide o nezamestnanosť, nízku vzdelanostnú úroveň, chudobu a vzájomnú podmienenosť týchto faktorov. V prípade rómskej komunity ide navyše aj o etnicitu, ktorá sama o sebe podnecuje k vylúčeniu.

Podľa prieskumu Nadácie otvorenej spoločnosti samotní Rómovia pociťujú diskrimináciu v rôznych jej prejavoch. Všeobecne je pozorovaná nevraživosť slovenských inštitúcií posilnená o stereotypné, xenofóbne postoje. Ako najčastejší prejav (viac ako 40%) sa vyskytuje pasívna agresivita, konkrétne odmeranosť, nezáujem…

Migrácia a integrácia na Slovensku

Slovenská republika je krajinou, ktorá sa v posledných desaťročiach stala cieľovou destináciou pre migrantov z rôznych krajín sveta. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) má na Slovensku zastúpenie od roku 1996 a vyvíja aktivity najmä v oblasti asistovaných dobrovoľných návratov migrantov do krajiny pôvodu a podpory ich reintegrácie, prevencie obchodovania s ľuďmi a pomoci obchodovaným osobám a integrácie migrantov do spoločnosti.

Integrácia migrantov je proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Existujú rôzne modely integrácie, ako napríklad asimilačný model, segregačný model a multikulturalizmus. Základným predpokladom pre úspešnú integráciu je osvojenie si jazyka hostiteľskej spoločnosti, ako aj rešpektovanie jej základných hodnôt a právnych i kultúrnych noriem.

Odporúčania pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre etnické menšiny

Na základe analýzy problematiky etnickej príslušnosti a jej vplyvu na zdravotnú starostlivosť na Slovensku je možné formulovať nasledujúce odporúčania:

Zvyšovanie povedomia o diskriminácii: Je potrebné zvyšovať povedomie zdravotníckych pracovníkov o existencii diskriminácie a jej negatívnych dopadoch na zdravie etnických menšín.
Vzdelávanie a školenia: Zabezpečiť vzdelávanie a školenia pre zdravotníckych pracovníkov v oblasti kultúrnej kompetencie a interkultúrnej komunikácie.
Podpora integrácie: Podporovať integráciu etnických menšín do spoločnosti, vrátane zlepšenia ich sociálno-ekonomického statusu a prístupu k vzdelaniu.
Zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti: Zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre etnické menšiny, najmä v odľahlých oblastiach a rómskych osadách.
Monitorovanie a výskum: Monitorovať a výskumne skúmať zdravotný stav etnických menšín a identifikovať oblasti, v ktorých je potrebná intervencia.
Spolupráca s komunitami: Spolupracovať s etnickými komunitami pri plánovaní a implementácii zdravotníckych programov a služieb.
Podpora zdravotnej gramotnosti: Podporovať zdravotnú gramotnosť etnických menšín a zabezpečiť, aby mali dostatok informácií o svojom zdraví a možnostiach liečby.

tags: #etnika #a #zdravotna #starostlivost #na #Slovensku

Etnika a zdravotná starostlivosť na Slovensku: Výzvy a riešenia