Dĺžka PN pri depresii a iných psychiatrických ochoreniach: Komplexný sprievodca

V dnešnej dobe, kedy sa na nás valí množstvo povinností a stresu, sa čoraz viac ľudí stretáva s problémami duševného zdravia. Úzkosť a depresia, kedysi tabuizované témy, sa stávajú bežnou súčasťou života a majú významný dopad na schopnosť pracovať a celkovú kvalitu života. Tento článok sa zameriava na dĺžku práceneschopnosti (PN) pri depresii a iných psychiatrických ochoreniach, podmienky, nároky, postupy a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by ste mali vedieť.

Úvod do problematiky

Psychické zdravie na pracovisku je často podceňované, hoci problémy ako úzkosť a depresia sú čoraz rozšírenejšie. Tieto ťažkosti ovplyvňujú nielen pohodu jednotlivca, ale aj pracovnú produktivitu, vzťahy s kolegami a celkovú kariérnu dráhu. Je dôležité si uvedomiť, že neliečená depresia či úzkosti môžu vyústiť do vážnej diagnózy, ktorá môže viesť k úplnému alebo čiastočnému poklesu schopnosti pracovať.

Štatistiky a realita na Slovensku

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022, až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 do 29 rokov sa týka duševných chorôb. Druhá vlna pandémie na jeseň v roku 2021 zvýšila mieru výskytu úzkostí a depresie medzi mladými ľuďmi, kedy podľa odborníkov stredne silnými až silnými symptómami depresie trpelo až 34,3 % študentov a 20,1 % trpelo stredne silnou až silnou úzkosťou. Klinický psychológ Karol Kleinmann poukazuje na výrazný nárast v porovnaní s rokom 2018.

Na Slovensku hovoríme o počte viac ako 221 tisíc vyplácaných invalidných dôchodkoch, pričom len za prvých 8 mesiacov roka bolo priznaných 10 338 nových invalidných dôchodkov. Z tohto počtu sa až 72 % stalo čiastočne invalidnými a 28 % plne invalidnými. K 31. augustu 2023 dosahovala priemerná výška invalidných dôchodkov (čiastočných aj plných) 373 € mesačne. Pri plnej invalidite je priemerný invalidný dôchodok 523 €, avšak až 80 % príjemcov dôchodku v prípade plnej invalidity dostáva menej ako 530 €. Pri čiastočnej invalidite bola priemerná výška 289 €, pričom 72 % invalidných dôchodcov dostalo menej ako 290 € mesačne.

Rozpoznanie príznakov úzkosti a depresie

Rozpoznať príznaky úzkosti a depresie na pracovisku môže byť náročné, pretože sa často prekrývajú s bežným vyčerpaním alebo stresom. Tu sú niektoré z najčastejších príznakov:

Prečítajte si tiež: Problémy s kompenzáciami pre ZŤP

Príznaky úzkosti:

• Pocity neustáleho napätia
• Obavy z budúcnosti
• Neschopnosť relaxovať
• Podráždenosť
• Panické ataky (často spojené s termínmi a očakávaniami v práci)
• Bolesť hlavy
• Tráviace problémy
• Problémy so spánkom

Príznaky depresie:

• Pretrvávajúci smútok
• Strata záujmu o činnosti, ktoré predtým tešili (vrátane práce)
• Únava
• Problémy s koncentráciou a rozhodovaním
• Pocity bezcennosti alebo viny

Dopad na pracovný výkon a kariéru

Tieto stavy majú priamy dopad na pracovný výkon. Zamestnanec trpiaci úzkosťou alebo depresiou môže mať problémy s plnením termínov, dopúšťať sa chýb, ktoré predtým nerobil, alebo sa mu zhorší schopnosť komunikovať s kolegami a klientmi. Výrazne sa znižuje jeho schopnosť riešiť problémy a prijímať rozhodnutia, čo priamo vedie k zníženej produktivite celého tímu.

Neschopnosť podávať očakávaný výkon môže viesť k stagnácii kariéry, neschopnosti získať povýšenie alebo dokonca k strate zamestnania. Dlhodobé absencie alebo znížená kvalita práce môžu poškodiť reputáciu zamestnanca a znížiť jeho dôveryhodnosť.

Príčiny úzkosti a depresie v pracovnom prostredí

Príčiny úzkosti a depresie v pracovnom prostredí sú často komplexné a zahŕňajú kombináciu individuálnych predispozícií a vonkajších faktorov.

• Chronický pracovný stres: Nadmerné množstvo práce, nereálne termíny, nedostatok kontroly nad vlastnou prácou, nedostatočné uznanie za odvedenú prácu alebo nejasné pracovné úlohy a očakávania.
• Syndróm vyhorenia: Reakcia na dlhodobý pracovný stres, prejavujúca sa emocionálnym, fyzickým a mentálnym vyčerpaním, pocitmi cynizmu voči práci a zníženým pocitom osobného úspechu.
• Nedostatočný work-life balance: Rozmazané hranice medzi pracovným a osobným životom, vedúce k neustálemu preťaženiu.
• Osobné problémy: Prenášanie osobných problémov do pracovného života, zhoršujúce už existujúce napätie.
• Sociálne javy: Rozširujúca sa nezamestnanosť.

Ako zvládať úzkosť a depresiu v práci

Kľúčom k úspešnému zvládaniu úzkosti a depresie v práci je včasné rozpoznanie príznakov a prijatie adekvátnych opatrení.

• Vyhľadanie odbornej pomoci: Rozhovor s lekárom, psychológom alebo terapeutom môže poskytnúť cenné nástroje a stratégie na zvládanie týchto stavov.
• Programy podpory zamestnancov (EAP): Ponúkajú dôverné poradenstvo a prístup k terapeutom alebo psychológom.
• Prevencia syndrómu vyhorenia: Dbať na reálne pracovné zaťaženie, podporovať zdravý work-life balance a zabezpečiť, aby zamestnanci mali dostatok priestoru na oddych a regeneráciu.
• Otvorená a podporná kultúra: Vytvárať prostredie, kde sa zamestnanci cítia bezpečne, aby mohli hovoriť o svojich problémoch bez strachu z odsúdenia alebo diskriminácie.
• Vzdelávanie manažérov a lídrov: Školenia v oblasti duševného zdravia, aby vedeli rozpoznať príznaky problémov u svojich podriadených a vedeli, ako im efektívne pomôcť alebo ich nasmerovať k odbornej pomoci.
• Flexibilita v práci: Možnosť pracovať z domu, flexibilná pracovná doba alebo skrátené pracovné úväzky.
• Pravidelné vzdelávanie a workshopy: Zamerané na zvládanie stresu, techniky relaxácie a budovanie odolnosti.
• Podpora sociálnych väzieb: Pravidelné tímové aktivity, teambuildingy alebo neformálne stretnutia.
• Zmeny životného štýlu: Pravidelná fyzická aktivita, zlepšenie stravovacích návykov, viac relaxačných aktivít, metód znižovania stresu a dostatok spánku.

Vznik dočasnej práceneschopnosti (PN)

Dočasná pracovná neschopnosť vzniká dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu, ktorá si vyžaduje práceneschopnosť. Vo výnimočných prípadoch, ak poistenec nemohol navštíviť lekára skôr, môže lekár uznať práceneschopnosť aj spätne, maximálne však tri dni dozadu. Ak ide o psychiatrické ochorenie, táto lehota sa predlžuje na sedem dní.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok - sprievodca

Potvrdenie o dočasnej PN sa vystavuje vytvorením elektronického záznamu o dočasnej PN v elektronickej zdravotnej knižke (ePN). V zázname by mal byť určený aj liečebný režim. Dočasná PN pre zamestnanca začína dňom, v ktorom lekár zistí chorobu, ktorá si vyžaduje režim PN. Pokiaľ by sa ale zdravotná starostlivosť poskytla až po odpracovaní pracovnej zmeny, začína dočasná PN až nasledujúcim kalendárnym dňom.

Nárok na hmotné zabezpečenie počas práceneschopnosti

Zamestnanec, ktorý je uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie. Toto zabezpečenie prichádza vo forme náhrady príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Náhrada príjmu sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podľa zákona č. 462/2003 Z. z. uznané za dočasne práceneschopné z dôvodu choroby alebo úrazu, alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie. Podmienkou je, že nemajú príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, kedy nevykonávajú činnosť zamestnanca z dôvodu práceneschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z.).

Peňažné plnenie počas práceneschopnosti

Zamestnanec dostáva peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dĺžka poskytovania náhrady príjmu a nemocenského

Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Ako zamestnanec má za normálnych okolností nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN a jeho výška je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: Tabuľka životnosti zvierat

Elektronická práceneschopnosť (ePN) a povinnosti poistenca

Sociálna poisťovňa informuje poistencov o údajoch týkajúcich sa ePN a automatického vybavovania nemocenského alebo úrazového príplatku prostredníctvom Elektronického účtu poistenca v eSlužbách. Ak lekár neponúka možnosť ePN, vydá potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

Zmena miesta pobytu počas práceneschopnosti

Ak sa poistenec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas práceneschopnosti, je dôležité túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či je cestovanie vzhľadom na zdravotný stav možné. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Predpokladaný koniec práceneschopnosti a kontrola

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí predpokladaný dátum skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár na vyšetrení v tento deň zistí, že práceneschopnosť pretrváva, určí nový dátum. Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu počas práceneschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a v akomkoľvek čase, okrem času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Nedodržanie liečebného režimu a sankcie

Ak poistenca nezastihnú počas kontroly na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie. V odôvodnených prípadoch sa môže poistenec vzdialiť z obydlia. Ak si poistenec nájde v schránke oznámenie o vykonaní kontroly, musí do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Ak to povaha choroby umožňuje, lekár môže povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí.

• Strata nároku na náhradu príjmu: Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa strácate odo dňa porušenia liečebného režimu. Rovnaká penalizácia vás čaká aj v prípade zistenia, že sa počas dočasnej PN bez súhlasu lekára nezdržiavate na určenom mieste.
• Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského: Nárok na výplatu nemocenského je vylúčený odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej PN, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu sa pre tieto účely považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
• Možné založenie dôvodu pre výpoveď z pracovného pomeru: Nedodržanie liečebného režimu môže naplniť znaky porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by s vami zamestnávateľ mohol rozviazať pracovný pomer výpoveďou.
• Pokuta: Za nedodržanie niektorých povinností súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu môže byť uložená aj pokuta. Táto hrozí napríklad v prípade neoznámenia zmeny adresy, na ktorej sa počas PN zdržiavate. Za samotné nedodržanie liečebného režimu či porušenie povinnosti zdržiavať sa na určenej adrese sa pripúšťa uloženie pokuty do 16 596,96 Eur.

Definície a zákony súvisiace s práceneschopnosťou

• Zákon č. 461/2003 Z. z. a Zákon č. 462/2003 Z. z. upravujú oblasť sociálneho poistenia a náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.
• Zamestnanec pre účely nemocenského poistenia: Fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem.
• Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a v kalendárnom roku dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona.
• Povinnosti zamestnávateľa: Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods.
• Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav: Choroba a stav uvedené v prílohe č. 3 zákona.

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia

Pre zamestnanca vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Pre SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna nasledujúceho roka.

Prerušenie povinného nemocenského poistenia

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

Podmienky nároku na nemocenskú dávku

• Existencia dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (dočasná práceneschopnosť, karanténa, ošetrovanie člena rodiny, tehotenstvo a materstvo).
• Zaplatenie poistného na nemocenské poistenie včas a v správnej výške.
• Nemať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

Nárok na nemocenskú dávku po zániku poistenia

Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného. Ochranná lehota je 7 dní.

Hospitalizácia na psychiatrickom oddelení

• Prijatie na oddelenie: Pri prijatí na psychiatrické oddelenie je potrebné priniesť:
  • Preukaz poistenca.
  • Občiansky preukaz.
  • Zdravotnú dokumentáciu.
  • Odporúčanie na hospitalizáciu.
  • Potvrdenie o práceneschopnosti.
  • Lieky, ktoré pravidelne užívate.
• Režim na oddelení: Na psychiatrickom oddelení platia určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Z prevádzkových a bezpečnostných dôvodov nie je pacientom povolené používanie mobilných telefónov a prenosných počítačov. Ostré a rozbitné predmety je potrebné odovzdať personálu.
• Ukončenie hospitalizácie: Ukončenie hospitalizácie sa realizuje po konzultácii ošetrujúceho lekára s pacientom a v niektorých prípadoch aj s rodinnými príslušníkmi alebo poručníkom. Pri ukončení hospitalizácie dostane pacient lekársku a sesterskú prepúšťaciu správu, ktorú je potrebné odovzdať obvodnému a psychiatrickému lekárovi. Pacientovi bude vystavený elektronický recept na odporučenú medikáciu na dobu maximálne 30 dní.
• Domáca liečba: Po prepustení z nemocnice je dôležité dodržiavať pravidelné užívanie medikácie, pravidelné zdravotné kontroly a zaradiť do denného režimu športové alebo rekreačné aktivity. Zakázané je piť alkoholické nápoje a užívať nelegálne drogy.

Elektrokonvulzívna terapia (ECT)

Elektrokonvulzívna terapia je biologická metóda používaná v psychiatrii na liečbu ťažkých duševných porúch. Podstatou metódy je vyvolanie stimulácie mozgu pomocou krátkych impulzov elektrického prúdu. Výkon sa robí v celkovej anestézii. Hlavnými psychiatrickými indikáciami pre ECT sú ťažké alebo na liečbu nereagujúce stavy porúch nálady/depresie, mánie alebo závažné psychózy. Medzi možné vedľajšie účinky ECT patria prechodné svalové bolesti, bolesti hlavy, napínanie na vracanie, krátka porucha orientácie a prechodné ovplyvnenie pamäti.

Doručenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zamestnávateľovi

Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Tretí diel tlačiva o dočasnej pracovnej neschopnosti je podkladom na ospravedlnenie neprítomnosti v práci a na priznanie dávok nemocenského poistenia.

Vychádzky počas PN pri psychiatrických ochoreniach: Čo potrebujete vedieť

Počas trvania PN platia 2 základné povinnosti:

1. Povinnosť dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Liečebný režim oficiálne predstavuje životosprávu na podporu liečby, ktorú určí ošetrujúci lekár. Pokiaľ to povaha choroby umožňuje, môže vám povoliť vychádzky. Pre tieto stanoví vymedzený časový rámec, ktorý možno aj zmeniť. Lekár zároveň smie zo závažných dôvodov vychádzky aj zrušiť. Čas vychádzok by mal byť uvedený v elektronickom zázname, kde lekár vyznačí aj miesto pobytu počas PN. Okrem toho môže stanoviť napríklad nutnosť dodržania pokojového režimu na lôžku či vyhýbanie sa určitým aktivitám.
2. Povinnosť zdržiavať sa na adrese zaznamenanej pri vzniku dočasnej PN v systéme elektronického zdravotníctva alebo uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského; ak sa táto adresa zmení, musíte o tom bezodkladne informovať Sociálnu poisťovňu.

Čas vychádzok stanovuje ošetrujúci lekár - po posúdení zdravotného stavu pacienta. V kompetencii ošetrujúceho lekára je rozhodnúť, či povaha choroby dovoľuje práceneschopnej osobe mať vychádzky alebo nie. Najväčšia šanca na úspech, aby vám bola priznaná celodenná vychádzka počas PN je psychiatrická diagnóza. Pri duševných chorobách je to jednoduchšie ako pri iných chorobách.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

V súvislosti s PN vás môže kontrolovať:

• Zamestnávateľ, ktorý môže preveriť len skutočnosť, či sa zdržujete na určenom mieste, a to s vaším súhlasom vo vašom obydlí alebo tiež na mieste, o ktorom je možné predpokladať, že sa v ňom počas PN dočasne zdržiavate.
• Určený zamestnanec Sociálnej poisťovne, ktorý kontroluje dodržiavanie liečebného režimu určeného lekárom, a to vo vašom byte s vaším súhlasom alebo na tom mieste, kde sa podľa predpokladov máte zdržiavať.

Podnet na kontrolu dodržania liečebného režimu nemusí dať len ošetrujúci lekár či zamestnávateľ; môže ísť aj o inú fyzickú či právnicku osobu (napríklad o kolegu) a môže byť vykonaná už od 1. dňa dočasnej PN. Určený zamestnanec Sociálnej poisťovne by vám mal preukázať oprávnenie na vykonanie kontroly; vy naopak máte na oplátku povinnosť preukázať sa svojím občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Ak je zistené porušenie liečebného režimu, oznámi sa ošetrujúcemu lekárovi. Kontrola nie je vopred ohlásená a môže prísť prakticky kedykoľvek (aj cez víkend či počas sviatočných dní). Ak vás kontrolór nezastihne, dostanete písomnú informáciu o vykonaní kontroly. Následne máte šancu Sociálnej poisťovni dôvod svojej neprítomnosti vysvetliť - napríklad akútnymi zdravotnými ťažkosťami. V prípade osamelo žijúcich ľudí bez určených vychádzok sa spravidla pripúšťa aj neprítomnosť kvôli nutnosti zakúpenia potravín či liekov (doložená pokladničným dokladom).

Uznanie za dočasne práceneschopného prináša peňažnú kompenzáciu

S PN sa spája nárok na peňažné plnenia, ktoré vám majú aspoň čiastočne vykompenzovať stratu príjmu; konkrétne ide o:

• Náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom: Poskytuje sa za dobu od 1. do 10. dňa trvania PN, a to v základnej výške:
  • 25 % vášho denného vymeriavacieho základu v dobe od 1. do 3. dňa dočasnej PN,
  • 55 % vášho denného vymeriavacieho základu v dobe od 4. do 10. dňa dočasnej PN.
  • V kolektívnej zmluve môže byť dohodnutá aj náhrada príjmu vo vyššej percentuálne sadzbe, najviac ale do výšky 80 % denného vymeriavacieho základu. Náhrada sa znižuje na polovicu, ak ste si dočasnú PN privodili požitím alkoholu či zneužitím iných návykových látok. Nárok na náhradu príjmu si u zamestnávateľa uplatňujete predložením potvrdenia o dočasnej PN. Pokiaľ bola táto zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva, považuje sa za uplatnenie nároku na náhradu oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku PN zamestnávateľovi.
• Nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou: Ako zamestnanec máte za normálnych okolností nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN a jeho výška je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Dôležité dokumenty a postupy

• Tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti: Toto tlačivo sa skladá z viacerých častí.
  • Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
  • Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní.
  • Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni.
  • Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

PN a nezamestnanosť

Ak ste prišli o prácu a stal sa vám úraz, zbystrite pozornosť. Prísť o prácu alebo nevedieť ju dlhodobo získať nie je nič príjemné. Keď sa k tomu pridá choroba, úraz, či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, začne sa vynárať množstvo otázok. Má nezamestnaný nárok na nemocenské dávky? Môže byť vlastne na PN?

Na to, aby nezamestnaný mohol vôbec čo len uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže to byť kombinácia odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ďalším faktom, ktorý musí nezamestnaný v prípade choroby zobrať do úvahy je fakt, kedy sa stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, je zamestnanec, aj živnostník v tzv. ochrannej lehote. Ochranná lehota je 7 dní.

Ak sa stane bývalý zamestnanec alebo živnostník práceneschopný počas ochrannej lehoty, teda počas 7 dní od ukončenia zamestnania alebo podnikania, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musí nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár.

Ak sa stane uchádzač o prácu práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

Ako sa správať počas PN

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ako dlho môžete byť na PN

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Čo robiť, ak máte ťažkosti

Ak prežívate pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie, poruchy spánku alebo iné ťažkosti, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Na návštevu k psychiatrovi nie je potrebný výmenný lístok. S ťažkosťami preto môžete navštíviť buď vášho obvodného lekára, ktorý zváži ďalší postup, alebo môžete kontaktovať priamo odborníka.

tags: #dĺžka #PN #pri #depresii