Detská Mozgová Obrna a Mentálna Retardácia: Príčiny, Prejavy a Možnosti Podpory

Detská mozgová obrna (DMO) a mentálne postihnutie sú komplexné stavy, ktoré významne ovplyvňujú životy detí a ich rodín. Tieto postihnutia majú rôzne príčiny a prejavy, a preto si vyžadujú individuálny prístup a komplexnú starostlivosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na príčiny vzniku týchto postihnutí u detí, ich prejavy a možnosti podpory, aby sa zlepšila kvalita života detí s postihnutím a ich rodín.

Detská Mozgová Obrna (DMO): Dlhodobé Neurologické Ochorenie

Detská mozgová obrna (DMO, cerebral palsy, CP) je dlhodobé neurologické ochorenie, prevažne spastická porucha nervovej a svalovej sústavy, ktorá postihuje schopnosť pohybu a držania tela. Ide o poruchu pohybového aparátu, ktorá vzniká nedostatočným alebo žiadnym okysličením mozgových buniek, ku ktorému dôjde v priebehu vývoja hybnosti. Je to najčastejšia príčina postihnutia u detí, pričom prvé príznaky sa obyčajne objavujú do veku 3 rokov. DMO nie je dedičná choroba a nevyliečiteľná, ale včasnou diagnostikou a komplexnou terapiou je možné zlepšiť kvalitu života postihnutého dieťaťa. Vyskytuje sa približne u 3 z 1 000 živonarodených detí.

DMO vzniká kvôli poškodeniu ešte nezrelého mozgu plodu počas tehotenstva, alebo krátko po narodení. V žiadnom prípade nejde o infekčnú chorobu, ako si poniektorí ľudia myslia.

Príčiny DMO

DMO môže byť vrodená alebo získaná. Vrodená DMO vzniká už pred narodením dieťaťa a jej príčina je často nejasná. K DMO dochádza vplyvom poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu. DMO môže byť vrodená alebo získaná. Nie je dedičná. Poškodenie mozgu môže zasiahnuť rozličné časové etapy. Napríklad môže nastať vo fáze vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo v období po pôrode.

Existuje mnoho príčin, ktoré sú zodpovedné za vznik detskej mozgovej obrny.

Prečítajte si tiež: Slovenská politika: Prieskumy vs. Realita

Narušeniu vývoja dieťaťa môže dôjsť v 3 časových fázach. Môže ísť o príčiny pôsobiace počas tehotenstva (tzv. prenatálne), pôsobiace počas pôrodu (tzv. perinatálne) a pôsobiace po pôrode (tzv. postnatálne).

Prenatálne príčiny (pred pôrodom):

• Infekcie počas tehotenstva: Rizikové sú ochorenia, ako je napríklad toxoplazmóza, rubeola, herpetické infekcie, CMV, čiže cytomegalovírus, HIV. Infekcie všeobecne vedú k predčasným pôrodom.
• Vývojové anomálie mozgu.
• Poruchy štítnej žľazy u matky počas tehotenstva.
• Nedostatočný rast plodu v maternici: Vzniká najmä pri vysokom krvnom tlaku u matky alebo pri nedostatočnej výžive matky, tým pádom nie sú v tele matky živiny potrebné pre vyvíjajúci sa plod.
• Intoxikácie plodu: Tá býva zapríčinená alkoholom, liekmi, ako sú napríklad opiáty, drogami, ale aj olovom. Nadmerné pitie alkoholu u matky, užívanie drog.
• Krvácanie do mozgu: Do mozgu najčastejšie krvácajú deti, ktoré sa predčasne narodia, pretože ich mozog nemá dostatočne vyvinuté mechanizmy, ktoré ochránia mozog pri strese.
• Hypoxicko-ischemické postihnutie mozgu: Je najčastejšou príčinou detskej mozgovej obrny v dnešnej dobe. Hypoxické poškodenie je vlastne nedostatok kyslíka pre plod v maternici. Nedostatok kyslíka spôsobí, že tkanivá plodu nemajú kyslík, ktorý je pre nich životne dôležitý. Mozog je najcitlivejší na nedostatok kyslíka a preto je ako prvý poškodený mozog, vzniká teda ischémia, čiže mozog sa poškodí tak, že sa už nedá opraviť toto poškodenie.
• Závažné sú všetky stavy, ktoré vedú k zníženému prekrveniu placenty, a teda k hypoxii (znížené okysličenie) plodu.
• Zásadné môže byť aj hladovanie matky počas tehotenstva či pridružené ochorenia. Ako je hypertenzia, cukrovka, epilepsia, duševné poruchy.
• Inou skupinou rizikových faktorov sú zvýšené psychické zaťaženie matky počas tehotenstva, Rh nekompatibilita, ale aj vplyv RTG žiarenia.

Perinatálne príčiny (počas pôrodu):

• Rizikovým môže byť aj predčasný pôrod alebo, naopak, dlhé prenášanie plodu.
• Inou príčinou môže byť kliešťový pôrod, pôrod koncom panvovým, nízka pôrodná hmotnosť a opäť nedostatok kyslíka. Ale aj viacplodová tehotnosť.
• Dlhotrvajúci pôrod s koncom panvovým.
• Asfyxia novorodenca.
• Zápal plodových obalov na konci tehotenstva.
• Komplikácie s pupočnou šnúrou.
• Komplikované alebo zle vedené pôrody.

Postnatálne príčiny (po pôrode):

• Novorodenec, ale aj dieťa do 6 mesiacov je citlivé na vonkajšie prostredie. A, samozrejme, celkovo obdobie detstva.
• Získanú formu DMO môže zapríčiniť infekcia do 6 mesiacov, ako je napríklad zápal mozgových blán, čierny kašeľ.
• Príčinou môže byť aj novorodenecká žltačka.
• Ale aj poškodenie mozgu následkom úrazu.
• Vrodené ochorenie srdca, ktorého prejavom je nedostatočné zásobenie krvi mozgom.
• Intoxikácie.
• Zápaly mozgových blán, infekcie.
• Všetky infekcie u novorodenca, prekonané v 1. roku života.

Okrem tohto základného rozdelenia, hovoríme tiež o tzv. získanej alebo vrodenej DMO. Získaná detská mozgová obrna môže vzniknúť v prvých mesiacoch až rokoch života - v dôsledku mozgovej infekcie (napr. Vrodená detská mozgová obrna vzniká ešte pred narodením dieťaťa.

Formy DMO

DMO sa delí na niekoľko foriem podľa typu poruchy hybnosti:

• Spastická forma: Je najbežnejšia a postihuje 70-80 % ľudí s DMO. Je charakterizovaná trvalo zvýšeným svalovým napätím, ktoré obmedzuje až znemožňuje pohyb v postihnutých oblastiach. Spasticita tiež spôsobuje kĺbovú stuhnutosť. Pri tejto forme je svalové napätie patologicky zvýšené, pohyb v kĺboch je obmedzený, končatiny sú tuhé, vystreté. Typický obraz je nasledovný - nohy v bedrách sú pokrčené, do uhla a vytočené dovnútra. Lakeť, zápästie a koleno majú tendenciu stuhnutých flexií. Predlaktie je zohnuté a palex vytočený dovnútra. Členok a chodidlo sú v tzv. špičkovom postavení (pes equinovarus).
  • Diparetická forma - postihuje zväčša obe dolné končatiny. Svalstvo je tuhé, dieťa chodí po špičkách, keďže má stiahnuté lýtkové svaly. Deti majú problémy s chôdzou, chodia s oporou (používajú napríklad barle). Pri najťažších formách sa chodiť nenaučia. Jemná motorika na rukách je narušená, hrubá motorika je dobrá.
  • Hemiparetická forma - v tomto prípade sú postihnuté obe končatiny, vždy na jednej strane (pravej alebo ľavej). Horné končatiny bývajú väčšinou postihnuté viac. Vznik tejto formy je obvykle podmienený poškodením jednej polovice mozgu. Hemiplégia (postihuje jednu polovicu tela - pravú alebo ľavú).
  • Kvadruparetická forma - postihnutie všetkých končatín. Svalové napätie býva patologicky znížené.
• Dyskinetická forma: Vyskytuje sa u 10-20 % pacientov a prejavuje sa patologicky rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľnenia svalstva v postihnutých oblastiach. Ide o poškodenie bazálnych ganglií. Typickými príznakmi sú atetóza (prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby) a chorea (drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby). Dyskinetická forma - charakteristická je rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľňovania svalstva v postihnutých oblastiach. Môžeme si všimnúť mimovoľné pohyby, zášklby tváre, nezrozumiteľnú a pomalú reč, poruchu sluchu. Pri dyskinetickej forme detskej mozgovej obrny dochádza k nekontrolovaným pohybom rúk alebo nôh; môžu byť pomalé a pružné alebo rýchle a trhavé. Zvyčajne táto forma značne zaťažuje pohybové aktivity detí, najmä neumožňujú sedenie a chodenie. Niekedy sú postihnuté svaly tváre a jazyka, čo vedie k problémom s prehĺtaním a rečou. Jedným z podtypov tejto formy detskej mozgovej obrny je dystonická. Medzi jej prejavy patrí nekonzistentný svalový tonus, keď obdobie úplného uvoľnenia vystrieda obdobie silného napätia.
  • Súčasťou je aj hypotonická forma, ktorá sa prejavuje znížením svalového napätia a neskôr prechádza do spastickej alebo dyskinetickej formy. Svalové napätie býva patologicky znížené. Hypotonická forma - zníženie svalového napätia na trupe a končatinách, v dôsledku čoho sú končatiny abnormálne ohybné. Táto forma sa objavuje predovšetkým u novorodencov. Dieťa je chabé, novorodenec sa vyznačuje tým, že mu veľmi dlho zapadá hlavička. Táto forma prechádza do niektorej spastickej alebo dyskinetickej formy (približne vo veku 3 rokov). Ak táto forma pretrvá, hovoríme o tzv.
• Ataktická forma: Je pomerne vzácna a postihuje len 5-10 % pacientov s DMO. Ide o poškodenie mozočku (5-10% pacientov). Pri tejto forme je poškodené vnímanie rovnováhy a citlivosti, čo spôsobuje problémy s motorickou koordináciou. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba (tzv. opilecká chôdza). Vzácnejšia forma, postihuje len 5 - 10 % detí s DMO. V tomto prípade ide o poškodenie vnímania rovnováhy a citlivosti, čo ovplyvňuje celkovú motorickú koordináciu. Deti s ataktickou formou detskej mozgovej obrny majú ťažkosti s rovnováhou a koordináciou. Prejavuje sa to problémami s chôdzou, ako aj s rýchlymi pohybmi alebo činnosťami, ktoré si vyžadujú koncentráciu a kontrolu. Títo pacienti môžu trpieť tzv.
• Zmiešaná forma: Vzniká kombináciou rôznych foriem DMO, najčastejšie spastickej a dyskinetickej. Nie je možné rozlíšiť príznaky len jednej formy detskej mozgovej obrny, ktorá je dominantnejšia, ale príznaky rôznych typov sa prejavujú súčasne.

Diplégia (ochrnutie postihujúce obe polovice tela, väčšinou však nohy).

Prejavy DMO

Hlavným príznakom DMO je porucha hybnosti, ktorá sa prejavuje obmedzenou schopnosťou samostatného pohybu.

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a politika

Počiatočné klinické prejavy mozgovej obrny sa formujú v prvom roku života. Jednotlivé príznaky sa postupne hromadia, až kým si ich nevšimnú rodičia, alebo lekár. Ich včasná diagnostika a skorá adekvátna korekcia má rozhodujúci význam pre predchádzanie ťažkých porúch pohybu, reči a psychiky v nasledujúcich etapách vývoja.

Detská mozgová obrna sa prejavuje niekoľkými znakmi, pričom nie všetky musia byť zastúpené - u každého dieťaťa je to inak.

Ďalšie prejavy môžu zahŕňať:

• Zmena svalového napätia (hypotónia alebo hypertónia). Nieketoré deti s mozgovou obrnou majú abnormálne svalové napätie už ako novorodenci - hypotóniu (zníženie svalového napätia - prílišné uvoľnenie - dieťa bezmocne leží, nedokáže zaktivovať svalovú aktivitu, alebo len s veľkou námahou. Naopak hypertónia je nárast svalového napätia - dieťa je neohybné, tuhšie). V niektorých prípadoch hypotónia prejde po prvých mesiacoch života do hypertónia.
• Oneskorenie motorického vývoja v prvom roku života: Postihnuté môžu byť iba nohy, alebo nohy a jedna končatina alebo obidve ruky a obidve končatiny.
• Poruchy jemnej motoriky (úchopové a manipulačné úkony rúk).
• Mentálne postihnutie alebo poruchy učenia. K DMO sa môžu pridružovať mentálna retardácia alebo autizmus.
• Poruchy zmyslového vnímania. V oblasti zmyslového vnímania sa tieto zmeny prejavujú aj v prípade, že dieťa nemá zmyslové postihnutie.
• Problémy s koncentráciou a únava. Problémy sa prejavujú v oblasti koncentrácie, deti sú ľahko unaviteľné. Zapamätajú si útržkovito a náhodne.
• Poruchy reči (dyzartria). Vývin je reči môže byť oneskorený alebo nevivinutý. Typická je dyzartria - porucha reči sprevádzaná narušeným dýchaním, tvorbou a moduláciou hlasu a rezonanciou.
• Nadmerné slinenie.
• Epilepsia (u 35-55 % detí). U 35-55% detí sprevádza DMO epilepsia. DMO nevzniká z epilepsie, ale dôsledkom poškodenia mozgu je mozog náchylný na vznik epilepsie. Zvyšuje sa pravdepodobnosť abnormálnej aktivity neurónov, čo vyústi do vzniku záchvatu. Deti s hemiplégiou alebo kvadruplégiou sú najviac náchylné k vzniku epilepsie.
• Poruchy rastu, neprospievanie.
• Oneskorený vývin reči.

DMO má teda aj vplyv na ostatné oblasti ako reč, vnímanie a emocionalita.

Komplikácie DMO

Detská mozgová obrna ovplyvňuje viacero orgánov v organizme. Pre pacientov s DMO je veľmi dôležité udržiavať správnu telesnú hmotnosť a výživu, s vysokým príjmom vápnika, pretože u týchto detí je vyššie riziko skorého nástupu osteoporózy.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Tráviace a nutričné problémy:

• Neprospievanie dieťaťa kvôli problémom s prehĺtaním: Niekedy je potrebné zaviesť sondu na príjem potravy cez ústa až do žalúdka alebo sa robí vývod, ktorý sa robí zo žalúdka priamo von cez kožu.
• Gastroezofageálny reflux.
• Zápcha.
• Vysoký výskyt zubných kazov.

Dýchacie problémy:

• Zvýšene riziko vzniku častých zápalov pľúc.
• Astma.
• Zápal priedušiek- bronchiolitída.

Neurologické komplikácie:

• Epilepsia.
• Strata sluchu.
• Zhoršovanie zraku.

Psychologické komplikácie:

• Mentálna retardácia.
• Poruchy učenia.
• Zvýšený výskyt depresie.

Diagnostika DMO

Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Po narodení je náročné stanoviť diagnózu. Je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí.

Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení. To je prakticky možné len pri veľmi ťažkých formách mozgového a telesného postihnutia, v ostatných prípadoch je nevyhnutné dynamicky sledovať vývoj dieťaťa. Avšak podozrenie na riziko rozvoja DMO môžeme vysloviť už v prvých týždňoch života dieťaťa a to na základe podrobného rozboru psychomotorického vývoja, neurologickým vyšetrením, polohovými testami, ultrasonografiou mozgu a pod. Preto deti zo skupiny „rizikových detí" je potrebné kontrolovať každé 2-3 týždne a kriticky hodnotiť existujúce poruchy.

Diagnostika DMO spočíva v hodnotení klinických prejavov a neurologickom vyšetrení. Dôležité je dynamické sledovanie vývoja dieťaťa, pretože plný klinický obraz sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch. Zobrazovacie metódy, ako magnetická rezonancia (MRI), môžu pomôcť odhaliť vrodené chyby mozgu alebo poškodenie bielej hmoty mozgu.

Diagnóza sa stanoví na základe :

• Klinických prejavov.
• Magnetickej rezonancia mozgu.
• Skríning psychomotorického vývoja v ambulancii detského lekára pri preventívnych prehliadkách. Lekár vyšetruje všetky reflexy dieťaťa, ich prítomnosť.

Liečba DMO

Prevencia voči DMO nie je možná. Dôležitá je včasná identifickácia a včasne začatá terapia - najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam. Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokážu zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny. Celkový vývin pohybových schopností je pomalší ako u zdravého dieťaťa. Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom. Pacienti s DMO častokrát podstupujú chirurgickú liečbu za účelom uvoľnenia stuhnutého a nefunkčného svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy. Ide o najčastejšie ochorenie nervového systému u detí. Starostlivosť o dieťa musí byť komplexná a vyžaduje zapojenie viacerých odborníkov.

Liečba DMO je komplexná, multiodborová a hlavne časovo dlhodobá. Jej cieľom nie je vyliečenie alebo dosiahnutie normálneho stavu, ale zlepšenie funkčnosti, schopností a udržanie zdravia v zmysle lokomócie, kognitívneho vývinu, sociálnej integrácie a nezávislosti.

Skutočná liečba detskej mozgovej obrny nie je možná, môžeme iba zmierniť dôsledky choroby, aby bol život človeka čo najlepší. Najdôležitejšia je pravidelná a komplexná rehabilitácia, a to predovšetkým v 1. roku života. V dojčenskom veku je rehabilitácia dôležitá kvôli poruchám hybnosti. Cvičeniami udržiavame kĺby v “neutrálnej“ polohe, aby sme zabránili skráteniu svalov, čo by obmedzilo rast kostí. Na Slovensku sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, nesprávne pohyby a prejavy. Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Snaží sa o odblokovanie oslabených alebo nepoužívaných svalov. Odborníci majú rokmi overené metódy, ktorými často dosahujú nečakané výsledky. Základné cviky sa naučíte od rehabilitačných sestier, ale patrí sem i detská hra, ktorá prirodzene núti dieťa, aby vykonávalo rôzne pohyby.

Základným krokom v liečbe detskej mozgovej obrny je rehabilitácia. Dieťa sa rehabilituje už v prvom roku života. Najčastejšie sa používa Vojtova metóda. S dieťaťom by sa malo cvičiť približne 5x denne. Ak sa nebude cvičiť s dieťaťom hneď od začiatku, hrozí, že dieťa bude mať trvalé následky. Vo vyššom veku dieťaťa sa cviky prispôsobujú na základe postihnutých svalov a od formy detskej mozgovej obrny.

Liečba DMO je komplexná a zameriava sa na zlepšenie funkčných schopností jedinca. Zahŕňa:

• Fyzioterapiu: Pravidelná rehabilitácia je základom liečby DMO. Najčastejšie sa využívajú Bobathov koncept a Vojtova metóda.
• Ortopedickú liečbu: Použitie dláh a ortéz na zmiernenie následkov svalovej nerovnováhy. V oblasti bedrových kĺbov je operatíva zameraná predovšetkým na riešenie addukčnej a flekčnej kontraktúry a laterálnej migrácie, v oblasti kolenných kĺbov ide o riešenie flekčnej kontraktúry a vysokého stavu pately. Nohy v equinóznom postavení, ktoré prechádza do equinovalgózneho postavení s prelomením v Chopartovom kĺbe, niekedy do equinovarózneho postavenia pri spasticite alebo kontraktúre m. triceps surae. Operačná ortopedická terapia je najčastejšie indikovaná u spastického typu DMO. Tam, kde sa dieťa nezlepšuje rehabilitáciou, je potrebné zvážiť ďalší postup s ohľadom aj na lokomočný vývin.
• Farmakologickú liečbu: Podávanie liekov proti epilepsii, na uvoľnenie svalových kŕčov a na podporu metabolizmu mozgu. V liečbe sa využívajú aj lieky, tie ktoré uvoľňujú zvýšené napätie svalov, napr. baklofén alebo benzodiazepíny a lieky, ktorými sa lieči epilepsia.
• Logopedickú terapiu: Rozvoj reči a komunikačných schopností.
• Psychologickú podporu: Pomoc pri zvládaní emocionálnych a sociálnych problémov.
• Chirurgickú liečbu: Uvoľnenie stuhnutého svalstva a šliach, operácia poškodených kĺbov alebo operácia skoliózy. Ortopéd môže indikovať operáciu alebo predpíše dieťaťu pomocné prostriedky- ortézy chrbtice, ortopedické topánky a iné pomôcky. Chirurgická liečba sa zameriava na svaly a šľachy- ich predĺženie alebo skrátenie. Dieťa však musí byť na operačný výkon dostatočne vyspelé a po operácii musí spolupracovať.

Deti s DMO vyžadujú zvyčajne spoluprácu nasledovných odborníkov: detský lekár, neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, psychológ, logopéd a sociálny pracovník.

Prognóza DMO

Prognóza závisí od typu DMO, od postihnutia končatín a samozrejme od rozsahu poškodenia mozgu.

Úloha rodiny pri DMO

Pre dieťa postihnuté DMO je veľmi dôležitá plná podpora a láskyplná starostlivosť rodiny. Jednou z najdôležitejších potrieb dieťaťa je láskyplný prístup najbližších. Deti s DMO možno nebudú dosahovať úspechy na športových či vedomostných olympiádach, avšak lásku a radosť vedia vyjadriť nadpriemerne. Aj keď si každý rodič želá zdravé dieťa, nie každému je to dopriate. Existujú aj mnohé neziskové organizácie, ktoré pomáhajú rodičom po emocionálnej stránke, ako aj s financovaním. Existujú aj občianske združenia rodičov s postihnutými deťmi, ktoré plánujú spoločné stretnutia, akcie, výlety, súťaže a iné udalosti.

Iné dôležité informácie o DMO

Detská mozgová obrna (DMO) je trvalá neprogredujúca porucha hybnosti sprevádzaná abnormálnym svalovým napätím a abnormálnou postúrou. Ide o nenákazlivé, nededičné ochorenie, ktoré vzniká na podklade jednorazového poškodenia mozgového tkaniva (najčastejšie hypoxiou). Je charakteristické poruchou vývinu motorických oblastí mozgu alebo iným poškodením v rannom štádiu vývinu. DMO je následkom prenatálneho, postnatálneho alebo ranného postnatálneho poškodenia vyvíjajúceho sa mozgu. Nezamieňať si DMO s poliomyelitídou (poliomyelitis anterior acuta), označovanou tiež ako detská „prenosná“ obrna alebo Heine-Medinova choroba, ktorá predstavuje epidemickú letnú virózu.

Motorické prejavy ( napr. abnormálne zvýšenie svalového napätia - tzv. spasticita, narušená koordinácia, mimovoľné pohyby alebo ich kombinácia ) bývajú často sprevádzané zmenami psychiky, reči, zraku, sluchu, epilepsiou, sekundárnymi muskuloskeletálnymi problémami.

Detská mozgová obrna vzniká na podklade poškodenia mozgu dieťaťa, ktoré vzniklo pred pôrodom, počas pôrodu alebo hneď po pôrode. Poškodí sa tak funkcia mozgu, ktorá sa prejaví zhoršeným vnímaním, narušením motoriky a komunikácie, môžu sa objaviť epileptické kŕče.

Počet postihnutých detí s DMO sa pohybuje od 2-3 na 1000 živonarodených detí. Viac ako polovica ťažko postihnutých detí pochádza s vysoko rizikovej skupiny nedonosených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500g.

Malé deti majú vysoký potenciál regenerácie mozgu, a preto by sa liečba detskej mozgovej obrny mala začať čo najskôr. Jednou zo sociálnych misií ProPrios je práve propagácia raného štartu rehabilitácie detí s omeškaním vývinu, predčasne narodených detí a detí, ktoré majú predpoklady na DMO. Len súčinnosť úsilia multidisciplinárneho tímu odborníkov z rôznych oblastí medicíny, rehabilitácie a psychológie môže maximalizovať účinok liečby a pomôcť dosiahnuť maximálne výsledky. Nepochybne ide o náročnú, zložitú a čo je dôležité- vysoko špecializovanú prácu. V ProPrios Centre pri rehabilitácii detí s DMO používame veľké spektrum metód a postupov, vyberajúc ich tak, aby sme dali možnosť každému pacientovi dosiahnuť čo najväčšie dlhodobo udržateľné výsledky. Pri prvej návšteve skúšame viac druhov terapií s cieľom vyhodnotenia ich efektívnosti a individuálnej akceptovateľnosti každým pacientom. Obráťte sa na nás a prihláste sa na konzultáciu!

Mentálne Postihnutie: Zníženie Intelektuálnych Schopností

Mentálne postihnutie je trvalé zníženie intelektuálnych schopností, ktoré vzniká následkom biologického poškodenia mozgu. Ovplyvňuje adaptívne fungovanie v troch oblastiach: koncepčnej, sociálnej a praktickej. Mentálne postihnutie nie je choroba, ale trvalý stav, ktorý si vyžaduje komplexnú starostlivosť a podporu.

Príčiny mentálneho postihnutia

Etiológia mentálneho postihnutia je komplikovaná a zahŕňa endogénne (genetické) a exogénne (vonkajšie) príčiny. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Genetické abnormality: Chromozómové abnormality, ako Downov syndróm, a metabolické poruchy.
• Prenatálne faktory: Intrauterinné infekcie, hypoxia plodu a toxické vplyvy počas tehotenstva (napr. alkohol, drogy).
• Perinatálne faktory: Mechanické poškodenie mozgu počas pôrodu, nedostatok kyslíka a nezrelosť dieťaťa.
• Postnatálne faktory: Infekcie mozgu (napr. encefalitída, meningitída), úrazy hlavy a sociálna deprivácia.

Stupne mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie sa delí na štyri stupne podľa inteligenčného kvocientu (IQ):

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 69 - 50): Jedinci s ľahkou mentálnou retardáciou dosahujú mentálny vek 9 - 12 rokov. Sú schopní naučiť sa čítať, písať a počítať, a môžu pracovať a udržiavať sociálne vzťahy.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 49 - 35): Jedinci so strednou mentálnou retardáciou dosahujú mentálny vek 6 - 9 rokov. Potrebujú dozor a vedenie pri vykonávaní každodenných činností, ale môžu vykonávať rôzne pomocné práce.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 34 - 20): Jedinci s ťažkou mentálnou retardáciou dosahujú mentálny vek 3 - 6 rokov. Sú odkázaní na trvalú starostlivosť druhých a majú obmedzené schopnosti komunikácie a sebaobsluhy.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ menej ako 20): Jedinci s hlbokou mentálnou retardáciou nedosahujú mentálny vek viac ako 3 roky. Potrebujú neustálu starostlivosť a majú veľmi obmedzené schopnosti.

Prejavy mentálneho postihnutia

Prejavy mentálneho postihnutia sa líšia v závislosti od stupňa postihnutia a môžu zahŕňať:

• Oneskorený vývin reči a motorických zručností
• Problémy s učením a pamäťou
• Obmedzené sociálne a komunikačné schopnosti
• Problémy s adaptáciou na bežné životné situácie
• Poruchy správania (napr. agresivita, sebapoškodzovanie)

#

tags: #dmo #mentálna #retardácia #príčiny