
Súčasná mládež, často označovaná ako generácia Z, čelí v dnešnom svete mnohým výzvam. Ich správanie je ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane psychického zdravia, sociálnych sietí, rodinného prostredia a vzdelávacieho systému. Tento článok sa zameriava na analýzu príčin problémového správania mládeže a ponúka možné riešenia na zlepšenie ich celkového blaha.
Generácia Z, zahŕňajúca ľudí narodených koncom 90. rokov a začiatkom 20. rokov 21. storočia, je v centre pozornosti mnohých výskumov. Prieskum organizácie American Enterprise Institute, vykonaný na vzorke viac ako 5 000 mladých dospelých v USA, odhalil znepokojujúcu realitu života tejto generácie.
Jednou z hlavných starostí generácie Z sú vzťahy a priateľstvá. Mladé ženy v tejto skupine často vyjadrujú obavy o to, či majú dostatok priateľov. Budovanie silných sociálnych väzieb a podporných sietí je pre nich kľúčové, a preto sa obávajú, či sa im v tejto oblasti darí. Vývoj digitálnych médií a sociálnych sietí môže zintenzívňovať túto potrebu spolupatričnosti a interakcie, ovplyvňujúc spôsob, akým mladí ľudia komunikujú a budujú vzťahy.
Ďalšou veľkou obavou generácie Z je hľadanie zmysluplného povolania alebo kariéry. Rastúce náklady na vzdelanie a bývanie zvyšujú pocit potreby dosiahnutia finančnej nezávislosti a zabezpečenia v mladom veku. Niektorí mladí ľudia sa cítia preťažení možnosťami a rozhodovaním sa o budúcom povolaní, pretože majú tendenciu nastaviť si vysoké očakávania. Zabezpečenie finančnej stability je pre túto generáciu prioritou, pričom čelia ekonomickým výzvam a finančnej neistote.
Osamelosť a pocit sociálnej izolácie sú bežné u členov generácie Z, najmä počas ich tínedžerských rokov. S poklesom osobného sociálneho kontaktu počas adolescencie a vplyvom rôznych faktorov, ako napríklad šikana, sa mnohí cítia izolovaní a osamelí. Tento pocit izolovanosti môžu znásobiť komentáre starších ľudí, ktorí často tvrdia, že generácia Z "nemá mať z čoho psychické ťažkosti". Odborníci však upozorňujú, že takéto správanie môže zhoršiť psychický stav a viesť k rozsiahlejším problémom.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Šikana zostáva významným problémom, pričom pre generáciu Z je špecifická najmä online šikana, ktorá sa stala rozšíreným problémom. Poruchy správania, chápané ako neprispôsobivé správanie s nepriaznivým vplyvom na sociálne vzťahy, sú u tejto generácie časté.
Poruchy správania predstavujú široké spektrum maladaptívneho správania, pričom jednotlivec je rezistentný voči bežnému výchovnému pôsobeniu. Z pedagogického hľadiska ide o odchýlku v oblasti socializácie, kedy jedinec nie je schopný rešpektovať normy správania na úrovni zodpovedajúcej jeho veku.
Dieťa sa počas vývinu učí rozlišovať medzi žiaducim a nežiaducim správaním, spoznáva normy, ktoré má dodržiavať. O poruchách správania hovoríme vtedy, keď dieťa nerešpektuje sociálne normy, správa sa neadekvátne k ľuďom, nedokáže nadväzovať a udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, chýba mu empatia a nadmerne sa zameriava na seba.
Významnú úlohu zohrávajú nasledovné činitele:
Deti s poruchami správania majú odlišnosti v emocionálnom prežívaní, spôsobe uvažovania a hodnotenia situácií, a tiež v motivácii, ktorá ich vedie k opakovaniu poruchového správania. Často im chýbajú pozitívne citové zážitky a majú zníženú toleranciu voči záťaži. Narušené správanie vyplýva aj z odlišného spôsobu uvažovania a hodnotenia situácií, pričom tieto deti majú zníženú schopnosť adekvátne spracovať informácie a plánovať svoje správanie.
Prečítajte si tiež: Čo si myslia mladí?
V každej vyspelej spoločnosti sa prirodzene vyskytujú rôzne sociálno-patologické javy. Stupňujúce sa výchovné a sociálne problémy mládeže narúšajú účinnosť pedagogického pôsobenia učiteľov a vychovávateľov. Riešenie porúch správania u mladej generácie je náročné a vyžaduje trpezlivé úsilie a ochotu pomôcť zo strany odborníkov, psychológov a špeciálnych pedagógov. Je nutné inhibovať negatívne dôsledky a stimulovať pozitívne vplyvy zo socio-kultúrneho prostredia.
Správanie človeka možno charakterizovať ako spôsob vyjadrovania voči iným ľuďom, ktorý sa líši postojmi, gestikuláciou, spôsobom komunikácie a rečou tela. Každé dieťa potrebuje emočne stabilné zázemie a porozumenie zo strany dospelých.
Z psychologického hľadiska sú poruchy správania detí definované ako kategorizácia porúch vôle, inštinktov, pudov a spôsobu konania voči iným členom spoločnosti. Je potrebné rešpektovať individualitu detí aj napriek ich nevhodnému vystupovaniu a ochraňovať ich voči akejkoľvek forme diskriminácie. Poruchy správania detí a mládeže sú opisované ako disociálne až neprimerane agresívne konanie, ktoré narúša sociálne očakávania spoločnosti.
Poruchy správania u detí a mládeže možno kategorizovať ako tie, ktoré sú podmienené psychickým stavom a rodinným prostredím dieťaťa. V ťažko zvládnutých situáciách deti často volajú bezbranne o pomoc a hľadajú akékoľvek uspokojenie potrieb. Poruchy správania spôsobené disharmóniou detského vývoja môžu mať za následok schizofréniu a rôzne typy depresívnych úzkostí.
Na školách rezonujú situácie, ktoré vznikajú následkom nevhodného správania detí. Je nevyhnutné ich na základe intenzívneho úsilia výchovných poradcov, liečebných a klinických pedagógov, ako aj psychológov eliminovať a zmierňovať ich dopad na ostatných. Odborná spolupráca na školách je nevyhnutnosťou, najmä u detí s poruchami správania a pozornosti.
Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie
V spoločnosti sa začínajú uznávať najmä materiálne hodnoty a v dôsledku vyťaženosti rodičov a nezáujmu dospelých sa negatívne a sociálno-patologické javy detí stávajú prirodzenou súčasťou života. Hodnotová orientácia sa mení a klesá záujem mládeže o zvyky a tradície. Mládež má dostatočný priestor na konzumáciu alkoholu, omamných látok a agresívne útoky. V rodinnom prostredí cítiť napätie a vyhasínanie emocionálnej stability.
Etiologické vymedzenie porúch správania je mnohoraké a vzniká následkom kombinácie viacerých faktorov:
Poruchy správania z pedagogického aspektu možno charakterizovať ako maladaptívne správanie žiaka v školskom prostredí, ktoré má pomerne trvalejší charakter. Sociálnu narušenosť u žiakov nemožno zvládať bežnými výchovno-vzdelávacími prístupmi, práve naopak si vyžadujú individuálnu pedagogickú starostlivosť. Žiaci svojim neadekvátnym správaním dokážu negatívne determinovať vzťahy v školskej triede, kde sa môžu stupňovať problémy s disciplínou a vedomým porušovaním pravidiel.
Na základe odbornej spolupráce sa v školách realizujú rôzne preventívne programy určené pre elimináciu patologického a deviantného správania žiakov. Ako najčastejšie formy sa využívajú odborné prednášky, besedy, zážitková výučba, aktuálne nástenky na zvolenú problematiku a masmediálna propagácia v terénnom prostredí.
Medzi najvyužívanejšie formy prevencie patrí:
Na školách by mali byť stanovené jasné pravidlá vzájomnej spolupráce s rodičmi, učiteľmi, výchovnými poradcami a odbornými zamestnancami školy.
Škola je spoločenská inštitúcia zaisťujúca všestranný rozvoj osobnosti každého žiaka v rámci plnenia si svojej výchovno-vzdelávacej a socializačnej úlohy. Pre žiaka je to prostredie, kde sa formuje jeho osobnosť a kde nadväzuje dôverné vzťahy a priateľstvá so svojimi vrstovníkmi. Moderná a kvalitná škola je prostredím, kde sa učitelia zaujímajú o rozvoj každého žiaka, aj toho problémového.
Počas edukácie žiakov sa vyskytujú nežiadúce javy, ktoré negatívne vplývajú na socializačný proces žiakov. Pri práci so žiakmi, ktorí majú poruchy správania, je dôležité individuálne posúdenie priestupku a v prípade, ak intervenčne zlyhá učiteľ, situáciu musí postúpiť psychologickému pracovníkovi. Pri nevhodnom správaní žiakov v škole je nutné mať zavedené striktné pravidlá, strategické postupy treba orientovať na prevenciu a metódou diskusie riešiť neprimerané správanie žiakov. Každá škola by mala mať pripravené podnetné kroky, ako treba pristupovať k žiakom v prípade záškoláctva a pravidelne sledovať ich dochádzku do školy.
Poruchy správania detí a mládeže je potrebné vnímať komplexne v úzkej súvislosti s ich vekovou vyspelosťou, aktuálnou životnou situáciou, rodinným zázemím a aktuálnym zdravotným stavom, v ktorom sa momentálne nachádzajú. Akékoľvek neprimerané reakcie detí a mládeže sa môžu prejaviť v situáciách vyvolaných rôznymi príčinami a naopak sú napäté situácie v mnohých prípadoch odrazom odlišných prejavov ich narušeného správania. Problémovo sa správajúci jedinci nedokážu rešpektovať základné ľudské princípy a normy spoločnosti. Poruchy správania detí v školskom prostredí sú etiologicky rôznorodé a na ich vzniku sa podieľa celý rad vnútorných aj vonkajších činiteľov z rodinného prostredia, rovesníckych skupín kamarátov a širšieho okolitého prostredia.
Nepodnetné rodinné prostredie spôsobuje veľký tlak na dieťa, ktoré sa následkom citovej deprivácie nedokáže v jednotlivých životných fázach socializovať do spoločnosti. Deti s poruchami správania pochádzajú často z rozvrátených a neúplných rodín, nakoľko problémoví jedinci trpia nedostatkom pozitívnych vzorov. V spoločnosti je viditeľný nárast detí s problémovým správaním aj u materiálne zabezpečených rodín, v ktorých chýba porozumenie a výchova sa zameriava čisto na materiálne zabezpečenie rodiny. Aj týmto deťom chýba pozitívny vzor rodičovskej autority a láska zo strany dospelých. Deti trpiace emocionálnou depriváciou sa uchyľujú k problémovým skupinám kamarátov, kde si uplatňujú negatívnym spôsobom svoje neuspokojené potreby.
V súčasnej spoločnosti sa čoraz častejšie stretávame s názormi, že mládež je nevychovaná a neúctivá. Táto téma je komplexná a vyžaduje si hlbšiu analýzu príčin, ktoré k tomuto stavu prispievajú.
V posledných rokoch zaznamenávame zhoršenie psychického zdravia mladých ľudí. Stres, úzkosť a pocity smútku sa stávajú čoraz bežnejšími. Čakacia doba na hospitalizáciu v psychiatrických zariadeniach sa predlžuje a závažnosť riešených problémov mladých ľudí sa zmenila. Pandémia koronavírusu ešte viac zhoršila psychické problémy v dôsledku izolácie, strachu a stresu.
Chýbajú presné dáta o prevalencii duševných ochorení. Mnohé deti so sebapoškodzovaním alebo samovražednými pokusmi nie sú v systéme zachytené a pre niektoré rodiny je psychické zdravie stále tabu.
Spoločnosť začala venovať pozornosť psychickému zdraviu mladých až v 20. storočí. Vďaka tomu vieme pomenovať a diagnostikovať širšiu škálu psychických problémov. ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) je v súčasnosti najčastejšie diagnostikovaná duševná porucha v detstve. Mnohí odborníci však s diagnózou ADHD u dospelých nezaobchádzajú správne alebo ju neuznávajú.
Prostredie, v ktorom deti vyrastajú, má významný vplyv na ich psychické zdravie. Nekvalitné prostredie môže prispievať k vzniku psychických problémov. Mladí ľudia prežívajú väčší stres zo zmeny klímy a obáv o stratu zamestnania. Nedostatok spánku sa podpisuje na zdraví detí a spôsobuje podráždenosť a bolesti hlavy. Škola tiež prispieva k stresu a vyčerpávajúci denný program naplnený krúžkami a mimoškolskými aktivitami neumožňuje deťom oddych. Rodičia prenášajú na deti svoje úzkosti.
Sociálne siete sú často obviňované z negatívneho vplyvu na psychické zdravie mladých. Záleží na tom, ako dieťa sociálne siete používa. Dianie na internete je odrazom toho, že je to celkovo v spoločnosti zlé.
Rodinné prostredie a výchova majú kľúčový vplyv na správanie detí. Mnoho rodičov nemá čas na deti a nevenuje im dostatočnú pozornosť. Niektorí rodičia sú príliš tolerantní k výstrelkom svojich detí a nevedia ich správne usmerniť. Deti sú zrkadlom dospelých. Preto je potrebné písať články diplomaticky. Dieťa, ktoré je neinformované o vašich pocitoch a o vašich emóciách, ako má vedieť spoznať tie svoje? Otázky a odpovede koordinujú výchovu detí.
Vzdelávací systém tiež zohráva úlohu v správaní mládeže. Množstvo informácií, ktoré spracovávame, je výrazne vyššie ako kedysi. Doba je technicky omnoho náročnejšia ako kedysi. Je potrebné, aby dnešný gymnazista dobre ovládal základy učiva každého predmetu a okrem toho sa špecializoval podľa svojich záujmov.
Nepochopenie pramení z nedostatku informácií a zo zlyhania komunikácie medzi ľuďmi. Každý by sa mal starať o svoje záležitosti. A ak sa chce niekto miešať do súkromných vecí druhého, nemalo by to byť bez závažného dôvodu.
Sú veci, ktoré nás približujú k Bohu a sú veci, ktoré nás od neho vzďaľujú. To čo nás vzďaľuje od Boha je hriech = zlý čin, alebo myšlienka, prípadne nevykonanie dobra. Vzťah s Bohom je špecifický v tom, že on je svätý a dokonalý, v ňom niet hriechu a pokazený vzťah máme na svedomí vždy my. Boh však vie, že sme ako ľudia slabí a nedokonalí a je pripravený nám vždy odpustiť.
Problémové správanie sa prejavuje aj v škole a je charakterizované ako neprijateľné z pohľadu učiteľov, rodičov a spolužiakov.
Učiteľ sa môže pokúsiť zistiť, z akého dôvodu žiak upútava pozornosť, akým spôsobom sa presadzuje medzi spolužiakmi, z čoho má strach a obavy, v čom zlyháva, ako sa cíti v rôznych situáciách, čo ho dokáže vyprovokovať, v čom sa snaží vyniknúť a podobne. Pritom nesmie zabúdať ani na skúmanie svojich vlastných reakcií a správania sa, pretože porozumenie žiakovým problémom vychádza aj zo skúmania vlastného správania.
Správanie detí, ktoré obvykle považujeme za neadekvátne, je pre vývoj mozgu normálne a dokonca nutné. Výchova detí je náročná a častokrát si siahame na dno svojich emocionálnych síl. Ako dospelí ľudia musíme byť nielen rodičom, ktorý modeluje adekvátne správanie, ale aj zodpovedným zamestnancom, občanom, partnerom a priateľom. Je pochopiteľné, že niekedy skrátka nemáme čas ani energiu pozastaviť sa a venovať dieťaťu svoju plnú pozornosť a kapacitu. Kvôli tomu mnohí z nás zabúdajú, že správanie, ktoré u detí pokladáme za neslušnosť a neúctu, je pre ich vývoj nielenže normálne, ale i zdravé.
Každý rodič sa musí pri svojom dieťatku obrniť dávkou trpezlivosti. Ak dieťa na všetko vraví nie, hádže vecami, neposlúchne nás a neustále dobiedza otázkami, je náročné zachovať pokoj. Pre dieťa ide o dôležité vývojové fázy.
Problémy ‘s kakaním‘, nočné desy, zajakavosť, nadmerný vzdor - to je len hŕstka problémov, ktoré môžu byť symptómami niečoho oveľa horšieho v psychike dieťaťa. Často za to však ony samé nemôžu, chybu môže niesť aj iný vinník - rodič, kamarát, učiteľ či súrodenec. Ak sami nevieme prísť na to, čo dieťatku daný stav spôsobilo alebo nám to ono nechce povedať, je vhodné navštíviť odborníka - psychológa, ktorý môže svojimi metódami prispieť k odhaleniu toho, čo dieťatko trápi.
Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. Ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku, ak prejavy trvajú dlhšie obdobie, nereagujú na liečbu, ak niektorí z rodičov mal v detstve podobné ťažkosti, ak sa pridružujú aj iné ťažkosti, vtedy je už potrebné vyhľadať odborníka a poradiť sa.
Rodičia sa pri zdravotných ochoreniach detí snažia riešiť problém u lekára, podporujú liečbu, naopak, pri psychických problémoch skôr nedôverujú, obviňujú deti aj okolie a odmietajú terapiu.
Rodič skôr rieši zdravotný problém dieťaťa, než ten psychický, pritom sa často stáva, že zdravotné ťažkosti sú už len ‘dozvukmi‘ problémov v detskej psychike. Ak má dieťa niektorý z vyššie uvedených symptómov, netreba čakať, ale poradiť sa s odborníkom, hľadať príčinu problému a riešiť ju. Často by sme však mali začať práve od seba.
Generácie X, Z, mileniáli aj súčasná alfa vyrastali v odlišných podmienkach, a tak je prirodzené, že sa mení ich vzťah k pohybu, voľnočasovým aktivitám aj učeniu.
Ak učiteľ rád učí telesnú, na prvom stupni vie na šport deti úplne „namotať“, to sa ani rokmi nemení. Dôležité je, aby si deti užívali pohyb, aby pre ne šport nebol povinnosťou, ale radosťou a zábavou.
Deti potrebujú hry. Samy ani netušia, čo všetko pri nich rozvíjajú, ale sú nevyhnutné pre ich napredovanie - fyzické aj mentálne. Hravá forma pohybu by mala byť preto súčasťou aktivít v každom veku.
Šport je fenomén, ktorý deti formuje a pripravuje ich na život. Šport nás učí dodržiavať pravidlá, vieme sa vďaka nemu vyrovnať s neúspechom a zároveň mentálne zvládnuť výhry. V športe sa snažíme deti viesť k tomu, aby sa k svojim spoluhráčom správali s úctou a rešpektom, čím podporujeme vzájomnú spoluprácu a priateľstvo.
#