Elektronické PN (ePN): Čo potrebujete vedieť o doručení a kontrole práceneschopnosti

Práceneschopnosť je situácia, ktorá môže nastať v živote každého zamestnanca. V dôsledku zhoršenia zdravotného stavu sa človek necíti plne spôsobilý na výkon bežných každodenných úkonov, nevynímajúc výkon práce. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o elektronickej práceneschopnosti (ePN), povinnostiach zamestnávateľa a právach zamestnanca počas trvania práceneschopnosti.

Zmeny v doručovaní PN od 1. júna 2023

Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese doručovania potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN). Zamestnanci už nemusia fyzicky doručovať papierové potvrdenie zamestnávateľovi. Lekár (obvodný lekár, nemocničný lekár alebo gynekológ) je povinný vystaviť PN elektronicky, čím zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí zamestnávateľ na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Počas trvania PN má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať.

Práva zamestnanca

• Náhrada príjmu: Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní trvania PN, ktorú vypláca zamestnávateľ.
• Nemocenské: Od 11. dňa trvania PN vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.
• Ochranná lehota: Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote.

Povinnosti zamestnanca

• Dodržiavanie liečebného režimu: Dodržiavanie liečebného režimu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca definované v Zákonníku práce.
• Informovanie zamestnávateľa: Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.
• Poskytnutie súčinnosti pri kontrole: Ak kontroluje dodržiavanie liečebného režimu poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne, do obydlia poistenca smie vstúpiť opäť len s jeho súhlasom.
• Oznámenie zmeny adresy: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu je dôležité pre úspešné zotavenie zamestnanca a pre zachovanie nároku na dávky. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu môžu vykonávať:

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

• Zamestnávateľ: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne: Poverený zamestnanec Sociálnej poisťovne v súčinnosti s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.

Práva zamestnávateľa pri kontrole

• Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu.
• Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.
• V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly.

Povinnosti zamestnávateľa pri kontrole

• Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly.
• To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa).

Dôsledky porušenia liečebného režimu

Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu, zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu príjmu. Túto náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ svojmu zamestnancovi za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN,
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN.

Od 11. dňa trvania PN vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní určíme nasledovne:

Prečítajte si tiež: Zdroje pre slovenské dôchodky

• ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
• ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Zákonník práce nezakazuje skončiť pracovný pomer výpoveďou počas pracovnej neschopnosti. Je potrebné dodržať podmienku, že výpoveď musí byť písomná a doručená, pričom výpovednú dobu by ste mali mať dohodnutú v pracovnej zmluve. Ak podáte výpoveď Vy, potom sa Vás nevzťahujú ustanovenia o zákaze výpovede v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce.

Výpovedná doba

Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Prečítajte si tiež: Záujem Dieťaťa v Striedavej Starostlivosti

tags: #do #akeho #casu #dorucit #PN #zamestnavatelovi