Dôchodcovia a platenie dane z príjmu: Podmienky a výnimky

Slovenský daňový systém stanovuje určité pravidlá pre zdaňovanie príjmov, ktoré sa týkajú aj dôchodcov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach, za ktorých dôchodcovia platia daň z príjmu, a o výnimkách, ktoré im umožňujú túto povinnosť minimalizovať alebo sa jej úplne vyhnúť.

Daňové priznanie a dôchodcovia: Kedy sa oplatí podať?

Už od roku 2004 platí, že pre poberateľov starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku, ktorí poberali dôchodok k 1. januáru daného roka, sa môže dobrovoľné podanie daňového priznania oplatiť. Dôvodom je možnosť vrátenia preddavkov na daň, ktoré im boli počas roka zrazené zamestnávateľom.

Podľa § 46a Zákona o dani z príjmov (ZDP) sa daň nevyrubí a neplatí, ak daňovník neuplatňuje daňový bonus a jeho celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. V praxi to znamená, že ak dôchodca dosiahol príjmy, ktoré sú nižšie ako táto hranica, a zároveň si neuplatňuje daňový bonus na dieťa, môže mu vzniknúť nárok na vrátenie zaplatených preddavkov na daň.

V daňovom priznaní je potrebné uviesť všetky zdaniteľné príjmy, zrazené odvody a sumu zrazených preddavkov na daň. Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške zrazených preddavkov. Je dôležité zdôrazniť, že hoci zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie dane, na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Preto je v takýchto prípadoch podanie daňového priznania jedinou možnosťou, ako získať preplatok.

Povinnosť podať daňové priznanie: Hranice a termíny

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahrňuje sa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť, ak daňovník oznámi túto skutočnosť príslušnému správcovi dane do uplynutia pôvodnej lehoty. Daňové priznanie je možné podať na ktoromkoľvek daňovom úrade.

Typy daňových priznaní: A alebo B?

Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti (t. j. zamestnania). Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem.

Zdaniteľné príjmy: Čo všetko podlieha dani?

Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi zdaniteľné príjmy patria napríklad:

  • Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)
  • Príjmy z podnikania
  • Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti
  • Príjmy z prenájmu nehnuteľností
  • Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
  • Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
  • Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti
  • Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou

Podrobnejšie rozdelenie zdaniteľných príjmov:

Príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP):

  • Príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. živnostenské podnikanie).

Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP):

  • Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.
  • Príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. príjmy znalcov, tlmočníkov, sprostredkovateľov.
  • Príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 ZDP):## Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP):

  • Príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.

Ostatné príjmy (§ 8 ZDP):

  • Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Za príjem z príležitostnej činnosti sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z.
  • Kompenzačné platby podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z.
  • Náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 7 a 8 zákona č. 437/2004 Z. z.
  • Príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa § 3 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z.
  • Príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe) prijaté športovcom podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z.

Príjmy zdaňované zrážkou (§ 43 ZDP):

  • Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. e) ZDP) - zdaňuje sa zrážkou, ak ide o zisk vykázaný za zdaňovacie obdobia po 1.1.2004.
  • Vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva (§ 3 ods. 1 písm. f) ZDP). Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) ZDP.
  • Podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 3 ods. 1 písm. g) ZDP). Podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva vyplatený spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členovi družstva z likvidačného zostatku pri zániku spoločnosti alebo družstva likvidáciou je predmetom dane z príjmov, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017. Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) ZDP.
  • Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti (§ 3 ods. 1 písm. h) ZDP). Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je obchodná spoločnosť, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech tichého spoločníka. Základom dane je iba príjem neznížený o výdavky. Túto zrazenú daň odvedie spoločnosť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. V rovnakej lehote je obchodná spoločnosť ako platiteľ dane povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane, a to na tlačive, ktoré je zverejnené na internetovej stránke finančnej správy. Zrazením a odvedením dane vybratej zrážkou je daňová povinnosť fyzickej osoby ako tichého spoločníka splnená a fyzickej osobe nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna iná daňová povinnosť.
  • Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. i) ZDP). S účinnosťou od 1.1.2017 sa zdaňujú podiely členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa § 20 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách vykázanom za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017, ako aj podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ak tieto príjmy presiahnu v príslušnom zdaňovacom období 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Zdaniteľným príjmom je teda iba príjem v sume prevyšujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou dosiahnutý v príslušnom zdaňovacom období. Základom dane z podielov na zisku je iba príjem neznížený o daňové výdavky, a to aj v prípade dane vyberanej zrážkou, ako aj v prípade zaradenia príjmu do osobitného základu dane v podanom daňovom priznaní. Základom dane z podielu na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou je príjem znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) ZDP. Pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane, ktorým je pozemkové spoločenstvo, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech člena pozemkového spoločenstva. Túto zrazenú daň pozemkové spoločenstvo odvedie správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Zrazením a odvedením dane vybratej zrážkou je daňová povinnosť fyzickej osoby ako člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou splnená a fyzickej osobe nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna iná daňová povinnosť.

Dôležité je mať na pamäti, že aj podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to zo zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003, podlieha dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Príjmy oslobodené od dane: Čo nemusíte zdaňovať?

Zákon o dani z príjmov v § 9 taxatívne vymenúva všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Medzi najčastejšie patria:

  • Prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov.
  • Príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií (§ 208 Obchodného zákonníka) a podielov (§ 144 a 223 Obchodného zákonníka) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu (zákon č. 309/2023 Z. z.).
  • Príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb. s účinnosťou od 1.9.2022.
  • Príjem z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov a z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom toto oslobodenie sa nepoužije na príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, a príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. k).
  • Z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok; okrem cenných papierov nadobudnutých ako nepeňažné plnenie podľa písmena p) a § 5 ods. 7 písm. k).
  • Plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa osobitného predpisu (zákona č. 129/2022 Z. z.).
  • Prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. i).
  • Štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, rozpočtov obcí, VÚC a štátnych fondov okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nejde o platby poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/2020 Z. z.
  • Výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia.
  • Nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z.
  • Príspevok za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 1 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (finančné ocenenie štátnych občanov SR, ktorí ako športoví reprezentanti ČSR, ČSSR, ČSFR, alebo SR v období od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1992 získali na olympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy medailové umiestnenie).
  • Jednorazový príspevok 10 000 eur za zásluhy v športovej oblasti poskytovaný podľa § 9 zákona č. 228/2019 Z. z. o príspevku za zásluhy v oblasti športu (príspevok poskytnutý štátnemu občanovi SR, ktorý získal zlatú medailu (1. miesto), striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto) na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách alebo na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy).
  • Nepeňažné plnenia nadobudnuté daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 formou akcie ocenenej v jej nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na daňovníka v súvislosti s jeho výkonom činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2.

Nezdaniteľné časti základu dane: Ako si znížiť daňový základ?

Daňovník má možnosť znížiť si základ dane uplatnením nezdaniteľných častí základu dane. Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka: Túto časť si môže uplatniť každý daňovník, ktorý spĺňa podmienky stanovené zákonom.
  • Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela): Túto časť si môže uplatniť daňovník, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom, napríklad ak jeho manželka (manžel) nemala vlastné príjmy alebo boli nižšie ako stanovená hranica.
  • Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier): Daňovník si môže znížiť základ dane o zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, a to až do výšky stanovenej zákonom.

Dôležité upozornenia:

  • Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) nemožno znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane.
  • Ak je daňovník poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len vtedy, ak suma jeho dôchodku nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenú pre zdaňovacie obdobie. Ak suma dôchodku presahuje túto hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane nevzniká. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka stanovenú pre zdaňovacie obdobie, daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. Toto platí aj v prípade, ak bol daňovník poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období.

Daňový bonus na dieťa: Podmienky a obmedzenia

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak spĺňa podmienky stanovené zákonom. Medzi tieto podmienky patrí napríklad:

  • Dieťa musí byť vyživované daňovníkom v domácnosti.
  • Dieťa musí spĺňať vekové kritériá stanovené zákonom (napr. neukončilo povinnú školskú dochádzku, študuje, je zdravotne postihnuté).
  • Úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Obmedzenia:

  • Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 (príjmy zo závislej činnosti) alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti) ZDP.
  • Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp. osôb vyživujúcich dieťa v domácnosti.
  • Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu alebo navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) a 1,5-násobkom 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus.

Zníženie základu dane o príspevky na DDS (III. pilier):

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. je možné odpočítať od základu dane. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje podľa podmienok stanovených v § 11a Zákona o dani z príjmov.

Ďalšie dôležité informácie:

  • Príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov): Tento príspevok môže mať vplyv na daňovú povinnosť športovcov.
  • Príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie (zákon č. 526/2023 Z. z.): Aj tento príspevok môže ovplyvniť daňovú povinnosť daňovníka.
  • Materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry a pod.: Je dôležité vedieť, ako sa tieto príjmy zdaňujú a či sú oslobodené od dane.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #dôchodcovia #platenie #dane #z #príjmu #podmienky