
Pracovný pomer na dobu určitú je flexibilnou formou zamestnávania, ktorá zamestnávateľom umožňuje reagovať na zmeny na trhu práce. Táto forma pracovného pomeru je upravená v Zákonníku práce a má svoje špecifické podmienky a obmedzenia.
Pracovný pomer na dobu určitú je charakterizovaný tým, že doba jeho trvania je vopred dohodnutá v pracovnej zmluve. Zákonník práce v § 48 definuje pracovný pomer na dobu určitú tak, že ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba trvania pracovného pomeru alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, je pracovný pomer uzavretý na neurčitú dobu.
Na platné dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu je potrebné, aby:
Ak tieto podmienky nie sú splnené, pracovný pomer sa považuje za pracovný pomer na dobu neurčitú.
Zamestnávateľ sa so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodli na pracovnom pomere, ktorý má trvať určitú dobu, avšak neuviedli dobu trvania. V tomto prípade nejde o pracovný pomer na dobu určitú.
Prečítajte si tiež: Výhody pre slovenských dôchodcov
Zákonník práce stanovuje dobu trvania pracovného pomeru na dobu určitú maximálne na 2 roky, s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci 2 rokov bez vecného dôvodu najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
Zákonník práce uprednostňuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu neurčitú a obmedzuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú ohraničením dĺžky doby, na ktorú môžu byť pracovné pomery na dobu určitú uzatvárané a určuje tak dôvody a okruh osôb, s ktorými je možné predlžovať alebo opätovne uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú. Cieľom je zabrániť obchádzaniu pracovnoprávnej ochrany zamestnanca pred výpoveďou.
Podľa § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:
Takýto dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú sa musí uviesť v pracovnej zmluve.
Zákon tiež pozná ešte jeden dôvod na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky. Jedná sa o prípady vysokoškolských učiteľov a tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja. Ak existuje objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom, je možné „prelomiť“ maximálne 2 predlžení.
Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku vo Veľkej Británii
Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím dohodnutej doby. Ide o právnu skutočnosť, ktorá nastáva bez ohľadu na nejaké konanie zmluvných strán. Ak uplynie dohodnutá doba určitá, pracovný pomer „automaticky“ zaniká.
Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce, napríklad dohodou, výpoveďou alebo okamžitým skončením.
Ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nie sú povinní urobiť oznámenie o tom, že pracovný pomer nepredlžuje. Pracovný pomer na dobu určitú jednoducho zanikne momentom uplynutia posledného dňa dohodnutej doby určitej.
Ak zamestnanec s vedomím zamestnávateľa pokračuje vo výkone práce aj po uplynutí dohodnutej doby určitej, dochádza k transformácii pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu, na pracovný pomer na dobu neurčitú. V praxi ohľadom toho vznikajú spory a vždy závisí na okolnostiach každého prípadu, či došlo k transformácii, alebo nie. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa Zákonníka práce a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s dohodnutým pracovným pomerom na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas u toho istého zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Ako doba zamestnania ovplyvňuje invalidný dôchodok?
Pracovný pomer na určitú dobu môže byť uzatvorený so skúšobnou dobou alebo bez skúšobnej doby. Skúšobná doba je najviac tri mesiace, u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Zamestnanci, ktorým sa končí pracovný pomer na určitý čas, nemajú nárok na poskytnutie odstupného ani v prípade, že k jeho skončeniu dochádza v čase prebiehajúcich organizačných zmien u zamestnávateľa.
V zmysle ust. § 71 ods. 3 Zákonníka práce sa pred uplynutím dohodnutej doby, t. j. počas trvania pracovného pomeru na dobu určitú, môže skončiť pracovný pomer aj inými spôsobmi uvedenými v § 59 Zákonníka práce.
Zamestnanec môže skončiť výpoveďou pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu bez uvedenia dôvodu skôr, ako uplynie doba určitá. Rovnako zamestnanec môže skončiť pracovný pomer okamžite, ak nastanú dôvody, na základe ktorých môže zamestnanec takýmto spôsobom skončiť pracovný pomer.
V prípadoch, ak nastanú dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou alebo okamžite, môže takto postupovať aj zamestnávateľ, a to aj keď ide o pracovný pomer na dobu určitú. Vtedy patria zamestnancom všetky náležitosti spojené s príslušnou formou skončenia pracovného pomeru - napríklad ochranná doba, odstupné a pod.
Z obsahového hľadiska by mali účastníci v dohode dojednať deň skončenia pracovného pomeru (nemusí byť vymedzený presným dátumom, ale postačuje deň skončenia determinovať určitou skutočnosťou, napr. časom skončenia PN zamestnanca) a dôvody skončenia pracovného pomeru, ak dôvodmi skončenia sú organizačné zmeny, ak nedochádza ku skončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov, tak aj vtedy, ak na ich zakotvení do dohody zamestnanec trvá.
V zmysle ust. skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Z uvedeného vyplýva, že dané ustanovenia Zákonníka práce upravujúce nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru sa použijú len v prípade, ak počas trvania pracovného pomeru na dobu určitú dôjde k skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom ako uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. podaním žaloby o určenie neplatnosti pracovného pomeru.
Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Pracovný úväzok (pomer) na dobu určitú zamestnávateľom umožňuje pružne reagovať na zmeny na trhu práce prispôsobením počtu svojich zamestnancov. Pružnosť pracovného trhu je vo veľkej miere ovplyvnená využívaním flexibilných foriem zamestnania. Termínovaný pracovný úväzok (pomer), resp. pracovný úväzok na dobu určitú stanoví presnú dobu trvania pracovného pomeru. Tento typ úväzku je po uplynutí dohodnutej doby automaticky ukončený, pričom v pracovnej zmluve musí byť dohodnuté obdobie jasne uvedené. V opačnom prípade sa pracovný pomer automaticky uzatvára na dobu neurčitú.
Zisťovali sme, do akej miery sú na Slovensku využívané termínované pracovné úväzky v porovnaní s krajinami Európskej únie. K dispozícii máme údaje o podiele počtu zamestnancov so zmluvou na dobu určitú z celkového počtu zamestnancov pochádzajúce z dielne Európskeho štatistického úradu (Eurostat).
Na Slovensku je využívanie termínovaného úväzku (úväzku na dobu určitú v podmienkach slovenského trhu práce na nízkej úrovni, čo by mohla byť aj skutočnosť, že súčasne platný zákonník práce obmedzuje dĺžku jeho trvania na dva roky a jeho opätovné predĺženie (reťazenie) je možné len v špecifických prípadoch. Ďalším limitujúcim faktorom by mohla byť aj pomerne často meniaca sa legislatíva upravujúca pracovné úväzky na dobu určitú.