
Každému z nás sa už určite stalo, že sme si nevedeli na niečo spomenúť, či už išlo o teoretickú informáciu, alebo sme si nevedeli spomenúť, čo sme kam dali a hľadali sme nejaký predmet. Zabúdanie nie je len prejavom demencie, ale aj prejavom unavenej mysle, ktorá je zaplnená mnohými údajmi. Starostlivosť a tréning pamäti sú často zanedbávané, pričom životný štýl môže pamäť nevedomky sabotovať. Je dôležité uvedomiť si, že pamäť úzko súvisí s kvalitou života. Iba tak budeme motivovaní starať sa o ňu a trénovať ju.
Kognitívne funkcie nám umožňujú vnímať svet okolo seba, jednať, reagovať a zvládať rôzne úlohy. Ide v podstate o intelektuálny proces, ktorý považujeme za samozrejmý a len málokomu napadne zamýšľať sa nad tým, že by nemusel fungovať automaticky. Kognitívne funkcie nám umožňujú nielen spoznávať okolitý svet, ale aj myslieť. Vďaka nim môžeme posudzovať, odôvodňovať, učiť sa, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka. Inými slovami, sú zodpovedné za to, že vieme bez problémov fungovať v bežnom, každodennom živote.
Medzi kognitívne funkcie patrí napríklad:
Koordináciu kognitívnych funkcií zabezpečujú mozgové centrá vo frontálnej (čelovej) oblasti mozgu. Z evolučného hľadiska sa táto oblasť mozgu vyvinula neskoro a u človeka je oveľa väčšia ako u geneticky najbližších primátov. Frontálne laloky predstavujú 40 % ľudského mozgu. Kognitívne funkcie nie sú vrodené, získavame ich učením. Vyvíjajú sa teda na základe skúsenosti sprostredkovaného učenia pri bežných situáciách v živote a preto môžeme považovať kognitívne funkcie za predpoklad myslenia u ľudí.
Kognitívne funkcie by sa mohli rozdeliť na 3 základné skupiny, i keď medzi nimi nie sú jednoznačné hranice: VSTUP (prijímanie informácií), SPRACOVANIE (spracovanie úlohy za použitia informácií), VÝSTUP (prezentácia výsledkov úlohy). Deficit kognitívnych funkcií sa dá aj charakterizovať ako nevhodný spôsob interakcií človeka s (učebnými) situáciami a úlohami. Poruchy týchto funkcií sú dôvodom intelektovej nedostatočnosti.
Prečítajte si tiež: Prístupy k testovaniu logického myslenia
Už okolo 2 000 rokov pred Kristom si starovekí Egypťania všimli, že vysoký vek sa často spája s významným zhoršením pamäti. Tiež antickí lekári a filozofi opisovali proces úpadku duševných schopností súvisiacich so starnutím. Platón ale predpokladal, že staroba sama o sebe nemusí byť nutne sprevádzaná zhoršovaním mentálnej kondície.
Medzi časté problémy, ktoré postihujú ľudí v seniorskom veku, patria poruchy kognitívnych funkcií. Starší ľudia sa sťažujú hlavne na problémy s pamäťou či pozornosťou, napríklad si nevedia spomenúť na obvyklý výraz alebo meno známeho človeka. Úbytok kognitívnych funkcií je v priebehu starnutia do určitej miery prirodzený, v niektorých prípadoch sa však stáva patologickým. Alarmujúci nárast neurodegeneratívnych porúch, s očakávaným dvoj- až trojnásobkom pacientov s Alzheimerovou chorobou do roku 2050, je tragickým dôsledkom.
Je nutné zdôrazniť, že demencia je choroba a naopak, starnutie neznamená byť dementný. Od poruchy kognície po demenciu je ešte kus cesty. Je mnoho somatických ochorení a úrazov, ktoré vedú k prechodnej, reverzibilnej poruche pamäti. Inými slovami, v súčasnosti pod pojmom demencia označujeme získaný klinický syndróm definovaný ako progresívna deteriorácia kognitívnych funkcií, ktorá nesúvisí s kvantitatívnou alebo kvalitatívnou poruchou vedomia ani depresiou a spôsobuje závažné narušenie funkčnosti v bežných denných aktivitách.
Pojem miernej kognitívnej poruchy sa v literatúre objavuje už viac ako 30 rokov. Je to stav, kedy sa výraznejšie či významnejšie zhoršia kognitívne funkcie, než zodpovedá danému veku jedinca, ale nespĺňajú kritéria demencie. Vieme, že mierna kognitívna porucha je heterogénna klinická jednotka, ktorú môžeme posudzovať z rôznych pohľadov. Z hľadiska príčin jej vzniku môžeme hovoriť napríklad o problémoch spojených s kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym systémom, o neurologických ochoreniach s degeneračným potenciálom mozgu (SM nevynímajúc), úrazoch mozgu, psychiatrických, metabolických, hormonálnych, či infekčných ochoreniach. Z hľadiska vývoja môžeme hovoriť o reverzibilných, zvratných poruchách, alebo o progresívnych stavoch, ktoré môžu vyústiť do demencie rôzneho stupňa. A ak sa takýto stav nezachytí dosť včas, už v prvopočiatku, môže mierna kognitívna porucha progredovať do demencie, a to až v 15 % prípadov ročne a celkovo sa demencia vyvinie až v 80 - 90 % prípadov. Je potrebné zamerať sa na včasnú diagnostiku a odhaliť kognitívne poruchy už v ich začiatku. Zistiť, či sa za prejavom poruchy kognície neskrýva iné, liečiteľné ochorenie a potom je stav reverzibilný. Tiež je potrebné sústavné sledovanie kognície (cca v 3 mesačných intervaloch) pomocou psychologických testov. Tiež je potrebné sledovanie pacienta pomocou laboratórnych testov a paraklinických vyšetrovacích metód (napr. MRI), a to v závislosti od klinického priebehu ochorenia.
Veľmi dobrým tipom k tomu je využívanie kognitívneho tréningu. Jeho cieľom je aktivovať kognitívne schopnosti a stimulovať rôzne oblasti mozgu. Kognitívny tréning je dôležitý pre zdravých seniorov aj pre pacientov s kognitívnym postihnutím. Jeho cieľom je zlepšiť alebo stabilizovať kognitívne funkcie a podporiť zvládanie životných situácií spojených s ochorením. Kognitívny tréning patrí medzi nefarmakologické intervencie, ktoré poskytujú liečební pedagógovia.
Prečítajte si tiež: Význam diskusie
Kognitívny tréning je program alebo súbor špeciálnych cvičení, ktoré sa vykonávajú formou pero-papier alebo pomocou tréningového programu na počítači. Je určený na zastabilizovanie a zlepšenie kognitívnych schopností, ako sú pamäť, pozornosť, orientácia a reč. Tréning pamäti možno definovať ako vzdelávací program komplexného charakteru zameraný na aktivizáciu rozumových schopností. Jeho cieľom je udržať si dobrú pamäť aj vo vyššom veku, dosiahnuť zdravé sebavedomie a dostatočný stupeň nezávislosti a sebestačnosti v každodennom živote. Praktickými cvičeniami zameranými na pamäť a ostatné kognitívne funkcie sa udržiava a rozvíja schopnosť prijímať nové vedomosti a porozumieť im, ako aj orientovať sa v zmenách. V tomto ponímaní je tréning pamäti edukáciou na meniace sa podmienky súčasného života a prispieva k príjemnej a dôstojnej forme starnutia. S takýmito prevažne skupinovými aktivitami sa stretávame v denných stacionároch pre seniorov.
Pre prácu s osobami s kognitívnym postihnutím sa používa termín kognitívna rehabilitácia. Znamená opätovné získanie schopností stratených chorobou či úrazom alebo spomalenie kognitívneho poklesu. Po úraze hlavy alebo operácii mozgu liečebný pedagóg pracuje s pacientom a jeho rodinou s využitím terapeutických princípov ako je vytvorenie kompenzačných stratégií a náhľadu a samozrejme stimuláciou kognitívnych funkcií. Dôraz kladie na zlepšenie zvládania aktivít každodenného života, nielen na zlepšenie v testoch hodnotiacich kognitívne funkcie. Neoddeliteľnou súčasťou je emočná podpora pacienta a rodinných príslušníkov, ktorí hľadajú praktickú pomoc, pretože problémy v oblasti kognície pretrvávajú dlhú dobu a v niektorých prípadoch sa zlepšujú len veľmi pomaly a minimálne.
U pacientov s demenciou, kedy je jej príčinou neurodegeneratívny proces v mozgu z dôvodu napr. V začiatkoch ochorenia Alzheimerovej choroby, keď sú kognitívne funkcie na úrovni mierneho kognitívneho postihnutia (MCI - Mild Cognitive Impairment), je kognitívny tréning indikovaný ako edukačno-stimulačný program zameraný na stabilizovanie alebo zlepšenie kognitívnych funkcií, ktorý má svoj špecifický postup a prihliada na osobitosti, ktoré vyplývajú z ochorenia. Tento program je zameraný komplexne, nielen na schopnosti, ktoré v dôsledku ochorenia upadajú.
Kognitívny tréning má individuálnu alebo skupinovú formu. Individuálna forma je vhodná u pacientov s pridruženou poruchou zmyslových orgánov napr. slabým zrakom alebo sluchom. Tréning v skupine okrem posilňovania kognitívnych funkcií podporuje sociálne väzby a pôsobí preventívne pred sociálnou izoláciou jedinca. Pre dobrú spoluprácu účastníkov je potrebná homogénna skupina podľa stupňa oslabenia kognitívnych funkcií a stabilná štruktúra stretnutí, nakoľko pravidelnosť a predvídateľnosť diania dodáva účastníkom pocit istoty.
Najčastejšie sa v skupine pracuje s úlohami administrovanými na papieri (forma pero - papier), v trvaní minimálne tri mesiace, raz týždenne, ideálna dĺžka trvania je 60 - 90 minút. Zameriava sa na viaceré kognitívne schopnosti a vždy je spojený s inými aktivitami, ktoré sa striedajú so psychomotorickými aj relaxačnými cvičeniami. Sú to pohybové aktivity zamerané na stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, koordináciu pohybov, udržanie rovnováhy, orientáciu v priestore, ale aj učenie sa novým pohybovým schémam. Využíva prvky motogeragogiky, tanečno-pohybovú terapiu, posilňovacie cvičenia. Úroveň náročnosti tréningu je prispôsobená stavu a schopnostiam pacienta, nesmie spôsobovať pocity frustrácie.
Prečítajte si tiež: Udržujte myseľ aktívnu
Účinok kognitívneho tréningu ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane individuálnych charakteristík účastníka, typu a intenzity tréningu a celkového zdravotného stavu.
Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných kognitívnych funkcií ako pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, porozumenie a používanie reči, vyjadrovanie sa, schopnosť riešiť problémy atď. Cvičenia zapájajú do činnosti časti mozgu, hlavne tie, ktoré nie sú pri bežných rutinných aktivitách dostatočne využívané na požadovanej úrovni. Tu je niekoľko príkladov cvičení, ktoré možno zaradiť do kognitívneho tréningu:
Okrem toho existujú aj ďalšie aktivity, ktoré možno zaradiť do kognitívneho tréningu:
Okrem cvičení existujú aj ďalšie tipy, ktoré môžu pomôcť zlepšiť pamäť a pozornosť:
Niektoré výživové doplnky môžu podporiť kognitívne funkcie a zlepšiť pamäť a pozornosť. V ostatnej dobe sa veľmi často hovorí, že pacienti s SM trpia poruchami kognitívnych funkcií, kognície. Tieto poruchy vytvárajú určitý stupeň dysability, prinajmenšom dyskomfort. Okolie vôbec nemusí spozorovať tieto poruchy, avšak človek postihnutý takouto poruchou veľmi trpí, trápi sa. Nie je zriedkavé, že má pocit, či dokonca presvedčenie, že sa u neho rozvíja demencia.
Farmakologický prístup pri prevencii kognitívnych porúch je vcelku problematický. Už aj preto, že poruchy kognície sú, ako som už povedal, nesúrodou skupinou ochorení, ktoré vyžadujú špecifickú liečbu. V súčasnosti na liečbu kognitívnych porúch nie je schválený žiaden liek. Sú však rôzne štúdie, ktoré skúmajú vplyv rôznych farmák na kognitívne poruchy.
Tu sú niektoré z nich:
Je dôležité konzultovať užívanie akýchkoľvek výživových doplnkov so svojím lekárom.
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je terapeutický prístup, ktorý zdôrazňuje kľúčové prepojenie medzi myšlienkami, pocitmi a správaním. KBT pochádza z oblasti psychológie a vyvinula sa do podoby praktického a neoceniteľného nástroja v oblasti starostlivosti o seniorov. Odpoveď spočíva v jej prispôsobivosti a účinnosti. Seniori často čelia nespočetnému množstvu problémov vrátane zdravotných problémov, straty nezávislosti a sociálnej izolácie. Zaradením KBT do svojho prístupu môžu opatrovatelia získať pozoruhodné výhody. Pomáha nielen pri zvládaní emocionálnej pohody seniorov, ale poskytuje opatrovateľom aj nástroje na efektívnu komunikáciu a nadväzovanie kontaktov s ľuďmi, o ktorých sa starajú.
tags: #kognitívne #myslenie #seniorov #definícia