Kognitívne myslenie seniorov: Definícia, tréning a udržiavanie

Každému z nás sa už určite stalo, že sme si nevedeli na niečo spomenúť, či už išlo o teoretickú informáciu, alebo sme si nevedeli spomenúť, čo sme kam dali a hľadali sme nejaký predmet. Zabúdanie nie je len prejavom demencie, ale aj prejavom unavenej mysle, ktorá je zaplnená mnohými údajmi. Starostlivosť a tréning pamäti sú často zanedbávané, pričom životný štýl môže pamäť nevedomky sabotovať. Je dôležité uvedomiť si, že pamäť úzko súvisí s kvalitou života. Iba tak budeme motivovaní starať sa o ňu a trénovať ju.

Čo je kognitívne myslenie?

Kognitívne funkcie nám umožňujú vnímať svet okolo seba, jednať, reagovať a zvládať rôzne úlohy. Ide v podstate o intelektuálny proces, ktorý považujeme za samozrejmý a len málokomu napadne zamýšľať sa nad tým, že by nemusel fungovať automaticky. Kognitívne funkcie nám umožňujú nielen spoznávať okolitý svet, ale aj myslieť. Vďaka nim môžeme posudzovať, odôvodňovať, učiť sa, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka. Inými slovami, sú zodpovedné za to, že vieme bez problémov fungovať v bežnom, každodennom živote.

Medzi kognitívne funkcie patrí napríklad:

• Pamäť
• Pozornosť
• Reč
• Rýchlosť myslenia
• Schopnosť pochopenia informácií
• Schopnosť posudzovania a riešenia problémov
• Plánovanie
• Organizovanie
• Sebakontrola

Koordináciu kognitívnych funkcií zabezpečujú mozgové centrá vo frontálnej (čelovej) oblasti mozgu. Z evolučného hľadiska sa táto oblasť mozgu vyvinula neskoro a u človeka je oveľa väčšia ako u geneticky najbližších primátov. Frontálne laloky predstavujú 40 % ľudského mozgu. Kognitívne funkcie nie sú vrodené, získavame ich učením. Vyvíjajú sa teda na základe skúsenosti sprostredkovaného učenia pri bežných situáciách v živote a preto môžeme považovať kognitívne funkcie za predpoklad myslenia u ľudí.

Kognitívne funkcie by sa mohli rozdeliť na 3 základné skupiny, i keď medzi nimi nie sú jednoznačné hranice: VSTUP (prijímanie informácií), SPRACOVANIE (spracovanie úlohy za použitia informácií), VÝSTUP (prezentácia výsledkov úlohy). Deficit kognitívnych funkcií sa dá aj charakterizovať ako nevhodný spôsob interakcií človeka s (učebnými) situáciami a úlohami. Poruchy týchto funkcií sú dôvodom intelektovej nedostatočnosti.

Prečítajte si tiež: Prístupy k testovaniu logického myslenia

Kognitívne myslenie u seniorov a jeho špecifiká

Už okolo 2 000 rokov pred Kristom si starovekí Egypťania všimli, že vysoký vek sa často spája s významným zhoršením pamäti. Tiež antickí lekári a filozofi opisovali proces úpadku duševných schopností súvisiacich so starnutím. Platón ale predpokladal, že staroba sama o sebe nemusí byť nutne sprevádzaná zhoršovaním mentálnej kondície.

Medzi časté problémy, ktoré postihujú ľudí v seniorskom veku, patria poruchy kognitívnych funkcií. Starší ľudia sa sťažujú hlavne na problémy s pamäťou či pozornosťou, napríklad si nevedia spomenúť na obvyklý výraz alebo meno známeho človeka. Úbytok kognitívnych funkcií je v priebehu starnutia do určitej miery prirodzený, v niektorých prípadoch sa však stáva patologickým. Alarmujúci nárast neurodegeneratívnych porúch, s očakávaným dvoj- až trojnásobkom pacientov s Alzheimerovou chorobou do roku 2050, je tragickým dôsledkom.

Je nutné zdôrazniť, že demencia je choroba a naopak, starnutie neznamená byť dementný. Od poruchy kognície po demenciu je ešte kus cesty. Je mnoho somatických ochorení a úrazov, ktoré vedú k prechodnej, reverzibilnej poruche pamäti. Inými slovami, v súčasnosti pod pojmom demencia označujeme získaný klinický syndróm definovaný ako progresívna deteriorácia kognitívnych funkcií, ktorá nesúvisí s kvantitatívnou alebo kvalitatívnou poruchou vedomia ani depresiou a spôsobuje závažné narušenie funkčnosti v bežných denných aktivitách.

Pojem miernej kognitívnej poruchy sa v literatúre objavuje už viac ako 30 rokov. Je to stav, kedy sa výraznejšie či významnejšie zhoršia kognitívne funkcie, než zodpovedá danému veku jedinca, ale nespĺňajú kritéria demencie. Vieme, že mierna kognitívna porucha je heterogénna klinická jednotka, ktorú môžeme posudzovať z rôznych pohľadov. Z hľadiska príčin jej vzniku môžeme hovoriť napríklad o problémoch spojených s kardiovaskulárnym a cerebrovaskulárnym systémom, o neurologických ochoreniach s degeneračným potenciálom mozgu (SM nevynímajúc), úrazoch mozgu, psychiatrických, metabolických, hormonálnych, či infekčných ochoreniach. Z hľadiska vývoja môžeme hovoriť o reverzibilných, zvratných poruchách, alebo o progresívnych stavoch, ktoré môžu vyústiť do demencie rôzneho stupňa. A ak sa takýto stav nezachytí dosť včas, už v prvopočiatku, môže mierna kognitívna porucha progredovať do demencie, a to až v 15 % prípadov ročne a celkovo sa demencia vyvinie až v 80 - 90 % prípadov. Je potrebné zamerať sa na včasnú diagnostiku a odhaliť kognitívne poruchy už v ich začiatku. Zistiť, či sa za prejavom poruchy kognície neskrýva iné, liečiteľné ochorenie a potom je stav reverzibilný. Tiež je potrebné sústavné sledovanie kognície (cca v 3 mesačných intervaloch) pomocou psychologických testov. Tiež je potrebné sledovanie pacienta pomocou laboratórnych testov a paraklinických vyšetrovacích metód (napr. MRI), a to v závislosti od klinického priebehu ochorenia.

Kognitívny tréning: Cesta k zlepšeniu pamäti a kognitívnych funkcií

Veľmi dobrým tipom k tomu je využívanie kognitívneho tréningu. Jeho cieľom je aktivovať kognitívne schopnosti a stimulovať rôzne oblasti mozgu. Kognitívny tréning je dôležitý pre zdravých seniorov aj pre pacientov s kognitívnym postihnutím. Jeho cieľom je zlepšiť alebo stabilizovať kognitívne funkcie a podporiť zvládanie životných situácií spojených s ochorením. Kognitívny tréning patrí medzi nefarmakologické intervencie, ktoré poskytujú liečební pedagógovia.

Prečítajte si tiež: Význam diskusie

Kognitívny tréning je program alebo súbor špeciálnych cvičení, ktoré sa vykonávajú formou pero-papier alebo pomocou tréningového programu na počítači. Je určený na zastabilizovanie a zlepšenie kognitívnych schopností, ako sú pamäť, pozornosť, orientácia a reč. Tréning pamäti možno definovať ako vzdelávací program komplexného charakteru zameraný na aktivizáciu rozumových schopností. Jeho cieľom je udržať si dobrú pamäť aj vo vyššom veku, dosiahnuť zdravé sebavedomie a dostatočný stupeň nezávislosti a sebestačnosti v každodennom živote. Praktickými cvičeniami zameranými na pamäť a ostatné kognitívne funkcie sa udržiava a rozvíja schopnosť prijímať nové vedomosti a porozumieť im, ako aj orientovať sa v zmenách. V tomto ponímaní je tréning pamäti edukáciou na meniace sa podmienky súčasného života a prispieva k príjemnej a dôstojnej forme starnutia. S takýmito prevažne skupinovými aktivitami sa stretávame v denných stacionároch pre seniorov.

Pre prácu s osobami s kognitívnym postihnutím sa používa termín kognitívna rehabilitácia. Znamená opätovné získanie schopností stratených chorobou či úrazom alebo spomalenie kognitívneho poklesu. Po úraze hlavy alebo operácii mozgu liečebný pedagóg pracuje s pacientom a jeho rodinou s využitím terapeutických princípov ako je vytvorenie kompenzačných stratégií a náhľadu a samozrejme stimuláciou kognitívnych funkcií. Dôraz kladie na zlepšenie zvládania aktivít každodenného života, nielen na zlepšenie v testoch hodnotiacich kognitívne funkcie. Neoddeliteľnou súčasťou je emočná podpora pacienta a rodinných príslušníkov, ktorí hľadajú praktickú pomoc, pretože problémy v oblasti kognície pretrvávajú dlhú dobu a v niektorých prípadoch sa zlepšujú len veľmi pomaly a minimálne.

U pacientov s demenciou, kedy je jej príčinou neurodegeneratívny proces v mozgu z dôvodu napr. V začiatkoch ochorenia Alzheimerovej choroby, keď sú kognitívne funkcie na úrovni mierneho kognitívneho postihnutia (MCI - Mild Cognitive Impairment), je kognitívny tréning indikovaný ako edukačno-stimulačný program zameraný na stabilizovanie alebo zlepšenie kognitívnych funkcií, ktorý má svoj špecifický postup a prihliada na osobitosti, ktoré vyplývajú z ochorenia. Tento program je zameraný komplexne, nielen na schopnosti, ktoré v dôsledku ochorenia upadajú.

Kognitívny tréning má individuálnu alebo skupinovú formu. Individuálna forma je vhodná u pacientov s pridruženou poruchou zmyslových orgánov napr. slabým zrakom alebo sluchom. Tréning v skupine okrem posilňovania kognitívnych funkcií podporuje sociálne väzby a pôsobí preventívne pred sociálnou izoláciou jedinca. Pre dobrú spoluprácu účastníkov je potrebná homogénna skupina podľa stupňa oslabenia kognitívnych funkcií a stabilná štruktúra stretnutí, nakoľko pravidelnosť a predvídateľnosť diania dodáva účastníkom pocit istoty.

Najčastejšie sa v skupine pracuje s úlohami administrovanými na papieri (forma pero - papier), v trvaní minimálne tri mesiace, raz týždenne, ideálna dĺžka trvania je 60 - 90 minút. Zameriava sa na viaceré kognitívne schopnosti a vždy je spojený s inými aktivitami, ktoré sa striedajú so psychomotorickými aj relaxačnými cvičeniami. Sú to pohybové aktivity zamerané na stimuláciu pravej a ľavej hemisféry, koordináciu pohybov, udržanie rovnováhy, orientáciu v priestore, ale aj učenie sa novým pohybovým schémam. Využíva prvky motogeragogiky, tanečno-pohybovú terapiu, posilňovacie cvičenia. Úroveň náročnosti tréningu je prispôsobená stavu a schopnostiam pacienta, nesmie spôsobovať pocity frustrácie.

Prečítajte si tiež: Udržujte myseľ aktívnu

Účinok kognitívneho tréningu ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane individuálnych charakteristík účastníka, typu a intenzity tréningu a celkového zdravotného stavu.

Príklady cvičení kognitívneho tréningu

Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných kognitívnych funkcií ako pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, porozumenie a používanie reči, vyjadrovanie sa, schopnosť riešiť problémy atď. Cvičenia zapájajú do činnosti časti mozgu, hlavne tie, ktoré nie sú pri bežných rutinných aktivitách dostatočne využívané na požadovanej úrovni. Tu je niekoľko príkladov cvičení, ktoré možno zaradiť do kognitívneho tréningu:

1. Kocky vyfarbite ôsmimi rôznymi farbami (každá kocka je označená navrchu písmenom, ktoré značí jej farbu). Každá farba zodpovedá jednému smeru (hore, dole, naľavo, napravo a štyri diagonálne /šikmé/ smery). Začnite s kockou umiestnenou v strede (červená s číslom dva). Vždy sa posuňte o toľko políčok, koľko udáva číslo na kocke, a v smere, ktorý zodpovedá farbe kocky. To, aký smer zodpovedá ktorej farbe, musíte zistiť sami. na každej z kociek by ste mali zotrvať iba raz.
2. Hľadanie dvojíc - pamäť: Priraďte správne hlavné mesto k príslušnej krajine.
3. Tvorenie slov - verbálne schopnosti: Vyskúšajte si svoju pamäť a slovnú zásobu. Vymyslite čo najviac slov, v ktorých sa vyskytujú nasledujúce slová (napr.

Okrem toho existujú aj ďalšie aktivity, ktoré možno zaradiť do kognitívneho tréningu:

• Učenie sa nového cudzieho jazyka: Mentálne stimulujúca aktivita, ktorá umožňuje posilňovať poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností.
• Učenie sa novej básne alebo lúštenie sudoku: Poznávacie funkcie (pamäť, myslenie, reč) sú pri demencii a iných podobných ochoreniach ohrozené, musíme ich preto udržiavať ustavične aktívne.
• Pamäťový palác: Táto technika, ktorú používali už starí Gréci a Rimania, spočíva vo vytváraní mentálnych obrazov, ktoré spájajú informácie s konkrétnymi miestami.
• Učenie sa básní a textov piesní: Učenie sa naspamäť stimuluje mozog a zlepšuje pamäť.
• Používanie nedominantnej ruky: Pri bežných činnostiach, ako je čistenie zubov alebo jedenie, používanie nedominantnej ruky núti mozog vytvárať nové neurónové spojenia.
• Pamäťové hry: Hry ako Pexeso, sudoku a krížovky sú zábavné a efektívne spôsoby, ako trénovať pamäť.
• Učenie sa nového jazyka alebo hudobného nástroja: Učenie sa novým zručnostiam núti mozog vytvárať nové neurónové dráhy a posilňuje tzv. neuroplasticitu.

Ďalšie tipy na zlepšenie pamäti a pozornosti

Okrem cvičení existujú aj ďalšie tipy, ktoré môžu pomôcť zlepšiť pamäť a pozornosť:

• Dostatok spánku: Počas hlbokého spánku mozog konsoliduje spomienky a „upratuje“ v informáciách, ktoré ste získali počas dňa.
• Pravidelné cvičenie: Fyzická aktivita zvyšuje prietok krvi do mozgu a podporuje tvorbu nových neurónov. Je dokázané, že aeróbny a silový tréning zlepšuje kognitívne funkcie.
• Zdravá strava: Mozog potrebuje správne palivo. Strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, antioxidanty a vitamíny skupiny B je pre zdravie mozgu nevyhnutná. Profylaxia zahŕňa i prijímanie potravy s vysokým antioxidačným indexom, ktoré spomaľujú starnutie mozgu. Sem patria vitamíny zo skupiny A, C, E, ďalej selén, lykopén, polyfenoly, lecitín. Potraviny by mali byť čo najskôr spracované a zjedené bez zbytočných konzervantov. Pri ich príprave treba používať len kvalitné tuky a do jedálnička zaradiť najmä omega 3 a omega 6 mastné kyseliny. Samozrejmosťou by mali byť vitamíny zo skupiny vitamínov B, najmä vitamín B12, kyselina listová. V neposlednom rade je nutné zvýšiť príjem vitamínu D a vápnika. Za samozrejmosť považujeme zníženie pitia alkoholu na minimálnu možnú mieru a nefajčiť ani pasívne.
• Meditácia: Len 10 minút meditovania denne môže zlepšiť schopnosť sústrediť sa a následne si lepšie pamätať.
• Sociálna interakcia: Rozhovory s inými ľuďmi sú skvelým mentálnym cvičením. Tréning v skupine okrem posilňovania kognitívnych funkcií podporuje sociálne väzby a pôsobí preventívne pred sociálnou izoláciou jedinca.
• Zvládanie stresu: Zvládanie stresu patrí k štandardným úlohám pacientov s SM a ich rodín.
• Dopriať si kvalitný a osviežujúci spánok a zamedziť poruchy dýchania v spánku (spánkové apnoe), kedy mozog trpí nedostatkom kyslíka.
• Liečiť prípadné komorbidity, akými sú: vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca a poruchy srdcového rytmu, cukrovka, hormonálne poruchy a pod.
• Dopriať si aj dovolenku s aktívnym oddychom.

Výživové doplnky a ich vplyv na pamäť a pozornosť

Niektoré výživové doplnky môžu podporiť kognitívne funkcie a zlepšiť pamäť a pozornosť. V ostatnej dobe sa veľmi často hovorí, že pacienti s SM trpia poruchami kognitívnych funkcií, kognície. Tieto poruchy vytvárajú určitý stupeň dysability, prinajmenšom dyskomfort. Okolie vôbec nemusí spozorovať tieto poruchy, avšak človek postihnutý takouto poruchou veľmi trpí, trápi sa. Nie je zriedkavé, že má pocit, či dokonca presvedčenie, že sa u neho rozvíja demencia.

Farmakologický prístup pri prevencii kognitívnych porúch je vcelku problematický. Už aj preto, že poruchy kognície sú, ako som už povedal, nesúrodou skupinou ochorení, ktoré vyžadujú špecifickú liečbu. V súčasnosti na liečbu kognitívnych porúch nie je schválený žiaden liek. Sú však rôzne štúdie, ktoré skúmajú vplyv rôznych farmák na kognitívne poruchy.

Tu sú niektoré z nich:

• EGb 761 (Gingko biloba): Látka, ktorá zlepšuje cievnu mikrocirkuláciu, má neuroprotektívny účinok, vychytáva voľné radikály, zlepšuje metabolizmus mitochondrií v bunke a podporuje neuroplasticitu. Európska lieková agentúra (EMA) schválila liečivo EGb 761 na liečbu vekom podmieneného kognitívneho deficitu. Štandardná dávka EGB 761 by mala byť 120 mg/deň.
• Vinpocetín: Syntetický etyl ester apovinkamínu, získaného z listov Vinca minor. Tento preparát sa používal najmä pri cievnych mozgových ochoreniach, ukázal sa jeho neuroprotektívny účinok a prínos pri ovplyvnení kognitívnych porúch.
• Piracetam: Pôvodná látka, pri ktorej boli popísané účinky, ktoré sa označujú ako nootropné. Nootropikum alebo nootropná látka je biochemicky aktívna látka, ktorá sa prirodzenou cestou zúčastňuje na mozgových metabolických procesoch a umožňuje mozgu riadiť všetky mentálne aj telesné funkcie. Piracetam má antihypoxický účinok, zvyšuje metabolizmus glukózy v mozgu a zväčšuje prietok krvi mozgom, ako aj spazmolytickým účinkom na cievy znižuje viskozitu krvi.
• Lecitín: Látka, ktorá má veľké množstvo pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, medzi nimi i zvyšovanie funkcie mozgu, ovplyvňuje jeho činnosť, teda môže zlepšiť kognitívne funkcie. Aktívne sa zúčastňuje na metabolizme tukov a je podstatný pre tvorbu biomembrán, steny buniek.

Je dôležité konzultovať užívanie akýchkoľvek výživových doplnkov so svojím lekárom.

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je terapeutický prístup, ktorý zdôrazňuje kľúčové prepojenie medzi myšlienkami, pocitmi a správaním. KBT pochádza z oblasti psychológie a vyvinula sa do podoby praktického a neoceniteľného nástroja v oblasti starostlivosti o seniorov. Odpoveď spočíva v jej prispôsobivosti a účinnosti. Seniori často čelia nespočetnému množstvu problémov vrátane zdravotných problémov, straty nezávislosti a sociálnej izolácie. Zaradením KBT do svojho prístupu môžu opatrovatelia získať pozoruhodné výhody. Pomáha nielen pri zvládaní emocionálnej pohody seniorov, ale poskytuje opatrovateľom aj nástroje na efektívnu komunikáciu a nadväzovanie kontaktov s ľuďmi, o ktorých sa starajú.

Princípy KBT pre opatrovateľov:

• Aktívne počúvanie: Venujte čas pozornému počúvaniu obáv a myšlienok seniorov.
• Pozitívne posilňovanie: Identifikujte a posilňujte pozitívne správanie.
• Podporujte sebahodnotenie: Pomôžte seniorom rozpoznať negatívne myšlienkové vzorce a nasmerujte ich na konštruktívnejšie myslenie.
• Stanovte si realistické ciele: Spolupracujte so seniormi na stanovení dosiahnuteľných cieľov.
• Podporujte sociálnu angažovanosť: Bojujte proti izolácii uľahčovaním sociálnych kontaktov.

tags: #kognitívne #myslenie #seniorov #definícia