Dobrovoľný príspevok do sociálneho fondu: Komplexný prehľad

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj, ktorý zamestnávatelia využívajú na zlepšenie sociálnej situácie svojich zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dobrovoľné príspevky do sociálneho fondu, ich výpočet, účtovanie a daňové aspekty. Sociálny fond je povinný interný fond zamestnávateľa, z ktorého je možné financovať vybrané benefity pre zamestnancov a ich rodiny.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Povinnosť tvorby sociálneho fondu vzniká každému zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere aspoň jedného zamestnanca. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba).

Príklady povinnosti tvorby sociálneho fondu:

• Príklad 1: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 2: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s odmenou konateľa.
• Príklad 3: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• Príklad 4: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Príklad 5: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Druhy prídelov do sociálneho fondu

Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde. Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. obce), platia pri tvorbe sociálneho fondu určité obmedzenia. Sociálny fond sa tvorí:

1. Povinne: Sociálny fond sa tvorí povinne vo výške 0,6% až 1% z úhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom je povinný prídel vo výške najmenej 0,6 percenta zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu. Kolektívna zmluva alebo interný predpis môže určiť vyšší prídel, obvykle až do úrovne jedného percenta.

   • Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.). Ak zamestnávateľ (podnikateľ) dosiahol zisk za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň splnil daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť sociálny fond povinným prídelom až do výšky 1 % z hrubých miezd. Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

     Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľnom príspevku do sociálneho fondu

   • Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %. Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv. nepravidelný hospodársky rok).

2. Ďalší prídel: Ďalší prídel, najviac do výšky 0,5%, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise u zamestnávateľa, kde zo zákona nemôže pôsobiť odborový orgán. Zamestnávateľ si môže dohodnúť aj tzv. ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie nad povinné minimum). Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.

   • Povinný ďalší prídel: Ak je zamestnávateľovi povinnosť tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu, vyplýva mu táto povinnosť z kolektívnej zmluvy, príp. z vnútorného predpisu (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán).

   • Nepovinný ďalší prídel: Ak zamestnávateľ nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, môže sa rozhodnúť, že bude tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu v sume potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

   • V obdivoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu.

     Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť

   • Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.

   • Príklad 1: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.

   • Príklad 2: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Samotná existencia kolektívnej zmluvy, ktorou je zamestnávateľ viazaný, nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku. Zamestnávateľ ho musí tvoriť v sume potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov v rámci limitov stanovených zákonom o sociálnom fonde.

   • Príklad 3: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Keďže sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Ďalším povinným prídelom sociálny fond netvorí zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť nevyplýva z kolektívnej zmluvy (príp. kolektívnu zmluvu uzavretú vôbec nemá), resp. vnútorného predpisu.

3. Dobrovoľne: Dobrovoľný prídel, napr. vo forme darov či prídelu zo zisku po zdanení. Sociálny fond dopĺňajú aj iné zdroje, napríklad dary či dotácie. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení a prídely do rezervného fondu). Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

   Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

Účtovanie a zúčtovanie sociálneho fondu

Čerpanie fondu sa v účtovníctve eviduje na rovnakom analytickom účte ako jeho tvorba (je možné mať zriadený osobitný účet v banke, nie je to však podmienkou). Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31.januára nesledujúceho roka, pričom nevyčerpaný zostatok fondu sa prevedie do nasledujúceho roka. Fond sa tvorí každý mesiac v deň výplaty miezd a peniaze sa prevádzajú najneskôr do konca mesiaca na oddelený účet alebo sa sledujú na osobitnom analytickom účte.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

• Príklad: Zamestnávateľ prostriedky sociálneho fondu sústreďuje na bežnom bankovom účte, ktorý zároveň používa aj na podnikateľské účely v rámci bežnej prevádzky. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Ak má zamestnávateľ vedený samostatný bankový účet na účely tvorby a použitia sociálneho fondu a využije možnosť tvoriť sociálny fond za mesiac december z predpokladanej výšky miezd alebo platov, je povinný previesť finančné prostriedky na účet sociálneho fondu do 31. decembra.

Príklady termínov prevodu:

• Príklad 1: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na 8. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť najneskôr v 8. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Finančné prostriedky sociálneho fondu je povinný odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v 13. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.
• Príklad 2: Zamestnávateľ má zriadený samostatný bankový účet sociálneho fondu. Výplatný termín za kalendárny mesiac má stanovený na posledný deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci. Sociálny fond je povinný vytvoriť a zároveň tieto finančné prostriedky odviesť na samostatný bankový účet najneskôr v posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Na čo možno použiť sociálny fond?

Zákon vymenúva účely, na ktoré môže zamestnávateľ poskytovať príspevky. Patrí sem:

• Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah stanovený zákonníkom práce (poskytovanie stravy aj počas dovolenky).
• Príspevok na dopravu do práce a späť.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadelné predstavenia, koncerty, športové zápasy).
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže, wellness pobyty).
• Zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. pri úmrtí rodinného príslušníka, pri živelnej pohrome).
• Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (okrem povinného príspevku podľa osobitného zákona).
• Ďalšie príspevky na realizáciu podnikovej sociálnej politiky, v tomto prípade môže ísť o rôzne príspevky a dary k pracovným a životným jubileám, príspevky pri narodení dieťaťa a pod.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca (v tomto prípade manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu) a taktiež bývalému zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku.

Ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve nedohodol konkrétny „ďalší prídel“, zákon prikazuje z prostriedkov ďalšieho prídelu (v rozsahu, v akom ho zamestnávateľ tvorí) poskytnúť príspevok na dopravu verejnou dopravou zamestnancovi s nízkym príjmom. Za nízkopríjmového sa považuje ten, koho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Cieľom je podporiť dochádzanie do práce práve u zraniteľnejších skupín.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Daňové hľadisko tvorby sociálneho fondu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Naopak, prídel zo zisku, resp. ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, resp. prídel z ďalších zdrojov (napr. dary) nie je daňovým výdavkom (nákladom).

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom).

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.

Príspevok na stravovanie zamestnancov

Od jari 2025 platia nové pravidlá pre príspevok na stravu. Pre zamestnávateľov to znamená viac než len prepočítanie čísel - ide o kombináciu legislatívnych povinností, daňových úvah a dobrého vzťahu so zamestnancami. Každý zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracujú aspoň 4 hodiny počas pracovnej zmeny. Od 1. apríla 2025 vstúpili do platnosti nové sumy stravného. Krátke služobné cesty v rozsahu 5 až 12 hodín sú po novom kompenzované sumou 8,80 eura. Táto úprava má priamy vplyv aj na zamestnanecké stravovanie - maximálna výška daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa stúpla na 4,84 eura denne. Minimálna hodnota gastrolístka je stanovená na 6,60 eura, čo znamená, že aj pri tejto sume musí firma prispievať minimálne 3,63 eura.

• Daňovo uznateľný je príspevok zamestnávateľa do výšky 55 % z maximálneho stravného (8,80 €) - teda 4,84 € denne. Toto platí iba v prípade, že sa poskytuje príspevok ako finančná náhrada.
• Zamestnanci na home office majú nárok na príspevok na stravu, pokiaľ ich pracovná zmena trvá aspoň štyri hodiny. Práca z domu nezbavuje zamestnávateľa tejto povinnosti.

Odporúčania pre zamestnávateľov:

1. Zákon stanovuje maximálny daňovo oslobodený príspevok vo výške 4,84 € denne (55 % zo stravného 8,80 €). Nastavte príspevok na horný limit oslobodenia, ak vám to rozpočet umožňuje. Ak je to finančne náročné, môžete sa držať minimálnej zákonnej výšky, no v interných smerniciach zdôvodnite nižší príspevok.
2. Zabezpečte zamestnancom možnosť výberu medzi gastrolístkom alebo finančným príspevkom na účet.
3. Pri remote pozíciách uprednostnite finančný príspevok - je flexibilnejší.
4. Zrevidujte smernicu o stravovaní vždy po zmene legislatívy (napr. po zmene výšky stravného) a zabezpečte, aby bola dostupná všetkým zamestnancom.

Formy zabezpečenia stravovania zamestnancov

Existujú štyri hlavné formy zabezpečenia stravovania zamestnancov:

• Poskytnutie obeda vo vlastnej jedálni.
• Poskytnutie obeda v cudzej jedálni.
• Poskytnutie stravovacej poukážky.
• Poskytnutie finančného príspevku.

Firma je povinná zabezpečiť stravovanie zamestnancov, ktorí pracujú v režime pracovného práva.

Sumy, príspevky, hodnoty a percentá:

• Na obed vo vlastnej alebo partnerskej jedálni musí firma prispieť minimálne 55 % ceny jedla, maximálne však 55 % zo sumy 7,80 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín od 10/2023 do 8/2024), teda maximálne 4,29 EUR.
• V prípade stravovacej poukážky musí mať poukážka hodnotu aspoň 75 % zo sumy 8,30 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín do 8/2024), teda 6,23 EUR. Od septembra 2024 bude táto suma rovnaká, 6,23 EUR (75 % zo sumy 8,30 EUR).
• Finančný príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, teda aspoň v sume 3,22 EUR do 8/2024 alebo 3,43 EUR od 9/2024.

Ak má firma viacerých zamestnancov, príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume, v akej je poskytnutý iným porovnateľným zamestnancom (antidiskriminačné pravidlá). Príspevok firmy je účtovným nákladom firmy, účtovaným na účte 527. Akýkoľvek nadlimitný príspevok je formou financovania stravného, pričom zvyšok môže byť krytý zo sociálneho fondu.

Daňové hľadisko stravovania

Stravné poskytnuté formou, za podmienok a limitov Zákonníka práce je daňovým výdavkom. Všetko, čo tieto limity, podmienky a pravidlá nespĺňa, daňovým výdavkom nie je. Nedaňovým výdavkom je napr. suma poskytovaná z nákladov firmy v sume viac ako 4,29 EUR (do 8/2024) resp. 4,57 EUR (od 9/2024).

Na strane zamestnanca je všetko, čo dostane podľa pravidiel a do limitov Zákonníka práce, príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov.

Finančný príspevok na stravovanie

Finančný príspevok na stravovanie si môže vybrať iba zamestnanec, ktorý je “na stravovacích poukážkach”. Nie ten, ktorému firma zabezpečuje obedy vo vlastnej či prenajatej kantíne. Títo zamestnanci musia povinne konzumovať, čo firma navarí, aj keď im to nechutí. Zachrániť ich môže domácka práca alebo špeciálna diéta.

Dohodári a stravné

Ak chce firma zabezpečiť stravné a prispieť naň dohodárovi, musí sa to dohodnúť písomne v predmetnej dohode. Prípadne musí firma o týchto dohodárov písomne rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie a prispeje naň.

Rozšírenie okruhu osôb

Ak chce firma rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, napr. na dohodárov, konateľov či spoločníkov bez pracovnej zmluvy, môžu sa títo stravovať len formou stravovacích poukážok. Firma môže dobrovoľne upraviť podmienky, za ktorých poskytuje stravné - napr. aj za dni dovolenky či prekážok v práci. Rovnako môže firma dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné niektorou z možných foriem - aj o osoby, ktorý pracujú menej ako 4 hodiny, dohodárov či konateľov s odmenou či bez, alebo spoločníkov eseročiek bez pracovnej zmluvy. Uvedené rozšírenie je podľa Zákonníka práce “po prerokovaní so zástupcami zamestnancov”.

Malé eseročky, spoločníci a konatelia

Ak je spoločník zamestnaný vo vlastnej eseročke na pracovný pomer so stanoveným rozsahom nad 4 hodiny, na eseročku ako zamestnávateľa sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť stravovanie. Ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer, nie je zamestnávateľom na účely Zákonníka práce a nemôže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy.

Ak by spoločnosť zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), pre konateľa ide o oslobodený príjem. Ak eseročka má zamestnancov na pracovný pomer a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne, konateľovi a spoločníkovi môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok. Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 4,29 EUR (od 10/2023 do 8/2024) resp. do 4,57 EUR (od 9/2024) príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného. Ak však firma-zamestnávateľ rozšíri okruh osôb na konateľa či spoločníka a poskytne mu finančný príspevok, tento nie je poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce. Pre konateľa nie je oslobodený, no tvorí súčasť jeho výplatnej pásky s výpočtom odvodov na strane firmy i zamestnanca prípadne i dane z príjmov. Daňovým výdavkom firmy táto suma však byť môže - vzhľadom na to že bola dodanená na strane konateľa/spoločníka.

Občerstvenie na obchodných rokovaniach

Obedy na obchodných rokovaniach sú možnosťou, ktorá je mimo pravidiel Zákonníka práce. Suma obeda vrátane kávy, vody či vína je pre firmu účtovným nákladom, no pohostenie je nedaňovým výdavkom.

Stravné počas pracovných ciest

Za dni či hodiny pracovnej cesty patrí zamestnancovi fiktívne stravné, ktorého suma je určená v závislosti od dĺžky pracovnej cesty v hodinách ako i krajiny, v ktorej pobudol. Zákon o cestovných náhradách určuje, že povinnosť vypočítať a zaplatiť takto definované stravné má firma nielen pre zamestnancov na pracovnú zmluvu, ale aj pre konateľov a iných štatutárov. Zákon o dani z príjmov považuje aj spoločníkov za zamestnancov, čiže už sme v podstate v režime pre štandardných zamestnancov.

Administratívna zložitosť

Administratívna zložitosť stravovacích poukážok spočíva v tom, že samotný nákup neznamená ešte účtovný náklad či daňový výdavok. Tým je až konkrétna spotreba a z nej určené percento ako príspevok zamestnávateľa. Preto finančný príspevok - tam, kde je možný - predstavuje určité zjednodušenie.

tags: #dobrovolny #prispevok #do #socialneho #fondu #zakon