
Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj, ktorý zamestnávatelia využívajú na zlepšenie sociálnej situácie svojich zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dobrovoľné príspevky do sociálneho fondu, ich výpočet, účtovanie a daňové aspekty. Sociálny fond je povinný interný fond zamestnávateľa, z ktorého je možné financovať vybrané benefity pre zamestnancov a ich rodiny.
Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Povinnosť tvorby sociálneho fondu vzniká každému zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere aspoň jedného zamestnanca. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba).
Nie všetci zamestnávatelia sú povinní tvoriť sociálny fond prostredníctvom všetkých uvedených prídelov. Povinný prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov. V prípade ďalšieho prídelu musí zamestnávateľ sledovať, či spĺňa podmienky definované zákonom o sociálnom fonde. Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. obce), platia pri tvorbe sociálneho fondu určité obmedzenia. Sociálny fond sa tvorí:
Povinne: Sociálny fond sa tvorí povinne vo výške 0,6% až 1% z úhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom je povinný prídel vo výške najmenej 0,6 percenta zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu. Kolektívna zmluva alebo interný predpis môže určiť vyšší prídel, obvykle až do úrovne jedného percenta.
Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.). Ak zamestnávateľ (podnikateľ) dosiahol zisk za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň splnil daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť sociálny fond povinným prídelom až do výšky 1 % z hrubých miezd. Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľnom príspevku do sociálneho fondu
Príklad: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %. Zároveň upozorňujeme, že zákon o sociálnom fonde vyžaduje od zamestnávateľa (podnikateľa), aby zisťoval dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv. nepravidelný hospodársky rok).
Ďalší prídel: Ďalší prídel, najviac do výšky 0,5%, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise u zamestnávateľa, kde zo zákona nemôže pôsobiť odborový orgán. Zamestnávateľ si môže dohodnúť aj tzv. ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie nad povinné minimum). Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.
Povinný ďalší prídel: Ak je zamestnávateľovi povinnosť tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu, vyplýva mu táto povinnosť z kolektívnej zmluvy, príp. z vnútorného predpisu (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán).
Nepovinný ďalší prídel: Ak zamestnávateľ nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, môže sa rozhodnúť, že bude tvoriť sociálny fond aj formou ďalšieho prídelu v sume potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.
V obdivoch prípadoch je základom na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, pričom platí, že výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % z tohto základu. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. Podľa zákona o sociálnom fonde má nárok na kompenzáciu výdavkov na dopravu každý zamestnanec, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu, ale tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu.
Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť
Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.
Príklad 1: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.
Príklad 2: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Samotná existencia kolektívnej zmluvy, ktorou je zamestnávateľ viazaný, nevylučuje jeho povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho príspevku. Zamestnávateľ ho musí tvoriť v sume potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu zamestnancov v rámci limitov stanovených zákonom o sociálnom fonde.
Príklad 3: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky poskytnutia príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň má uzavretú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný nad rámec povinného prídelu tvoriť sociálny fond aj ďalším prídelom vo výške 0,25 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Keďže sa zamestnávateľ zaviazal tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov. Ďalším povinným prídelom sociálny fond netvorí zamestnávateľ, ktorému táto povinnosť nevyplýva z kolektívnej zmluvy (príp. kolektívnu zmluvu uzavretú vôbec nemá), resp. vnútorného predpisu.
Dobrovoľne: Dobrovoľný prídel, napr. vo forme darov či prídelu zo zisku po zdanení. Sociálny fond dopĺňajú aj iné zdroje, napríklad dary či dotácie. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení a prídely do rezervného fondu). Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok
Čerpanie fondu sa v účtovníctve eviduje na rovnakom analytickom účte ako jeho tvorba (je možné mať zriadený osobitný účet v banke, nie je to však podmienkou). Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31.januára nesledujúceho roka, pričom nevyčerpaný zostatok fondu sa prevedie do nasledujúceho roka. Fond sa tvorí každý mesiac v deň výplaty miezd a peniaze sa prevádzajú najneskôr do konca mesiaca na oddelený účet alebo sa sledujú na osobitnom analytickom účte.
Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Zákon vymenúva účely, na ktoré môže zamestnávateľ poskytovať príspevky. Patrí sem:
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca (v tomto prípade manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu) a taktiež bývalému zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku.
Ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve nedohodol konkrétny „ďalší prídel“, zákon prikazuje z prostriedkov ďalšieho prídelu (v rozsahu, v akom ho zamestnávateľ tvorí) poskytnúť príspevok na dopravu verejnou dopravou zamestnancovi s nízkym príjmom. Za nízkopríjmového sa považuje ten, koho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Cieľom je podporiť dochádzanie do práce práve u zraniteľnejších skupín.
Daňové hľadisko tvorby sociálneho fondu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom). Naopak, prídel zo zisku, resp. ďalší prídel na základe kolektívnej zmluvy, resp. prídel z ďalších zdrojov (napr. dary) nie je daňovým výdavkom (nákladom).
Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom).
Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.
Od jari 2025 platia nové pravidlá pre príspevok na stravu. Pre zamestnávateľov to znamená viac než len prepočítanie čísel - ide o kombináciu legislatívnych povinností, daňových úvah a dobrého vzťahu so zamestnancami. Každý zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracujú aspoň 4 hodiny počas pracovnej zmeny. Od 1. apríla 2025 vstúpili do platnosti nové sumy stravného. Krátke služobné cesty v rozsahu 5 až 12 hodín sú po novom kompenzované sumou 8,80 eura. Táto úprava má priamy vplyv aj na zamestnanecké stravovanie - maximálna výška daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa stúpla na 4,84 eura denne. Minimálna hodnota gastrolístka je stanovená na 6,60 eura, čo znamená, že aj pri tejto sume musí firma prispievať minimálne 3,63 eura.
Existujú štyri hlavné formy zabezpečenia stravovania zamestnancov:
Firma je povinná zabezpečiť stravovanie zamestnancov, ktorí pracujú v režime pracovného práva.
Ak má firma viacerých zamestnancov, príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume, v akej je poskytnutý iným porovnateľným zamestnancom (antidiskriminačné pravidlá). Príspevok firmy je účtovným nákladom firmy, účtovaným na účte 527. Akýkoľvek nadlimitný príspevok je formou financovania stravného, pričom zvyšok môže byť krytý zo sociálneho fondu.
Stravné poskytnuté formou, za podmienok a limitov Zákonníka práce je daňovým výdavkom. Všetko, čo tieto limity, podmienky a pravidlá nespĺňa, daňovým výdavkom nie je. Nedaňovým výdavkom je napr. suma poskytovaná z nákladov firmy v sume viac ako 4,29 EUR (do 8/2024) resp. 4,57 EUR (od 9/2024).
Na strane zamestnanca je všetko, čo dostane podľa pravidiel a do limitov Zákonníka práce, príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov.
Finančný príspevok na stravovanie si môže vybrať iba zamestnanec, ktorý je “na stravovacích poukážkach”. Nie ten, ktorému firma zabezpečuje obedy vo vlastnej či prenajatej kantíne. Títo zamestnanci musia povinne konzumovať, čo firma navarí, aj keď im to nechutí. Zachrániť ich môže domácka práca alebo špeciálna diéta.
Ak chce firma zabezpečiť stravné a prispieť naň dohodárovi, musí sa to dohodnúť písomne v predmetnej dohode. Prípadne musí firma o týchto dohodárov písomne rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie a prispeje naň.
Ak chce firma rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, napr. na dohodárov, konateľov či spoločníkov bez pracovnej zmluvy, môžu sa títo stravovať len formou stravovacích poukážok. Firma môže dobrovoľne upraviť podmienky, za ktorých poskytuje stravné - napr. aj za dni dovolenky či prekážok v práci. Rovnako môže firma dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné niektorou z možných foriem - aj o osoby, ktorý pracujú menej ako 4 hodiny, dohodárov či konateľov s odmenou či bez, alebo spoločníkov eseročiek bez pracovnej zmluvy. Uvedené rozšírenie je podľa Zákonníka práce “po prerokovaní so zástupcami zamestnancov”.
Ak je spoločník zamestnaný vo vlastnej eseročke na pracovný pomer so stanoveným rozsahom nad 4 hodiny, na eseročku ako zamestnávateľa sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť stravovanie. Ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer, nie je zamestnávateľom na účely Zákonníka práce a nemôže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy.
Ak by spoločnosť zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), pre konateľa ide o oslobodený príjem. Ak eseročka má zamestnancov na pracovný pomer a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne, konateľovi a spoločníkovi môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok. Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 4,29 EUR (od 10/2023 do 8/2024) resp. do 4,57 EUR (od 9/2024) príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného. Ak však firma-zamestnávateľ rozšíri okruh osôb na konateľa či spoločníka a poskytne mu finančný príspevok, tento nie je poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce. Pre konateľa nie je oslobodený, no tvorí súčasť jeho výplatnej pásky s výpočtom odvodov na strane firmy i zamestnanca prípadne i dane z príjmov. Daňovým výdavkom firmy táto suma však byť môže - vzhľadom na to že bola dodanená na strane konateľa/spoločníka.
Obedy na obchodných rokovaniach sú možnosťou, ktorá je mimo pravidiel Zákonníka práce. Suma obeda vrátane kávy, vody či vína je pre firmu účtovným nákladom, no pohostenie je nedaňovým výdavkom.
Za dni či hodiny pracovnej cesty patrí zamestnancovi fiktívne stravné, ktorého suma je určená v závislosti od dĺžky pracovnej cesty v hodinách ako i krajiny, v ktorej pobudol. Zákon o cestovných náhradách určuje, že povinnosť vypočítať a zaplatiť takto definované stravné má firma nielen pre zamestnancov na pracovnú zmluvu, ale aj pre konateľov a iných štatutárov. Zákon o dani z príjmov považuje aj spoločníkov za zamestnancov, čiže už sme v podstate v režime pre štandardných zamestnancov.
Administratívna zložitosť stravovacích poukážok spočíva v tom, že samotný nákup neznamená ešte účtovný náklad či daňový výdavok. Tým je až konkrétna spotreba a z nej určené percento ako príspevok zamestnávateľa. Preto finančný príspevok - tam, kde je možný - predstavuje určité zjednodušenie.
tags: #dobrovolny #prispevok #do #socialneho #fondu #zakon