Dobrovoľný príspevok pokladňa: Definícia a súvislosti

V súčasnom období sa pozornosť mnohých zamestnávateľov upiera na zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) s účinnosťou od 1. septembra 2007. Táto novela okrem iného upravuje aj stravovanie zamestnancov a podmienky jeho poskytovania.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti stravovania

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa týka každého zamestnávateľa, či už ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer alebo obdobný vzťah - služobný pomer). V prípade nesplnenia tejto povinnosti ide o porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže byť zamestnávateľ sankcionovaný Inšpektorátom práce. Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať sťažnosť na príslušnom orgáne inšpekcie práce. V rámci sociálnej politiky je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Inšpekcia práce a jej úloha

Inšpekcia práce vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie. Jej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci. Tento dozor upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

Daňové aspekty stravovania zamestnancov

Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je zdaniteľným príjmom každý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené, sú vymedzené okrem iných ustanovení aj v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Oslobodenie hodnoty stravy od dane

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Zákon o dani z príjmov sa v prípade poskytnutia hodnoty stravy zamestnávateľom zamestnancovi buď priamo v mieste pracoviska, alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov neodvoláva na osobitný predpis, tzn. že hodnota stravy nie je u zamestnanca limitovaná.

Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť

Na základe uvedeného, od dane z príjmov zo závislej činnosti je oslobodená nepeňažná forma poskytovania stravovania zamestnávateľom zamestnancovi. Toto oslobodenie od dane sa vzťahuje tak na príspevok poskytnutý zamestnávateľom z nákladov (výdavkov), ako aj na príspevok zo sociálneho fondu alebo zo zisku, a to bez ohľadu na výšku príspevku. Z hľadiska zamestnanca nie je podstatná výška nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom, ako ani zdroj krytia.

Finančný príspevok na stravovanie

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, t. j. v peňažnom plnení, tento finančný príspevok nie je oslobodený od dane z príjmov, nie je možné aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, nejde o hodnotu stravy - nepeňažné plnenie. Finančný príspevok je zdaniteľným príjmom, bez ohľadu na to, či je poskytnutý z nákladov (výdavkov) zamestnávateľa, zo sociálneho fondu alebo zo zisku.

Nealkoholické nápoje na pracovisku

Podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov rovnako ako v prípade poskytnutia hodnoty stravy, tak aj v prípade poskytnutia hodnoty nealkoholických nápojov sa neodvoláva na osobitný predpis, spotreba týchto nealkoholických nápojov na pracovisku nie je limitovaná. Oslobodenie od dane z príjmov sa týka hodnoty nealkoholických nápojov, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom ako nepeňažné plnenie na spotrebu na pracovisku, ako je minerálka, malinovka, resp. káva. Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných na spotrebu na pracovisku, bez ohľadu na zdroj krytia, je u zamestnanca oslobodená od dane z príjmov.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančný príspevok - peňažné plnenie na nákup nealkoholických nápojov, potom nie je možné peňažný príjem oslobodiť od dane z príjmov, nie je možné aplikovať § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, nejde o hodnotu nealkoholických nápojov - nepeňažné plnenie. Finančný príspevok je zdaniteľným príjmom, bez ohľadu na to, či je poskytnutý z nákladov (výdavkov) zamestnávateľa alebo zo sociálneho fondu alebo zo zisku.

Príspevky zo sociálneho fondu

Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sú príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde príjmami zo závislej činnosti. Z hľadiska zákona o dani z príjmov nezdaňujú sa len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane oslobodené (§ 5 ods. 7 a § 9 zákona o dani z príjmov). Zákon o dani z príjmov ustanovuje ako príjmy zo závislej činnosti aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, zamestnávateľ musí zaradiť jednotlivé príspevky poskytnuté zo sociálneho fondu a zhodnotiť, či sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené.

Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok

Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok ako hodnotu stravy poskytnutej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo ako hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Od dane z príjmov sú oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov príspevky poskytnuté ako hodnota stravy a hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, ako aj poskytnuté z prostriedkov sociálneho fondu.

Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytnúť zo sociálneho fondu aj finančný príspevok na stravovanie alebo finančný príspevok na nealkoholické nápoje. Tieto finančné príspevky nie sú oslobodené od dane z príjmov, nie je možné aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov.

Daňové výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov si nemôže uplatňovať daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (napr. živnostník) výdavky na stravovanie. Ak daňovník vykonáva popri zamestnaní podnikateľskú činnosť, pri výkone závislej činnosti z pracovnoprávneho vzťahu mu vzniká za ustanovených podmienok nárok na príspevok na stravovanie. Ak podnikateľskú činnosť nevykonáva súčasne so závislou činnosťou, ale až po ukončení pracovnej doby, môže si uplatniť aj stravné ako daňový výdavok v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.

Daňový výdavok zamestnávateľa na stravovanie

Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Základná charakteristika daňového výdavku je v zákone o dani z príjmov uvedená v základných pojmoch. Ako pri každom inom výdavku aj výdavok zamestnávateľa poskytnutý na stravovanie musí spĺňať predovšetkým základnú podmienku uznateľnosti výdavku ako daňového výdavku definovanú v tomto ustanovení, t. j. musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. V tomto ustanovení sa uvádzajú limitujúce podmienky, aby zaúčtovaný náklad bol aj uznaným daňovým výdavkom.

Prečítajte si tiež: Vzorový plagát pre dobrovoľníkov

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov, poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Bližšie vymedzenie výdavkov na stravovanie zamestnancov ako daňových výdavkov zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, je obsiahnuté priamo v § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom v rámci podnikovej sociálnej politiky upravuje aj poskytovanie stravného zamestnancom, je Zákonník práce. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

Výška príspevku na stravovanie a daňové výdavky

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie svojim zamestnancom minimálne vo výške 55 % z ceny jedla, ale maximálne do výšky 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak 55 % ceny jedla presahuje 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ktorá je ustanovená opatrením vydaným Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je 55 % z tejto sumy stravného uznaných za daňový výdavok. Ak 55 % z ceny jedla je suma rovná, resp. nižšia ako limit 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, je za daňový výdavok uznaný zamestnávateľom poskytnutý príspevok vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, a to limitovaný sumou vypočítanou zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Finančný príspevok na stravovanie a daňové výdavky

Zamestnávateľ môže svoje povinnosti voči zamestnancom pri zabezpečovaní ich stravovania plniť aj formou finančného príspevku, a to v prípade, ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 152 ods. 2 Zákonníka práce. Ak však zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok aj zamestnancom, u ktorých nie je problém zabezpečiť na pracovisku stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, ide o nenárokové plnenie a u zamestnávateľa nie sú tieto finančné príspevky považované za daňové výdavky (náklady).

Zrážky zo mzdy

Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať. Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť.

Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Odstupné a odchodné starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné, ktoré sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu.

Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť, Zákonník práce ustanovuje, že zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Čerpanie dovolenky

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. V záujme zamestnanca nie je čerpať dovolenku na poldni, ale ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce, nakoľko čerpanie dovolenky na pol dni súčasná právna úprava priamo nezakazuje. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.

Náhrada straty času zamestnanca

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca. Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.

Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu. Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili, (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa. Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa.

Otcovské a materské

Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t.j. obdobie poskytovania materského v rozmedzí 28/31/37 týždňov sa skráti o obdobie poskytovania otcovského. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.

Príspevky na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce. Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.

Oprávnené výdavky na rekreáciu

Oprávnené výdavky na rekreáciu zamestnanec preukáže zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.

Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve. Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP. Na účely §152a ZP možno aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.

Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby.

Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.

Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „…za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila.

Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.

Rekreácia na prelome rokov

Podľa § 52zt zákona o dani z príjmov sa ustanovenia ktoré oslobodzujú príspevok na rekreáciu u zamestnanca v stanovenej výške a súčasne sú v tejto limitovanej výške u zamestnávateľa daňovým výdavkom, použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a ZP. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad). Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate, u zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad).

Ak dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu a obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €, zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % oprávnených nákladov, t.j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje kratší pracovný čas, kráti len najvyššiu sumu príspevku, t.j. sumu 275 €.

Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Financovanie škôl a poplatky

Verejné školy sú financované na normatívnom princípe - podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Financie idú z pokladnice ministerstva školstva a na vybrané typy škôl prispieva aj ministerstvo vnútra. Z týchto financií je v prípade každej školy špeciálna čiastka určená na takzvané prevádzkové náklady, medzi ktoré patrí aj vybavenie školy hygienickými potrebami. Zbierky na hygienické potreby či nosenie mydiel a utierok by dnes tiež mali byť na školách minulosťou. V časoch pandémie koronavírusu vyčlenilo ministerstvo školám extra financie na zabezpečenie protiepidemických opatrení, a to najmä dezinfekcií.

Od nového školského roka sa mení aj financovanie stravovania. Systém financovania obedov sa zmení. Pre deti rodičov v hmotnej núdzi, zarábajúcich menej, ako je životné minimum, príspevok zostáva. Rodičia ostatných budú mať namiesto príspevkov na stravu nárok na zvýšený daňový bonus. Ak si ho neuplatnia, môžu tiež požiadať o peniaze na obedy.

tags: #dobrovolný #príspevok #pokladňa #definícia