Súdne Poplatky a Oddlženie: Komplexný Prehľad

Súdne poplatky a oddlženie sú dve dôležité oblasti práva, ktoré sa dotýkajú širokej verejnosti. Súdne poplatky sú platby štátu za úkony súdov a iných orgánov, zatiaľ čo oddlženie, často označované ako osobný bankrot, je proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o oboch témach, vrátane ich právneho základu, postupov a podmienok.

Súdne Poplatky

Čo je Súdny Poplatok?

Súdny poplatok je platba štátu za úkony súdu. Platí sa za úkony súdu (napr. podanie žaloby), za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (napr. za výpis z registra trestov). Jeho výška je určená zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Funkcie Súdneho Poplatku

Súdny poplatok plní dve hlavné funkcie:

• Preventívna funkcia: Predchádza šikanóznym žalobám a vedeniu akademických sporov. Jej účelom je pôsobiť preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným uplatňovaním práva (prevencia pred zneužívaním súdneho konania).
• Sankčná funkcia: V prípade sporu je súdnemu poplatku priradená i sankčná funkcia. Tá sa prejavuje v povinnosti nahradiť trovy konania (a teda aj súdny poplatok), ktorú súd uloží tomu účastníkovi v konaní, ktorý mal vo veci neúspech (represia za vyvolanie zbytočného sporu).

Vo všeobecnosti platí jednoduchý princíp, a to že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví.

Kedy Vzniká Poplatková Povinnosť?

Poplatková povinnosť vzniká v rôznych situáciách, vrátane:

Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon

• Podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ.
• Spísaním podania do zápisnice pred súdom.
• Vydaním rozhodnutia o dedičstve.
• Speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu.
• Podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať.
• Podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu.
• V ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Spôsoby Zaplatenia Súdneho Poplatku

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

Oslobodenie od Súdneho Poplatku

Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok:

• Zákonné oslobodenie: Zákon priamo ustanovuje okruh tých subjektov alebo konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené.
• Oslobodenie na základe rozhodnutia súdu: Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada.

Konania Oslobodené od Súdneho Poplatku

Od poplatku je oslobodené súdne konanie:

• o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo,
• o spôsobilosti na právne úkony,
• vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
• vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
• vo volebných veciach,
• vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
• o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,
• o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
• o kompetenčnej žalobe,
• o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Subjekty Automaticky Oslobodené od Súdneho Poplatku

Od poplatku sú oslobodení:

• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,
• žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
• prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,
• žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
• žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe,
• profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov,
• žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
• navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,
• správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Prečítajte si tiež: Riziká pre sporiteľov

Žiadosť o Oslobodenie od Súdneho Poplatku

Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci.

Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Formuláre pre návrhy k oslobodeniu od súdnych poplatkov sú dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Splátky Súdneho Poplatku

Súdny poplatok nie je možné zaplatiť v splátkach alebo v dlhšej ako súdom stanovenej lehote. Hoci podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 63/2006 súdy sú povinné o žiadostiach o povolenie úhrady súdneho poplatku v splátkach, prípadne o predĺžení lehoty na jeho úhradu rozhodnúť, nález zároveň nestanovuje spôsob tohto rozhodnutia. V praxi teda súdy platenie súdneho poplatku na splátky alebo v dlhšej lehote nepovoľujú.

Je však potrebné tiež poznamenať, že ak už vznikla pohľadávka štátu z titulu povinnosti zaplatiť súdny poplatok a poplatník tento súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil (napr. súdny poplatok za odpor alebo odvolanie) súd bude tento súdny poplatok vymáhať. To platí v prípade takých súdnych poplatkov, pri ktorých sa neuplatňuje sankcia zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najčastejším prípadom, kedy sa uplatní sankcia zastavenia konania pre nezaplatenie je súdny poplatok splatný podaním žaloby. Nezaplatené súdne poplatky vymáha Justičná pokladnica. Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave. Justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Podmienky zrušenia RTVS poplatkov

Vrátenie Súdneho Poplatku

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.

Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.

Orgány, ktoré:

• nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia,
• sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.

V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

Poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa sa zaokrúhli na eurá.

Oddlženie (Osobný Bankrot)

Čo je Oddlženie?

Osobný bankrot je výraz, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok SR takýto pojem nepozná. Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov.

Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne.

Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba.

Podmienky Oddlženia

Na to, aby mohla fyzická osoba požiadať o oddlženie, musí spĺňať niekoľko podmienok:

• Osoba musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie.
• Osoba musí byť platobne neschopná.
• Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR. Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia.

Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota.

Dlhy, Ktoré Nie je Možné Oddlžiť

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom.

Formy Oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:

• Konkurz: Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
• Splátkový kalendár: Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd.

Centrum Právnej Pomoci

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu.

Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára.

Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby.

Rozhodnutie Súdu

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Postup Správcu po Vyhlásení Konkurzu

Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.

Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti.

Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením.

Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod.

Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví.

Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať.

#

tags: #zrušenie #oddlženia #súdny #poplatok #výška