Dôchodca, invalidný dôchodca a dohoda o vykonaní práce: Maximálna suma a dôležité informácie

Tento článok sa zameriava na problematiku príjmu invalidných dôchodcov z dohôd o vykonaní práce (DoVP) a dohôd o pracovnej činnosti (DoPČ), pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a aktuálne limity platné v roku 2025. Priblížime si, ako poberanie invalidného dôchodku ovplyvňuje možnosti práce na dohodu, aké sú maximálne sumy zárobku a aké odvody sa platia.

Práca invalidných dôchodcov na dohodu

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov. Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom. Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená. Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce," Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Odvodová odpočítateľná položka (OOP) pre poberateľov invalidného dôchodku

Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), tá je vo výške príjmu max.

Maximálna suma zárobku na dohodu pri evidencii na úrade práce

Ak ste evidovaný na úrade práce a chcete si privyrobiť, môžete tak urobiť na základe dohody o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Táto dohoda (jej trvanie) nesmie presiahnuť v úhrne 40 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne - 284,13 eur. Dohodu (kópiu) musíte predložiť na úrade práce, kde ste evidovaný, najneskôr deň pred jej začiatkom. Do 8 kalendárnych dní musíte preukázať úradu práce výšku odmeny z „privyrobenia“ za uplynulý kalendárny mesiac.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

Z evidencie uchádzačov o zamestnanie Vás vyradia aj na základe Vášho rozhodnutia. Ak sa necháte z evidencie vyradiť, tak v prípade, že by ste chceli na úrad práce vrátiť a znova sa zaevidovať, budete musieť počkať 3 mesiace.

Zmeny v dávkach v nezamestnanosti a garančnom poistení v roku 2024 a 2025

Od júla 2024 sa zvýši maximálna dávka v nezamestnanosti. Vyššia maximálna dávka v nezamestnanosti sa bude týkať tých, ktorí sa po 1. júli 2024 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných štyroch rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 860 eur mesačne. Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení všetkých zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti. Konkrétne ide o zamestnancov na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Od 1. júla 2024 sa zvýši aj maximálna výška dávky garančného poistenia. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025, výška dávky garančného poistenia môže dosiahnuť maximálne sumu 4 290 eur.

Od júla 2025 sa zvýši maximálna dávka v nezamestnanosti, a to na sumu 1553,30 eur mesačne. Suma maximálnej dávky sa oproti minulému obdobiu zvýši o viac ako 90 eur mesačne. V súčasnosti totiž dosahuje sumu 1457,50 eur. Zmena sa dotkne nových žiadateľov o dávku. a dosahovali príjem nad hranicou 3048 eur mesačne.

Sociálne poistenie a odvody

V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne. Odvody, ktoré je zamestnávateľ povinný za svojho zamestnanca zaplatiť, najčastejšie ide o hrubú mzdu zamestnanca.Odvodovú odpočítateľnú položku, max. činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Uvedené znamená, že ak ste napr. odpočítateľnej položky aj tzv. práci, ktorú si od 1. dohodu o výkone sezónnej práce.

Druhy sociálneho poistenia a ich sadzby

Zamestnanci platia nasledovné druhy sociálneho poistenia v príslušných sadzbách:

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

• Nemocenské poistenie: 1,4 %
• Dôchodkové poistenie (starobné poistenie): 4 %
• Dôchodkové poistenie (invalidné poistenie): 3 %
• Poistenie v nezamestnanosti: 1 %
• Garančné poistenie: 0,5 %

Zamestnávateľ platí za zamestnanca:

• Nemocenské poistenie: 1,4 %
• Dôchodkové poistenie (starobné poistenie): 14 %
• Dôchodkové poistenie (invalidné poistenie): 3 %
• Poistenie v nezamestnanosti: 1 %
• Úrazové poistenie: sadzba sa určuje individuálne
• Garančné poistenie: 0,5 %
• Rezervný fond solidarity: 0,25 %

*Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec ani zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek. **Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo po dovŕšení dôchodkového veku.

Zdravotné poistenie

Na zdravotné poistenie zavedený inštitút tzv. a preddavkov zamestnanca. Zamestnanci, ktorí majú dostatočne nízky príjem, t. j. Suma odpočítateľnej položky je v max. sociálneho poistenia.

• Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Osobou so zdravotným postihnutím je zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného alebo zamestnanec s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera postihnutia funkčnej poruchy je min.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31.

Splatnosť poistného

Poistné na sociálne poistenie (celkovo 109,34 eur) zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. pozadu, napr. poistné za mesiac september 2025. zániku právneho vzťahu, kedy je poistné splatné do 8. mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol takýto príjem zúčtovaný. pokladnici. nesprávnej identifikácii mu hrozí pokuta. omeškania. lehote splatnosti.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci - pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Sociálne zabezpečenie na Slovensku - Prehľad dávok

Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné úrovne, ktoré tvoria sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora.

Dávky z nemocenského poistenia

Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je dočasne pracovne neschopný bežný zamestnanec, ten počas prvých 10 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa. Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka je vyplatená len tým ženám, ktoré boli preradené na inú prácu z dôvodu, že nimi dovtedy vykonávané pracovné činnosti sú zakázané tehotným ženám a matkám (do konca 9. došlo k oslobodeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania nočnej práce.

Dávky z dôchodkového poistenia

Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný dôchodok, ktorý je vyplácaný zo starobného poistenia a má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Nárok na starobný dôchodok ma každý poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a ktorý dovŕšil dôchodkový vek (súčasne stanovený jednotne na 62 rokov u mužov aj žien). Predčasný starobný dôchodok predstavuje dôchodkovú dávku poskytovanú zo starobného poistenia za účelom zabezpečenia príjmu v starobe poistenca. Nárok na predčasný starobný dôchodok má poistenec, ktorý získal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu max. 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma tohto dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal min.

Invalidný dôchodok je dôchodková dávka poskytovaná z invalidného poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na invalidný dôchodok má ten poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Vo výnimočných prípadoch môže invalidný dôchodok poberať aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, príp. v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok však vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Na vdovský dôchodok, ktorý sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečiť vdove príjem v prípade úmrtia jej manžela. Na vdovecký dôchodok, ktorý sa poskytuje buď zo starobného alebo z invalidného poistenia, sa vypláca za účelom zabezpečenia príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky. Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa poskytuje zo starobného alebo z invalidného poistenia, pričom jeho účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťaťu vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov alebo osvojiteľov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. V prípade, že je nezaopatrené dieťa v pestúnskej starostlivosti a pestún, príp.

Dávky z úrazového poistenia

Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému poistencovi zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu. Má tiež kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, teda činnosť, ktorú vykonával pred vznikom choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Na úrazovú rentu má nárok zamestnanec zamestnávateľa (podľa § 16) a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu úrazového poistenia (podľa § 17 ods. Účelom dávky jednorazového vyrovnania je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokles pracovnej schopnosti sa pohybuje v rozsahu minimálne 10 % a maximálne 40 %. § 17 ods. Pozostalostná úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia zabezpečujúca osoby, ktorým poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu. Na pozostalostnú úrazovú rentu má nárok fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný dôchodok. Výnimku tvoria osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, t. j. Jednorazové odškodnenie je dávka, ktorá sa slúži na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny spôsobená stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pracovná rehabilitácia je vecná dávka poskytovaná fakultatívne z úrazového poistenia na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. (§ 95 ods. 3) ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. § 17 ods. Dávkou finančného charakteru je rehabilitačné, ktoré je poskytované z úrazového poistenia v prípade, že sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Rekvalifikácia je vecnou dávkou poskytovanou na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu integráciu. Za rekvalifikáciu sa považuje zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti. § 17 ods. Náhrada za bolesť je dávkou, ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo (podľa osobitného predpisu), a ktorej účelom je kompenzovať bolesť, ako aj ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Na náhradu za bolesť má po splnení podmienok ustanovených zákonom NR SR č. 437/2004 Z. z. § 17 ods. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávka, ktorá sa poskytuje jednorazovo podľa osobitného predpisu, a ktorej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. § 17 ods. Náhrada nákladov spojených s liečením je dávka, ktorej účelom je nahradiť poškodenému náklady spojené s liečením následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré mu nemôžu byť uhradené zo zdravotného poistenia. Na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.

Dávky garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti

Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. S účinnosťou od 1. Dávka v nezamestnanosti je vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.

tags: #dochodca #invalidný #dohoda #o #vykonaní #práce