
Práca na dohodu predstavuje flexibilný spôsob privyrobenia si, ktorý umožňuje občanom zabezpečiť si plnenie svojich potrieb bez toho, aby museli vstupovať priamo do pracovného pomeru. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) upravuje dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré majú výnimočný charakter a nemali by neoprávnene nahrádzať prácu v pracovnom pomere. Existujú dva základné typy dohôd: dohoda o vykonaní práce (DVP) a dohoda o pracovnej činnosti (DPČ). Každá z týchto dohôd má svoje špecifiká a obmedzenia, ktoré je potrebné poznať, najmä ak práca na dohodu trvá dlhšie ako jeden rok.
Dohoda o vykonaní práce je určená na príležitostné privyrobenie si a je vhodná pre práce, ktoré sú vymedzené konkrétnym výsledkom, napríklad vymaľovanie interiéru. Podľa zákona je možné na základe DVP odpracovať u jedného zamestnávateľa maximálne 350 hodín ročne. Ak má zamestnanec podpísaných viacero DVP u toho istého zamestnávateľa, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie sa však nevzťahuje na prípady, keď zamestnanec pracuje na DVP u rôznych zamestnávateľov.
Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na práce, ktoré sú vymedzené druhom činnosti, napríklad pravidelné maľovanie interiérov. Dôležitým rozdielom oproti DVP je obmedzenie maximálneho počtu odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne, čo predstavuje štvrtinu klasickej pracovnej doby.
Od 1. januára 2023 existuje aj osobitný poddruh DPČ - DPČ na výkon sezónnej práce. Táto dohoda má obmedzenie 520 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítava aj pracovná činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej DPČ na výkon sezónnej práce. Je možné ju použiť len na činnosti podľa prílohy č. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. V praxi sa 40 hodín priemeruje za celú dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce (najviac však za štyri mesiace), ktorá môže byť uzavretá najdlhšie na 8 mesiacov.
Pri práci na DVP a bežnej DPČ platí, že z príjmu vyplateného na základe dohody platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Výnimkou sú poberatelia dôchodku, za ktorých sa zdravotné poistenie neplatí. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia vo výške 200 eur za kalendárny mesiac. Ak si dôchodca vyberie DPČ ako dohodu s odvodovou odpočítateľnou položkou, tak až po presiahnutí príjmu 200 eur bude z presahujúcej sumy zamestnanec aj zamestnávateľ platiť plné sociálne poistenie.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Zamestnanec pracujúci na dohodu má určité práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce. Medzi základné patrí právo na minimálnu mzdu, ktorá v roku 2025 predstavuje 4,69 eura za hodinu. Zamestnanec má tiež právo na informácie o podmienkach práce a povinnosť dodržiavať dohodnuté podmienky.
Dôležitou otázkou je aj súbeh predčasného starobného dôchodku a práce na dohodu. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku, že občan nesmie byť povinne dôchodkovo poistený. Existuje však výnimka pre SZČO, ktorá je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona).
Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP) je suma, o ktorú sa znižuje vymeriavací základ pre výpočet poistného na sociálne poistenie. Od 1.7.2024 sa podľa zákona č. 447/2008 Z. z. uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP, je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku.
Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Táto možnosť sa vzťahuje na fyzickú osobu - podnikateľa - napr. s.r.o., ktorá má dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade (starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka) alebo sú súrodenci (brat alebo sestra). Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v určitom príbuzenskom vzťahu. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Zákonník práce v §223 ods. 2 umožňuje v dohodách upraviť si splatnosť aj iným spôsobom, t. j. časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ však nemôže takéto zníženie realizovať samovoľne. Musí mu predchádzať prerokovanie so zamestnancom. Zníženie odmeny nemôže byť ľubovoľné, ale len primerané nevykonanej práci, resp. v súlade s dohodnutými podmienkami. Právo na odmenu po smrti zamestnanca je súčasťou dedičstva. Ak zamestnanec splnil pracovnú úlohu čo i len sčasti tak právo na odmenu nezaniká. Rovnako aj právo na náhradu vynaložených nákladov je zachované ako súčasť dedičstva.
Ak zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu, nemôže prácu vykonať z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, má nárok na náhradu odmeny. Ak však zamestnanec nemôže prácu vykonať z vlastných dôvodov, nárok na náhradu odmeny nemá. Zamestnávateľ je povinný prideliť zamestnancovi prácu pred jej začiatkom, pričom oznámenie nesmie byť kratšie ako 24 hodín. Ak zamestnávateľ zruší prácu v kratšej lehote, musí zamestnancovi nahradiť minimálne 30 % odmeny.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku