
Pracujúci dôchodcovia sú čoraz bežnejším javom na slovenskom trhu práce. Zákon im neukladá žiadne obmedzenia v možnosti pracovať popri poberaní dôchodku a ani im neukladá povinnosť oznámiť túto skutočnosť Sociálnej poisťovni. Práca na dôchodku dokonca môže zvýšiť ich penziu. Avšak, s prácou prichádzajú aj otázky týkajúce sa práv a povinností, vrátane nároku na minimálnu mzdu a dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Tento článok sa zameriava na problematiku nedodržania minimálnej mzdy u pracujúcich dôchodcov a na ich práva a možnosti v takýchto situáciách.
Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje poberanie dôchodku súbežne s prácou. Práca na dôchodku môže byť pre mnohých dôchodcov finančne výhodná a zároveň im umožňuje ostať aktívni a zapojení do spoločnosti. Okrem toho, práca popri dôchodku môže viesť k zvýšeniu penzie. Zvýšenie penzie závisí od toho, či penzista poberá dôchodok a je dôchodkovo poistený aspoň jeden deň.
Práca dôchodcov môže byť v určitých prípadoch finančne výhodná, pretože si môžu uplatniť tzv. odvodovú úľavu. Od toho, koľko dôchodcovia zarobia, závisí, či musia platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne. Do určitej výšky zárobku nemusia platiť odvody, čo znamená, že im zostane celá zarobená suma.
Pracujúci penzisti majú nárok na rovnaké pracovné podmienky a benefity ako ostatní zamestnanci. To znamená, že musia dostať všetko to, čo iní zamestnanci, vrátane:
Nie je nezvyčajné, že zamestnávateľ zamestnancovi mzdu nevyplatí, vyplatí len časť mzdy, prípadne s jej vyplatením mešká. Dôvody sú rôzne, obvykle ide o finančné problémy na strane zamestnávateľa. Avšak bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa zamestnávateľ nachádza, zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda dohodnutá v pracovnej zmluve. Ak zamestnávateľ nedodržiava povinnosť vyplácať minimálnu mzdu, pracujúci dôchodca má niekoľko možností, ako sa brániť:
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Okrem klasického pracovného pomeru môžu dôchodcovia pracovať aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo zamestnaneckého pomeru (tzv. brigády). Aj pri týchto dohodách platí, že zamestnávateľ je povinný dodržiavať minimálnu mzdu a ostatné pracovnoprávne predpisy.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
Práca bez pracovnej zmluvy alebo dohody ("práca na čierno") je nelegálna a prináša so sebou mnohé riziká a nevýhody pre zamestnanca. Zamestnanec pracujúci nelegálne nemá nárok na minimálnu mzdu, príplatky, dovolenku, ani na žiadnu ochranu v prípade pracovného úrazu alebo choroby. Navyše, aj zamestnancovi hrozí pokuta za prácu "na čierno".
Zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá musí byť písomná a v osobitnej listine. Ak dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili, (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme.
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Ak starosta/starostka pred nástupom do funkcie bol/a v pracovnom pomere, z ktorého bol /a na výkon funkcie starostu uvoľnený/á, pracovný pomer nezanikol. Ak zamestnankyňa po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere (pracovné miesto matrikárky), dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. Zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade s § 131/2002 Z. z. o vysokých školách. V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. b) zahraničné vysoké školy (§ 49a) so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "členské štáty"). Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
tags: #dochodca #minimálna #mzda #nedodržanie