
Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje realizovať podnikovú sociálnu politiku v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, a to aj v prípade, ak zamestnáva len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Právne predpisy, najmä zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, upravujú tvorbu, použitie a zdaňovanie prostriedkov tohto fondu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, na čo sa dá sociálny fond využiť, kto je povinný ho tvoriť a aké sú daňové aspekty jeho použitia.
Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. Tento zákon definuje zamestnávateľa, povinnosti tvorby fondu, zdroje fondu a možnosti jeho použitia. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Medzi takéto vzťahy patrí napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva zamestnancov na základe pracovnej zmluvy, je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov, ktoré možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:
Zákon o sociálnom fonde definuje oblasti, na ktoré možno použiť prostriedky sociálneho fondu. Medzi najčastejšie využitie patrí:
Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti
Okrem týchto oblastí je možné použiť sociálny fond aj na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.
Pre lepšie pochopenie možností využitia sociálneho fondu uvádzame niekoľko príkladov:
Tvorba sociálneho fondu má aj daňové dopady. U zamestnávateľa je tvorba sociálneho fondu daňovým výdavkom, avšak len do výšky stanovenej zákonom. U zamestnancov sú príjmy zo sociálneho fondu vo všeobecnosti súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak existujú výnimky, kedy tieto príjmy nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane oslobodené.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
V zmysle § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uznané výdavky na sociálne zabezpečenie, okrem povinného poistenia, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Komplexná laserová rehabilitácia
Z pohľadu zamestnanca sú príjmy zo sociálneho fondu rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. To znamená, že podliehajú zdaneniu a odvodom, pokiaľ zákon o dani z príjmov nestanovuje inak. Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, patria napríklad úvery a pôžičky. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu.
Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.
Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce je oslobodený od dane. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!
Od dane je oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).
Prečítajte si tiež: Štatistiky a radikulopatia: Dôchodková politika
Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
Zamestnávateľ je povinný viesť tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Sociálny fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.