Na čo sa dá použiť sociálny fond?

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje realizovať podnikovú sociálnu politiku v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, a to aj v prípade, ak zamestnáva len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Právne predpisy, najmä zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, upravujú tvorbu, použitie a zdaňovanie prostriedkov tohto fondu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, na čo sa dá sociálny fond využiť, kto je povinný ho tvoriť a aké sú daňové aspekty jeho použitia.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. Tento zákon definuje zamestnávateľa, povinnosti tvorby fondu, zdroje fondu a možnosti jeho použitia. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Medzi takéto vzťahy patrí napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva zamestnancov na základe pracovnej zmluvy, je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov, ktoré možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:

1. Povinný prídel: Ide o povinný príspevok, ktorého výška sa pohybuje od 0,6 % do 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % zo základu.
2. Ďalší prídel: Tento prídel je tvorený vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. Maximálna výška ďalšieho prídelu je 0,5 % zo základu. Ak nie je uzatvorená kolektívna zmluva alebo v nej nie je dohodnutá výška, je možné použiť ďalší prídel na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú určité podmienky.
3. Ďalšie zdroje: Medzi ďalšie zdroje patria dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu, ako aj prídelmi z použiteľného zisku.

Použitie sociálneho fondu

Zákon o sociálnom fonde definuje oblasti, na ktoré možno použiť prostriedky sociálneho fondu. Medzi najčastejšie využitie patrí:

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

• Stravovanie zamestnancov: Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach: Príspevky na účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby: Financovanie rekreácií a služieb, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotná starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť zamestnancov.
• Sociálna výpomoc a pôžičky: Poskytovanie sociálnej výpomoci a peňažných pôžičiek zamestnancom v ťažkých životných situáciách. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.

Okrem týchto oblastí je možné použiť sociálny fond aj na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.

Príklady použitia sociálneho fondu

Pre lepšie pochopenie možností využitia sociálneho fondu uvádzame niekoľko príkladov:

• Príklad 1: Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.
• Príklad 2: Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.
• Príklad 3: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Príklad 4: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov]. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Príklad 5: Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.
• Príklad 6: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa § 5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, tzn.

Daňové aspekty sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu má aj daňové dopady. U zamestnávateľa je tvorba sociálneho fondu daňovým výdavkom, avšak len do výšky stanovenej zákonom. U zamestnancov sú príjmy zo sociálneho fondu vo všeobecnosti súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak existujú výnimky, kedy tieto príjmy nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane oslobodené.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

V zmysle § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov nie sú daňovo uznané výdavky na sociálne zabezpečenie, okrem povinného poistenia, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Komplexná laserová rehabilitácia

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca

Z pohľadu zamestnanca sú príjmy zo sociálneho fondu rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. To znamená, že podliehajú zdaneniu a odvodom, pokiaľ zákon o dani z príjmov nestanovuje inak. Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, patria napríklad úvery a pôžičky. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu.

Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi je v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti.

Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov.

Príspevok na stravovanie

Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce je oslobodený od dane. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia

Od dane je oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinných príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).

Prečítajte si tiež: Štatistiky a radikulopatia: Dôchodková politika

Sociálna výpomoc

Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Príspevok na dopravu do zamestnania

Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.

Zúčtovanie a vedenie sociálneho fondu

Zamestnávateľ je povinný viesť tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Sociálny fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.

tags: #na #čo #sa #dá #použiť #sociálny