Nezdaniteľná časť základu dane pre daňových nerezidentov na Slovensku

Nezdaniteľná časť základu dane predstavuje daňovú úľavu, ktorá umožňuje daňovníkom znížiť si základ dane, a tým aj výslednú daň z príjmu. Slovenský systém dane z príjmov rozlišuje medzi daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenti) a daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenti). Tento článok sa zameriava na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre nerezidentov na Slovensku.

Kto je daňový nerezident?

Daňový nerezident je fyzická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle nezdržiava. Právnická osoba je považovaná za daňového nerezidenta, ak nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Všeobecné podmienky uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane

Nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť daňovník len od základu dane z tzv. aktívnych príjmov. Aktívne príjmy sú definované ako príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP). Medzi aktívne príjmy patria napríklad príjmy za výkon závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z vytvorenia diela, príjem z činnosti znalcov a tlmočníkov. Naopak, medzi pasívne príjmy patrí napríklad príjem z prenájmu alebo z predaja nehnuteľnosti.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa každoročne mení a je závislá od výšky životného minima.

Kto nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Základ dane sa neznižuje o nezdaniteľnú časť na daňovníka, ak je daňovník k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Ak je suma tohto dôchodku v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka, daňovník nemá nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti. Ak suma dôchodku nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane nerezidentom

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňový nerezident (cudzinec) za rovnakých podmienok ako daňový rezident. To znamená, že bez ohľadu na to, ako dlho na Slovensku pracoval, resp. dosahoval príjmy, a bez ohľadu na to, aká je jeho materská krajina, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti, ak splní zákonom stanovené podmienky.

Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti nerezidentom

Nerezident si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvoria najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov.

Postup pri uplatnení nezdaniteľnej časti nerezidentom

Nerezident uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane prostredníctvom daňového priznania. V daňovom priznaní typu A, resp. v oddiele XIII daňového priznania typu B, uvedie všetky potrebné údaje a uplatní si nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. K daňovému priznaniu je potrebné priložiť kópie všetkých potvrdení o príjmoch zo zamestnania plynúcich zo zdrojov na území SR.

Zdaňovanie príjmov nerezidenta

Príjmy nerezidenta zo zdrojov na území Slovenskej republiky podliehajú zdaneniu. Predmetom dane nerezidenta sú príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR, príjmy zo služieb poskytovaných na území SR, príjmy z činnosti umelca, športovca alebo artistu vystupujúceho na území SR a ďalšie príjmy uvedené v § 16 zákona o dani z príjmov.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti nerezidenta

Príjem nerezidenta zo závislej činnosti je zdaniteľný na Slovensku, ak túto činnosť vykonáva na území SR. Ak nerezidentovi vypláca príjem zahraničný zamestnávateľ, ktorý nemá na území SR stálu prevádzkareň, príjem nie je zdaniteľný na Slovensku, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti nerezidenta

Ak nerezident vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, je povinný platiť preddavky na daň sám. Preddavky sa vypočítajú z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Ročné zúčtovanie dane z príjmov zo závislej činnosti nerezidenta

Ak na území SR poberá nerezident zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže do 15. februára nasledujúceho roka písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. V opačnom prípade je povinný podať daňové priznanie.

Zdaňovanie príjmov zo služieb poskytovaných nerezidentom

Zdroj príjmov nerezidenta zo služieb je na území SR len vtedy, ak tieto príjmy plynú nerezidentovi za služby poskytované na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Z príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z týchto služieb poskytovaných na území SR sa daň zráža v prípade príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo s bydliskom v nespolupracujúcich štátoch.

Osobitosti pre daňovníkov nespolupracujúcich štátov

Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou, resp. pri zdaniteľnom príjme za poskytnuté služby plynúce daňovníkovi nespolupracujúceho štátu platiteľ dane uplatňuje zvýšenú sadzbu dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 35 %.

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Zdaňovanie príjmov daňovníka, ktorý je daňovým rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR, sa riadi ustanoveniami tejto zmluvy a zároveň zákonom o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Stála prevádzkareň nerezidenta

Ak nerezident vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisky nerezidenta sa môžu zdaniť v SR, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa postupuje v zmysle § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie je nerezident SR povinný podať v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie presiahli sumu vo výške 2 876,90 eura. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

tags: #dochodca #nerezident #nezdaniteľná #časť #dane