Podnikanie a pomoc rodinných príslušníkov: Podmienky a legislatívne zmeny

Slovenská legislatíva prešla v posledných rokoch viacerými zmenami, ktoré ovplyvňujú podnikanie a zamestnávanie rodinných príslušníkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych podmienkach a zmenách v tejto oblasti, s dôrazom na novelu Zákona o nelegálnej práci a jej dopad na podnikateľov.

Nelegálna práca a jej definícia

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní upravuje pracovnoprávnu situáciu s cieľom predchádzať uzatváraniu zmlúv, ktoré by obchádzali štandardný pracovný pomer. Nelegálna práca je definovaná ako závislá práca vykonávaná fyzickou osobou pre podnikateľa bez riadneho pracovnoprávneho vzťahu. Taktiež sa sem zaraďuje práca vykonávaná štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý nie je zamestnaný v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.

Advokát Dušan Misároš vysvetľuje, že "nelegálne zamestnávanie/nelegálnu prácu upravuje prioritne zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov". Závislá práca je charakterizovaná vzťahom nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobným výkonom práce pre zamestnávateľa podľa jeho pokynov, v jeho mene a v čase, ktorý je ním určený. Zákonník práce výslovne zakazuje výkon závislej práce v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu.

Výnimky zo zákona o nelegálnej práci

Zákon o nelegálnej práci definuje určité výnimky, kedy sa práca považuje za legálnu aj bez štandardného pracovnoprávneho vzťahu. Tieto výnimky sa týkajú najmä rodinných príslušníkov.

Súčasná právna úprava

V súčasnosti platí výnimka pre prácu, ktorú pre fyzickú osobu podnikateľa alebo pre spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) s maximálne jedným spoločníkom, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva:

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

• Príbuzný v priamom rade (rodič, dieťa, starý rodič, vnuk)
• Súrodenec
• Manžel/ka

Podmienkou je, že táto osoba je dôchodkovo poistená, poberateľom dôchodku alebo žiakom/študentom do 26 rokov veku.

Rozšírenie výnimky od 1. januára 2023

Novela Zákona o nelegálnej práci, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2023, rozšírila túto výnimku. Po novom sa výnimka vzťahuje aj na prípady, kedy prácu vykonáva rodinný príslušník pre s.r.o. s najviac dvoma spoločníkmi, ktorí sú:

• Príbuzní v priamom rade
• Súrodenci
• Manželia

Rovnako ako predtým, aj v tomto prípade musí rodinný príslušník spĺňať podmienku dôchodkového poistenia, poberania dôchodku alebo štatútu žiaka/študenta do 26 rokov veku.

Advokátka S. Klučiarová považuje toto rozšírenie za ústretový krok voči drobným podnikateľom. Príkladom je situácia, kedy podnikateľ musel predtým kvôli chorobe zatvoriť prevádzku, pretože ho nemal kto zastúpiť. Vďaka novele zákona už táto situácia nemusí nastať.

Je však dôležité zdôrazniť, že táto rodinná výpomoc nemôže nahrádzať riadny pracovnoprávny vzťah a podnikateľ nemôže za takúto prácu vyplácať rodinnému príslušníkovi žiadnu odmenu. Podľa slov advokátky S. Klučiarovej "Je však potrebné uvedomiť si, že takouto rodinnou výpomocou nie je možné nahrádzať riadny pracovnoprávny vzťah a podnikateľ nemôže za takúto prácu vyplácať rodinnému príslušníkovi žiadnu odmenu".

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Kontrola nelegálnej práce

Od 1. januára 2023 vykonávajú kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania inšpektoráty práce. V prípade porušenia zákona hrozia vysoké pokuty.

Právne dôsledky porušenia zákona

Porušovanie ustanovení o nelegálnom zamestnávaní má závažné právne následky, ktoré sú upravené v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

• Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania hrozí pokuta od 2 000 eur do 200 000 eur. Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne, minimálna pokuta je 5 000 eur.
• Za prijatie práce alebo služby v rozpore so zákonom hrozí pokuta od 2 000 eur do 200 000 eur. Pri prijatí práce alebo služby dvoch a viacerých osôb súčasne je minimálna pokuta 5 000 eur.
• Pokutu do 100 000 eur môže dostať aj vedúci zamestnanec alebo štatutárny orgán, ak svojím zavinením porušil povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov alebo záväzky z kolektívnych zmlúv. V takom prípade môže pokuta dosiahnuť až štvornásobok priemerného mesačného zárobku dotknutých osôb.
• Pri opakovaných porušeniach môže dôjsť k strate živnostenského oprávnenia.

Okrem finančných pokút hrozia osobám vykonávajúcim nelegálnu prácu a osobám zamestnávajúcim nelegálne aj ďalšie sankcie, ako je vylúčenie z verejného obstarávania, neposkytnutie verejných dotácií a nedostupnosť finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.

Možnosti výkonu práce rodinných príslušníkov v s.r.o.

Pre jednoosobové s.r.o. platí, že rodinný príslušník môže vypomáhať bez pracovnej zmluvy, ak spĺňa podmienky uvedené vyššie (dôchodkové poistenie, dôchodok, študent do 26 rokov). Nesmie ísť o výkon závislej práce - v takom prípade by musel byť založený riadny pracovnoprávny vzťah. Je potrebné upozorniť na to, že zákonná výnimka sa nevzťahuje na iných príbuzných, teda napr. na bratranca alebo sesternicu.

Príklad: Manželia vlastnia s.r.o., v ktorej sú obaja spoločníkmi. Stará mama (dôchodkyňa) im vypomáha s administratívou. V tomto prípade, s ohľadom na novelu zákona č. 82/2005 Z. z. od 1. 1. 2023, nejde o nelegálne zamestnávanie.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Peňažná pomoc zamestnancovi zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ má možnosť finančne pomôcť svojim zamestnancom z prostriedkov sociálneho fondu alebo zo svojich vlastných zdrojov. Bez ohľadu na zdroj financovania, je potrebné zvážiť daňové a odvodové povinnosti.

Sociálny fond a jeho tvorba

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Príspevky z fondu môže poskytnúť zamestnancom, rodinným príslušníkom zamestnancov, poberateľom dôchodku alebo odborovej organizácii. Sociálny fond sa tvorí najmä z povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov, z ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise a z ďalších zdrojov fondu (napr. z darov, dotácií, z použiteľného zisku zamestnávateľa).

Zamestnávateľ by mal určiť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zásady tvorby a použitia sociálnej fondu, t. j. v akej výške sa sociálny fond tvorí, na aké účely, komu a za akých podmienok môže byť príspevok zo sociálneho fondu použitý, akým spôsobom sa preukazujú výdavky zamestnancom, atď.

Použitie sociálneho fondu

Podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený v § 152 Zákonníka práce
• Dopravu do zamestnania a späť
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• Rekreáciu a služby na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže)
• Rekreáciu zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• Zdravotnú starostlivosť
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky
• Doplnkové dôchodkové sporenie
• Servisné poukážky alebo na tovar a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom
• Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu by malo byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby), ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca (resp. iné vymedzené osoby). Ak nie je možné zabezpečiť adresnosť peňažného alebo nepeňažného plnenia zo sociálneho fondu, potom sa neodporúča financovať tieto príspevky pre zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby) z prostriedkov sociálneho fondu.

Sociálna výpomoc pre zamestnanca oslobodená od dane

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, je od dane oslobodená sociálna výpomoc poskytnutá zamestnávateľom zamestnancovi, ktorý sa ocitol v mimoriadne ťažkej situácii následkom živelnej pohromy, ekologickej alebo priemyselnej havárie, alebo inej závažnej udalosti. Podmienkou je, že táto výpomoc je poskytnutá z prostriedkov sociálneho fondu.

Bezúročná pôžička zamestnancovi

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi návratnú peňažnú pôžičku (t. j. pôžičku, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť) z prostriedkov sociálneho fondu. Pri poskytnutí tzv. bezúročnej pôžičky je zamestnávateľ povinný zamestnancovi zdaniť fiktívny úrok.

Nepeňažný príjem zamestnávateľ zdaňuje preddavkovým spôsobom počas celej doby splácania pôžičky. Ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi úročenú pôžičku:

• s bežným úrokom, potom výška úroku nepodlieha preddavkom na daň zo závislej činnosti ani sociálnym a zdravotným odvodom,
• so zvýhodneným úrokom, ktorý je nižší ako bežný úrok, potom je predmetom dane zo závislej činnosti len rozdiel, o ktorý bežný úrok prevyšuje zvýhodnený a tento rozdiel bude podliehať aj odvodom.

tags: #dochodca #podnikanie #pomoc #rodinnemu #príslušníkovi #podmienky