Paušálne výdavky pre slobodných umelcov: Podmienky a možnosti

Slobodní umelci a iní pracovníci na voľnej nohe majú v slovenskom daňovom systéme špecifické postavenie. Často sa stretávajú s otázkami ohľadom správneho zdaňovania príjmov a uplatňovania výdavkov. Jednou z možností, ako si zjednodušiť daňové povinnosti, je využitie paušálnych výdavkov. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov pre slobodných umelcov na Slovensku.

Príjmy slobodných umelcov a ich zaradenie

Príjmy z činností, ktoré majú charakter slobodného povolania, sa pre účely dane z príjmov zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Závisí to od právneho predpisu alebo uzatvorenej zmluvy, v zmysle ktorého daňovník vykonáva činnosť slobodného povolania.

Rozlišujeme niekoľko typov príjmov:

• Príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov).
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Patria sem napríklad:
  • Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov (t. j. uzatvoril s platiteľom dane písomnú dohodu o nevyberaní dane zrážkou) a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady podľa zákona č. 185/2015 Z. z.
  • Príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.
  • Príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z.).
  • Príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z.
• Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácané podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon). Ide o príjmy za udelenie súhlasu za použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona.

Zaradenie príjmov daňovníka, ktoré majú charakter príjmov z výkonu slobodného povolania, má vplyv na ich delenie na tzv. aktívne a pasívne príjmy.

• Aktívne príjmy sú príjmy z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2).
• Pasívne príjmy sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4).

Zdaňovanie príjmov zrážkou

Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a z príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Daň zrážkou sa nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane o nevyberaní dane zrážkou. Takúto dohodu je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Oznámenie o uzatvorení dohody s autorom o nevyberaní dane zrážkou je platiteľ dane povinný podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo, a ktoré je zverejnené na webovej stránke finančnej správy.

Príjem sa pred uplatnením zrážkovej dane [podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov] zníži o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch.

Lehota na podanie daňového priznania

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 do 31. marca 2026.

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov (t. j. do 31. marca), sa táto lehota predlžuje o tri kalendárne mesiace, ak oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Lehota sa predlžuje o šesť kalendárnych mesiacov, ak v oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník ukončil výkon slobodného povolania, resp. prestal poberať príjmy z výkonu slobodného povolania, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Možnosti uplatnenia výdavkov

Daňovník s výkonom slobodného povolania má niekoľko možností, ako si môže uplatniť výdavky:

• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t.j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2) najviac do výšky 20 000 eur;
• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 najviac do výšky 20 000 eur;
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov);
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2). Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rovnako výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) môže uplatniť aj daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4), ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa, že neuplatní preukázateľné daňové výdavky. Paušálne výdavky z príjmov podľa § 6 ods. 4 sa uplatňujú vo výške 60 %, najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne (na rozdiel od príjmov podľa 6 ods. 1 a 2).

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov. Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 uplatní paušálne výdavky, v sume výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania podľa osobitného predpisu alebo z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, postupuje podľa § 2 písm. i) zákona o účtovníctve. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva. V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t.j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Daňovník s výkonom slobodného povolania, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 [nové okno], ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve [nové okno] byť overené audítorom). Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/19696/2023-74 [nové okno].

Daňovník s výkonom slobodného povolania sa môže rozhodnúť, že bude účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR (č. MF/020563/2021-74). Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. 1 zákona o účtovníctve neustanovuje inak. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve [nové okno]. V elektronickej podobe sa ukladajú aj dokumenty za predchádzajúce účtovné obdobia (napr. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve [nové okno] byť overené audítorom).

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z. [nové okno], ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Aj fyzická osoba, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa môže stať mikro účtovnou jednotkou. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z. [nové okno], ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. [nové okno] o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. upravuje podmienky pre zatriedenie účtovných jednotiek do veľkostných skupín mikro, malé, stredné a veľké účtovné jednotky. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. 2016.

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. MF/12984/2009-74 [nové okno].

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si daňovník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Daňovník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňové a nedaňové výdavky

Daňovým výdavkom daňovníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Medzi nedaňové výdavky patria napríklad:

• výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.
• výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Výdavky na dopravu

Výdavky daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1) a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2) súvisiace s používaním motorového vozidla na podnikateľské účely je možné uplatniť ako:

• náhrady za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden km jazdy (ak ide o motorové vozidlo, ktoré nie je zahrnuté do obchodného majetku).

Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z. na 0,271 eur.

Ak daňovník s výkonom slobodného povolania využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov):

• spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
• spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Upozornenie: Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t.j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom. Ak daňovník nevyužíva automobil výlučne na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale využíva ho aj na súkromné účely, môže uplatniť výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov len v takej výške, ktorá zodpovedá pomeru využívania motorového vozidla na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť a súkromné účely, a to až do výšky 80 %.

Ďalšie daňové výdavky

Medzi ďalšie daňovo uznateľné výdavky patria napríklad:

• výdavky na stravovanie (napr. ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov [nové okno], t. j. ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57, eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.4. 2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov]).
• výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
• hmotné zabezpečenie žiaka (podľa § 26 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) a na poskytovanie praktického vyučovania; od 1.9.2018 aj výdavky na odmenu za produktívnu prácu (podľa § 27 ods. 1 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave v znení neskorších predpisov) najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy, náklady (výdavky) na podnikové štipendium (podľa § 27 ods. 6 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave) a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov (§ 4, § 6 a § 6a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení).

Praktické príklady

Príklad 1: Michal, grafik

Michal je grafik, ktorý za rok 2025 dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Michala vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur. K tejto sume vypočítaných paušálnych výdavkov sa pripočítajú aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2025, teda 4 800 eur. Michal si teda môže uplatniť výdavky v celkovej výške 19 800 eur.

Príklad 2: Veronika, copywriterka

Veronika je copywriterka, ktorá za rok 2025 dosiahla príjmy z tejto činnosti vo výške 40 000 eur. Výšku paušálnych výdavkov Veroniky vypočítame ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Nakoľko je však táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur. K tejto sume vypočítaných paušálnych výdavkov sa pripočítajú aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2025, teda suma 6 000 eur. Veronika si teda môže uplatniť výdavky v celkovej výške 26 000 eur.

Výpočet základu dane a sadzba dane

Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmami a daňovými výdavkami (skutočnými alebo paušálnymi). Od základu dane je možné odpočítať nezdaniteľné časti základu dane, napríklad na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).

Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %. Ak sú príjmy vyššie, použije sa sadzba dane 19 %, pri vyššom základe dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur).

Kedy sa oplatí uplatňovať paušálne výdavky?

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy.

Aj v prípade, ak podnikateľ nevykonáva zárobkovú činnosť celý rok, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, do maxima 20 000 eur. Výška paušálnych výdavkov sa totiž neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, či od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.

Je dobré si každoročne zvážiť, aké výdavky si v daňovom priznaní uplatniť - či skutočné alebo paušálne. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je totiž povinný dodržiavať počas celého roka. Ak by chcel podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov. Spôsob uplatnenia daňových výdavkov je však možné meniť v jednotlivých rokoch, vždy k 1. januáru.

Daňová evidencia

Zákon o dani z príjmov ukladá povinnosť viesť daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, a rovnako o zásobách a pohľadávkach. Tieto evidencie netvoria prílohu daňového priznania, údaje z nich sa však do daňového priznania vypĺňajú a je potrebné ich mať aj pre prípadnú daňovú kontrolu.

Slobodné povolanie vs. Živnosť

Ak sa vaša oblasť činnosti nenachádza v zozname živností, ostáva vám možnosť vybrať si z registra slobodných povolaní. Hlavný rozdiel v porovnaní so živnosťou je ten, že táto forma povolania je určená predovšetkým umelcom, a preto sa nebudete riadiť živnostenským, ale autorským zákonom. Hoci nepotrebujete mať živnosť, povinnosti máte v podstate rovnaké ako živnostníci. Je potrebné sa prihlásiť na daňový úrad, ktorý vám pridelí DIČ. Od tej chvíle ste v slobodnom povolaní. Zároveň, budete musieť platiť rovnaké dane a odvody ako pri iných typoch podnikania.

Zmeny v zdaňovaní slobodných povolaní

Do roku 2013 mohli slobodné povolania využívať atraktívny benefit vyhnúť sa plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. Zmenou zákona sa príjmy autorov a umelcov prvýkrát posudzovali na účely vzniku povinného poistenia ako príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) k 1. júlu 2013 s povinnosťou platiť sociálne poistenie, ak príjmy presiahli určitú sumu.

Zdaňovanie príjmov autorov - aktívne a pasívne príjmy

Príjmy autorov sa delia na aktívne a pasívne. Za aktívny príjem sa považuje príjem z vytvorenia diela, napríklad z autorských zmlúv alebo zmlúv o vytvorení diela. Pasívnymi príjmami sú príjmy z použitia diela, ktoré zakladajú prevažne licenčné zmluvy.

V prípade aktívnych príjmov je možné uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 %, maximálne však do sumy 20 000 eur. Pri pasívnych príjmoch sú možnosti uplatnenia úľav menšie.

tags: #dochodca #slobodny #umelec #paušálne #výdavky #podmienky