
Cestovanie a pobyt v zahraničí, vrátane Maďarska, sa stáva čoraz populárnejším aj medzi seniormi. S pribúdajúcim vekom však narastá dôležitosť zabezpečenia adekvátneho zdravotného poistenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdravotnom poistení pre dôchodcov v Maďarsku, pokrýva rôzne aspekty od cestovného poistenia až po prenosné dokumenty a povinnosti pri odchode do zahraničia.
Cestovanie môže byť pre seniorov výnimočným zážitkom, no s pribúdajúcim vekom rastú aj riziká spojené so zdravotnými komplikáciami či inými nepredvídateľnými udalosťami. Práve preto je kľúčové vybrať vhodné cestovné poistenie pre seniorov. Cestovné poistenie pre seniorov je nevyhnutné pre pokojné a bezpečné cestovanie. Zabezpečuje ochranu pred finančnými stratami a nepríjemnosťami, ktoré by mohli pokaziť vašu dovolenku. Seniori by mali dôkladne zvážiť rôzne možnosti poistenia a zvoliť taký balík, ktorý pokryje všetky riziká ich cesty (a budúcej cesty).
Každé dobré poistenie by sa malo skladať z viacerých pripoistení, ktoré poistenému poskytnú ochranu pred rôznymi rizikami.
S prenosným dokumentom S1 alebo tiež nárokovým dokladom má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Prenosný dokument S1 vydáva príslušná inštitúcia - zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument vydáva osobe, ktorá má bydlisko v inej krajine. Tento dokument je vydávaný bezplatne.
Bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov - rodinných, sociálnych a finančných. Zdravotné poisťovne majú právo šetriť bydlisko dotknutých osôb napr. vyžiadaním dokladov potvrdzujúcich registráciu pobytu a formu bývania. Žiadajúca osoba by mala vedieť preukázať, ako často sa vracia do štátu bydliska, rodinnú situáciu - v ktorom štáte navštevujú deti školu, v ktorom štáte je zamestnaný/á manžel/manželka a pod.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Zatiaľ čo bydlisko má dlhodobý charakter - osoba je v tomto mieste usadená, žije tam, pobyt je naopak charakterizovaný krátkodobosťou, tj. po skončení dôvodu pobytu v danom štáte, sa osoba vracia naspäť do štátu skutočného bydliska. Prítomnosť v inom členskom štáte z dôvodu štúdia v zahraničí, alebo výkonu činnosti ako zamestnanec/SZČO na základe vyslania - osoba má vystavený PD A1, je považovaná za pobyt.
Trvalý pobyt automaticky neznamená bydlisko. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt v SR. Akonáhle si však takáto osoba presunie bydlisko zo SR do iného členského štátu, v prípade, že nie je v SR zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, alebo nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej v SR (zamestnanec/SZČO/dôchodca), podlieha táto osoba právnym predpisom členského štátu bydliska, a to bez ohľadu na fakt, že v SR má táto osoba trvalý pobyt. To znamená, že táto osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR.
Prenosný dokument S1 môže byť vydaný aj vo forme papierového formulára E106, E109, E120, alebo E121, prípadne elektronického SEDu (štruktúrovaný elektronický dokument) S072, tieto dokumenty označujeme tiež ako nárokové doklady. V prípade, že zdravotná poistovňa vystaví niektorý z vyššie uvedených typov dokladov, tento je následne doručený tzv. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska tiež môže, na základe žiadosti dotknutej osoby, požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu, nepreberá však zodpovednosť za jej kladné a rýchle vybavenie. Zo skúseností vieme, že v drvivej väčšine prípadov je komunikácia medzi žiadajúcou osobou a jeho zdravotnou poisťovňou za účelom vydania nárokového dokladu, nevyhnutná.
Pri bežnom odchode do zahraničia, ako je napríklad dovolenka, či návšteva známych, nie je potrebné do zdravotnej poisťovne nahlasovať nič. Ak však odchádzate do zahraničia pracovať, je potrebné, aby ste sa zo slovenskej zdravotnej poisťovne odhlásili.
Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.
Potvrdzuje Váš nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska (na Slovensku). Náklady na túto zdravotnú starostlivosť za vás platí vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Tá vám nárokový doklad vystaví po posúdení vašej žiadosti. Po jeho doručení ho zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EU.
Pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku? Vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti). O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.
Ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ nás informujte o zmene, vydáme vám nárokový doklad S1/E106. Zdravotnú starostlivosť v krajine vyslania budeme na základe neho hradiť za vás.
Odchádzate dlhodobo (na viac o 6 po sebe nasledujúcich mesiacov) mimo EÚ, prípadne v krajine mimo EÚ pracujete? V takom prípade nám túto skutočnosť, prosím, oznámte a poistenie na Slovensku vám zanikne.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Následne vás odhlásime z verejného zdravotného poistenia na Slovensku.
Upozornenie: Nezabudnite sa po návrate zo zahraničia opäť prihlásiť na verejné zdravotné poistenie na Slovensku, a to do 8 dní od návratu.
Ak odchádzate zo Slovenska (ukončili ste pracovný pomer/podnikanie) a sťahujete sa z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí, ak sa v ohlasovni pobytu odhlásite z trvalého pobytu na Slovensku. Ako osobe ekonomicky neaktívnej vám dňom odhlásenia z trvalého pobytu na Slovensku ukončíme aj verejné zdravotné poistenie. Informáciu o odhlásení dostaneme u osôb, ktoré mali trvalý pobyt na Slovensku, elektronicky z Registra fyzických osôb.
Od prvého dňa práce v zahraničí budete podliehať legislatíve krajiny, v ktorej budete pracovať. Tam vás zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému danej krajiny a tam bude za vás odvádzať aj poistné. Upozorňujeme však, že v prípade ak zostanete naďalej pracovať na Slovensku a súčasne budete vykonávať činnosť aj v inom členskom štáte, resp. iných členských štátoch EÚ, je potrebné o tejto skutočnosti informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy, ak sa Vaše bydlisko nachádza na území Slovenskej republiky.
Sociálne zabezpečenie občanov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. Týmto zákonom (ZSP aj ZZP) je nadradená legislatíva EÚ. Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EÚ je Nariadenie Rady (EHS) č.
Za členský štát EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia, ktorá zahŕňa sociálne aj zdravotné poistenie, sa považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia.
Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t. j. zamestnanec podlieha legislatíve toho členského štátu EÚ, kde vykonáva prácu. Výnimky sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t. j. daná osoba nie je vyslaná nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania. Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania, musí spĺňať určité podmienky. Uplatnenie inštitútu vyslania vyžaduje plnenie odvodových povinností vysielajúcim zamestnávateľom počas doby vyslania zamestnanca. Dočasný výkon činnosti zamestnanca na území iného členského štátu EÚ, nie však dlhší ako 24 mesiacov, preukazuje zamestnávateľ príslušnou zmluvou, napr. obchodná zmluva, objednávka atď. Krátke prerušenie činnosti vyslaného zamestnanca v prijímajúcom členskom štáte EÚ nepresahujúce 2 mesiace napr. z dôvodu čerpania dovolenky, dôležitých rodinných udalostí, dočasnej pracovnej neschopnosti, výkonu práce, pobytu zamestnanca na území SR atď. Keď zamestnancovi skončí obdobie vyslania, tak pre tohto istého zamestnanca, tohto istého zamestnávateľa a ten istý členský štát EÚ sa nemôže povoliť žiadne nové obdobie vyslania, pokiaľ neuplynuli minimálne 2 mesiace odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania. Vyslanie sa ukončí, resp. neuskutoční, ak zamestnávateľ, resp. ak sa vyslanie zamestnanca ukončilo pred uplynutím platnosti PD A1 (napr. Dokumentom PD A1 sa preukazuje zamestnanec na účely kontrol vykonávaných v sociálnom zabezpečení v príslušnom štáte EÚ. Počas doby vyslania pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania. V prípade, ak sa občan iného členského štátu zdržuje vo vlastnom záujme, a to na základe svojho rozhodnutia na území SR za účelom zamestnávania a zamestná sa u zamestnávateľa so sídlom na území SR, nejde o vyslanie.
Od 1. 3. 2012 už nie sú zamestnávatelia a SZČO povinní oznamovať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) štát výkonu činnosti a zmenu tohto štátu. Táto povinnosť bola zrušená zákonom č. 69/2012 Z. z.
Vyslaný zamestnanec sa preukazuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom na území prijímajúceho štátu EÚ originálom formulára PD A1, ktorý je potvrdením o tom, že zamestnanec počas celej doby vyslania podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví formulár PD A1 iba na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa, ktorú podpisuje aj zamestnanec. Ide o „Žiadosť o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ v zmysle článku 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004“ (ďalej len „žiadosť“).
Žiadosť sa podáva príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vedie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov v dostatočnom časovom predstihu pred začiatkom vyslania. PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne najneskôr v lehote 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom. Vysielajúci zamestnávateľ odovzdá originál PD A1 vyslanému zamestnancovi, ktorý sa ním preukazuje v prípade kontrol vykonávaných v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady, resp. predloží neúplnú žiadosť, pobočka Sociálnej poisťovne písomne vyzve zamestnávateľa, aby odstránil nedostatky. Ak zamestnávateľ v určenej lehote nedostatky neodstráni, pobočka zamestnávateľovi písomne oznámi, že nie je možné posúdiť uplatnenie inštitútu vyslania. Ustanovenia týkajúce sa vyslania sa použijú aj v prípade splnenia podmienok vyslania, ak vyslanie trvá len 1 deň (napr. účasť na seminári, školení, konferencii, výstave, podpisovaní obchodných zmlúv, obchodnom rokovaní atď.). Môže však byť vydaný aj po ukončení doby vyslania.
Od 28. 6. 2012 nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípadoch súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Vykonávacie nariadenie definuje bydlisko ako zvyčajné bydlisko, t. j. kde navštevujú jej deti predškolské, resp.
Podľa článku 16 nariadenia je možné z článkov 11 až 15 nariadenia požiadať o udelenie výnimky prostredníctvom MPSVaR SR. Na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľa alebo SZČO príslušné úrady, MPSVaR SR a príslušný úrad druhého členského štátu EÚ môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky. Žiadosť o výnimku sa podáva vždy v prípadoch, ak je pred vyslaním vopred známe, že jeho trvanie presiahne 24 mesiacov.
Zamestnanec, ktorý má pracovné pomery v dvoch rôznych štátoch EÚ súčasne, nemôže platiť sociálne a zdravotné poistenie v dvoch štátoch EÚ.
V tomto prípade sa bydlisko fyzickej osoby nachádza na území SR. Z uvedeného dôvodu sa daná osoba musí obrátiť so žiadosťou na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom na inštitúciu sociálneho zabezpečenia v SR, ktorou je pobočka Sociálnej poisťovne miestne príslušná bydlisku fyzickej osoby.
V situáciách, ak zamestnanec vykonáva svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ alebo ak sa v takejto situácii nachádza SZČO, uvedené osoby oznamujú písomne túto skutočnosť podľa vykonávacieho nariadenia príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska. Na území SR je touto inštitúciou príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Určenie uplatniteľnej legislatívy sa vzťahuje aj na zamestnancov zamestnávateľa, ktorý na základe povolenia prevádzkuje medzinárodné dopravné služby. V prípade, ak osoba podlieha slovenskej legislatíve, je vystavený formulár PD A1, ktorý Ústredie Sociálnej poisťovne zašle dotknutej osobe doporučene. Ak sa nedospeje k dohode dvoch alebo viacerých členských štátov, použije sa inštitút dočasného uplatňovania právnych predpisov podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia.
Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu. Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla na území iného štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, príp. EHP, s ktorým má však SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr.
Legislatíva EÚ stanovuje takzvaný úhrn dôb, čo znamená, že sa v danom prípade spočítajú doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu.
Zamestnanec, ktorý pracoval napríklad v dvoch krajinách, sa stane invalidným. Spočítajú sa doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov EÚ, v ktorých bol zamestnanec poistený, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu EÚ, v ktorom si zamestnanec uplatňuje nárok na dávku (v ktorom má trvalý pobyt). Podľa postupu, ktorý stanovuje článok 48 a 46 nariadenia Rady (ES) č.
Ak poistenec získal dobu poistenia podľa právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ, vznikne mu nárok na starobný dôchodok aj z tohto štátu EÚ. Samozrejme aj na tieto účely je ale potrebné, aby poistenec splnil aj podmienku dosiahnutia dôchodkového veku určeného právnym predpisom príslušného štátu EÚ a podmienku potrebného počtu rokov stanovenú právnym predpisom príslušného členského štátu EÚ.
Ak však poistenec v niektorom štáte získal dobu poistenia kratšiu ako jeden rok, príslušný štát dôchodok v zásade neprizná.