Referendum a politická situácia na Slovensku: Zbieranie podpisov a diskusia v parlamente

Blížiace sa referendum opäť otvorilo rozsiahlu diskusiu o jeho právnej sile a potrebnej úÄasti, ktorá sa dotýka rôznych aspektov politického a ústavného života na Slovensku.

Snahy o referendum a zbieranie podpisov

OpoziÄná strana Smer-SD v snahe o dosiahnutie predÄasných volieb spustila rozsiahlu petiÄnú akciu. Predseda strany Robert Fico sa za pomoc pri zbere podpisov poÄakoval obÄanom a politickým subjektom. Strana Smer-SD v stredu (24. augusta) požiadala prezidentku Zuzanu ÄŒaputovú, aby referendum vyhlásila. Pri tejto príležitosti požiadala prezidentku Zuzanu ÄŒaputovú, aby referendum vyhlásila. „Celkovo sme obdržali asi 435 000 až 437 000 tisíc podpisov. AvÅ¡ak kvôli tomu, aby bolo vÅ¡etko v poriadku, sme sa rozhodli ÄasÅ¥ podpisov vyradiÅ¥. V niektorých hárkoch pri podpisoch totiž chýbali elementárne údaje, ako napríklad adresa, mesto alebo podpis,“ priblížil Fico. Hlave Å¡tátu chcú ponechaÅ¥ dostatoÄný Äasový priestor na vyhlásenie referenda. Jeho termín požadujú na 29. októbra. Fico tiež zopakoval, že vo Å¡tvrtok (8. 6.) podá Smer návrh aj s odôvodnením na odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Dodal, že pod návrh vyzbieral už viac ako 30 potrebných podpisov. Predpokladá, že schôdza k odvolávaniu Sulíka by mohla byÅ¥ v utorok 14. Strana Smer-SD ohlásila, že už má tretinu podpisov pod referendum za pád vlády. OpoziÄný Smer-SD v piatok(10. Jeho cieľom má byÅ¥ podľa lídra strany Roberta Fica „pád vlády a zmena ústavy, ktorá umožní, aby sa dalo konaÅ¥ referendum o predÄasných parlamentných voľbách“. Podpisy chceme vyzbieraÅ¥ do 31. júla,“ ozrejmil Fico. Fico tiež zopakoval, že vo Å¡tvrtok (8. 6.) podá Smer návrh aj s odôvodnením na odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Dodal, že pod návrh vyzbieral už viac ako 30 potrebných podpisov. Predpokladá, že schôdza k odvolávaniu Sulíka by mohla byÅ¥ v utorok 14. Smer už rokoval o referende s inou opoziÄnou stranou Hlas-SD a rovnako aj mimoparlamentnou SNS a hnutím Republika. „ÄŒakajú nás ÄalÅ¡ie rokovania so stranami, s ktorými chceme hovoriÅ¥. Podľa Fica bude maÅ¥ každá zo spomenutých strán svoj tím a miesta na zber podpisov. „Ak pôjdeme do toho ako balík opoziÄných strán, tak to zvládneme. Podpisy chceme vyzbieraÅ¥ do 31. júla,“ ozrejmil Fico. Pripomenul, že práve tá je považovaná za kľúÄovú …

Smer-SD ide do petiÄnej akcie. Uviedol to predseda Smeru-SD Robert Fico na tlaÄovej konferencii po rokovaní predsedníctva strany v Banskej Bystrici. „Pokiaľ vyzbierame potrebných 350 000 podpisov do 31. Mimoparlamentná SNS podporuje referendum o predÄasných parlamentných voľbách a pripája sa k jeho organizovaniu. Informovala o tom hovorkyňa strany Zuzana Å kopcová. „Vyzývame vÅ¡ak politickú stranu Smer-SD na zváženie textácie relevantnej otázky. Súhlasíme so stranou Smer-SD, že otázka má byÅ¥ jedna. Potom, ako Smer avizoval ÄalÅ¡iu petiÄnú akciu, prichádza ÄalÅ¡ia výzva. OpoziÄný Hlas-SD sa chce k petiÄnej akcii pripojiÅ¥. Peter Pellegrini (Hlas-SD) vyzval vÅ¡etky strany naprieÄ politickým spektrom, aby sa k petiÄnej akcii pridali bez nároku na referendovú otázku.

Zber podpisov brzdí fakt, že ide o referendový pokus Äíslo dva. Vlani na jar opozícia vyzbierala 350 000 podpisov potrebných na vyhlásenie referenda. ZvyÅ¡ok koalície vÅ¡ak tieto snahy odpískal. MinulosÅ¥ sa teraz opakuje znovu. Opozícia zbiera podpisy pod vyhlásenie ÄalÅ¡ieho referenda.

Podľa Fica prezidentka už raz referendum zmarila, keÄ sa so žiadosÅ¥ou obrátila na Ústavný súd. Dúfa vÅ¡ak, že tentokrát bude petiÄná akcia úspeÅ¡ná a referendum o predÄasných voľbách bude realitou. Robert Fico to ako právnik urÄite veľmi dobre vie. Urobil veľkú aktivitu s ľuÄmi. Teraz to bude maÅ¥ na stole pani prezidentka. Ako uviedla, rozumie úvahám o legislatívnom zakotvení možnosti predÄasných volieb.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Obsah referendovej otázky a ústavné aspekty

Referendum sa týka dvoch otázok. Prvá otázka znie, Äi si obÄania Slovenskej republiky želajú, aby aktuálna vláda podala demisiu. „Referendová otázka hovorí o možnosti rozpustiÅ¥ parlament zvnútra a zvonku. „Druhá otázka o zmene ústavy je presne to, Äo od nás žiada Ústavný súd SR a Äo vládna koalícia odmieta urobiÅ¥,“ komentoval Fico. K prvej otázke povedal, že ak sú ľudia nositeľmi Å¡tátnej moci, musia maÅ¥ právo poslaÅ¥ vládu do demisie. Ako podotkol líder opoziÄnej strany, v reakciách na petiÄnú akciu nezachytili nikoho, kto by povedal, že otázky sú v rozpore s ústavou. V prípade, že by v platnom referende odsúhlasili ľudia druhú otázku, nebude podľa neho treba ani meniÅ¥ ústavu. „Ak by ústavná kríza Äalej pretrvávala, neboli by schopní zostaviÅ¥ vládu. Prvá hovorí o bezodkladnej demisii vlády. Prvá otázka znie - Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podaÅ¥ demisiu? „Ak by si to ľudia želali, vláda bude maÅ¥ povinnosÅ¥ bezodkladne po referende podaÅ¥ demisiu. Referendovú otázku podľa neho spoja so žiadosÅ¥ou, aby prezidentka Zuzana ÄŒaputová vyhlásila referendum k 29.

Navrhujú to poslanci Sme rodina MiloÅ¡ SvrÄek a Petra HajÅ¡elová, ktorí do NR SR predložili novelizáciu Ústavy SR. Sme rodina argumentuje, že ak majú voliÄi právo svojich zástupcov voliÅ¥, musia maÅ¥ aj právo ich odvolaÅ¥. Cieľom novelizácie ústavy je podľa neho posilnenie práva obÄanov zúÄastňovaÅ¥ sa na správe veci verejných prostredníctvom inÅ¡titútu referenda. Výsledok referenda je podľa poslancov pre NR SR záväzný a musel by sa vyhlásiÅ¥ rovnako ako zákon. Novela by mohla nabraÅ¥ úÄinnosÅ¥ od 1. 1. 2023. „Referendom alebo ústavným zákonom by sa malo daÅ¥ skrátiÅ¥ aj VIII.

Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) navrhuje ústavu zmeniÅ¥. Do parlamentu poslal návrh zákona, ktorým poruÅ¡il koaliÄnú zmluvu a nepoteÅ¡il ani opozíciu. Erik Tomáš (nezaradený) oznaÄil podobu novely za kolosálny podvod. Prekáža mu úÄinnosÅ¥ od roku 2024. Nemôžeme súhlasiÅ¥ s tým, že navrhujú, aby zmeny platili až od roka 2024. Kollár chce prísÅ¥ do parlamentu s vlastným návrhom na zmenu ústavy.

Ústavný súd eÅ¡te v júli rozhodol, že referendová otázka o predÄasných voľbách nie je v súlade s ústavou. Na súd sa obrátila prezidentka Zuzana ÄŒaputová.

Postoje politických strán a reakcie na referendum

SaS tvrdí, že návrh na prepisovanie ústavy, ak sa v parlamente ukáže, nepodporí. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO) zase považuje Kollárovu iniciatívu za jeho osobnú politiku. Z toho dôvodu, že Kollár dal kedysi verejný prísľub, že to podporí, ak to predloží opozícia.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Heger vníma snahu opoziÄných poslancov Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (nezaradený) o referendum ako pokrytectvo. Referendum o predÄasných voľbách môže podľa Hegera priniesÅ¥ viac možností pre populistov.

SNS preto vyzvala Fica a Petra Pellegriniho (Hlas-SD), aby zaÄali spolupracovaÅ¥. K SNS sa pripojil tiež mimoparlamentný Hlas-SD. „Referendum je jediný spôsob, ktorý ľuÄom na Slovensku ostal, aby vyslovili zásadným spôsobom nespokojnosÅ¥ s touto vládou a požiadali ju, aby odiÅ¡la,“ uviedol Hlas-SD.

Po stretnutí za okrúhlym stolom s predsedom Sme rodina a parlamentu Borisom Kollárom to skonÅ¡tatovali predstavitelia opozície. Koalícia okrem Sme rodina na stretnutie nepriÅ¡la. Opozícia to odmieta. Koalícia sa otoÄila chrbtom k ľuÄom, keÄže nepriÅ¡la. KeÄže koalícia dala jasne najavo, že si neželá vrátiÅ¥ moc ľuÄom, ani SvrÄekov návrh nemá podľa neho Å¡ancu uspieÅ¥. Stretnutie podľa lídra Smeru-SD Roberta Fica potvrdilo, že koalícia je schopná ignorovaÅ¥ ústavu a pravidlá demokracie. Parlamentom podľa neho neprejde žiaden návrh, ktorý by smeroval k predÄasným voľbám. Avizuje referendum s otázkou o zmene ústavy a tiež s otázkou o amerických základniach. Hlas-SD má pridaÅ¥ otázku sociálneho charakteru. Na okrúhlom stole sa nezúÄastnili SaS, Za ľudí ani OĽANO. Najskôr podľa nej treba hľadaÅ¥ dohodu s koaliÄnými partnermi.

Termín referenda a súvisiace výdavky

Referendum sa bude konaÅ¥ v sobotu 21. januára 2023. Má to zabezpeÄiÅ¥ zmena ústavy. Z toho má ísÅ¥ viac ako 8,7 milióna pre ministerstvo vnútra a vyÅ¡e 1,6 milióna pre Å tatistický úrad SR. Ten v stredu (9. „ÄŒasÅ¥ výdavkov sa bude hradiÅ¥ v rozpoÄtovom roku 2022 vo výške 5 344 161 eur. Ide napríklad o tlaÄ a distribúciu tlaÄív pre referendum a vytvorenie volebných orgánov.

Kritika prezidentky a reakcie

Predseda strany Smer-SD Robert Fico ostro kritizoval prezidentku SR Zuzanu ÄŒaputovú za termín konania referenda o predÄasných voľbách. Referendum sa bude konaÅ¥ v sobotu 21. januára 2023. Prezidentka o tom informovala vo Å¡tvrtok (3. 11.). Hlave Å¡tátu podľa neho chráni MatoviÄa, Hegera a ostatných. Hlave Å¡tátu vyÄítal aj aktuálny termín, na ktorý vyhlásila referendum o zmene ústavy. Prezidentka reagovala, že Fico sa obáva neúspeÅ¡nosti referenda. „Namiesto toho, aby tomu chlapsky Äelil, slaboÅ¡sky útoÄí. Znova mu teda pripomínam, že staÄilo napÃsaÅ¥ otázku, ktorá by bola v súlade s ústavou a ktorú by Ústavný súd nemal dôvod spochybniÅ¥.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Iné iniciatívy a návrhy v parlamente

O zmene ústavy sa v piatok (11. 1.) v parlamente iba diskutovalo, rozuzlenie v podobe hlasovania príde až na budúci týždeň v utorok (15. Iniciatívy sa chopili koaliÄný poslanec zo Sme rodina MiloÅ¡ SvrÄek a nezaradený poslanec Tomáš Taraba. Okrem toho sa na budúci týždeň politici stretnú za okrúhlym stolom. Predseda parlamentu Boris Kollár dodržal sľub a rozposlal pozvánky k okrúhlemu stolu na budúci utorok (18. 1.). S druhým návrhom na zmenu ústavy vÅ¡ak v piatok priÅ¡iel aj koaliÄný poslanec z hnutia Sme rodina MiloÅ¡ SvrÄek.

Predseda parlamentu chce opäť skúsiÅ¥ dostaÅ¥ referendum o predÄasných voľbách do ústavy na jeseň.

DostupnosÅ¥ úradov pre obÄanov

Mestá a obce chcú zlepÅ¡ovaÅ¥ prístupnosÅ¥ úradov, no mnohým na to v súÄasnej ekonomickej situácii neostávajú peniaze. Najviac prekážok pre ľudí so zdravotným postihnutím bolo podľa voliÄov v Å¡kolách.

Ďalšie politické udalosti v parlamente

Poslanci Národnej rady (NR) SR stredajším (28. 6.) hlasovaním ukonÄili poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období. Po júnovej 94. schôdzi už harmonogram neráta s ÄalÅ¡ou riadnou schôdzou. Naplánovaná je zatiaľ len slávnostná schôdza 1. septembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR. RokovaÅ¥ sa vÅ¡ak môže aj mimoriadne. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že mimoriadnu schôdzu s návrhom na jeho odvolávanie zvolá 4. Poslanci ukonÄili v stredu júnovú schôdzu, hoci program eÅ¡te rátal s rokovaním aj napríklad vo Å¡tvrtok (29. 6.). Vetrák odmieta, že by znemožnil hlasovanie, reagoval, že len preruÅ¡il jeho rokovanie. Budúci týždeň by sa mali poslanci do parlamentu vrátiÅ¥ na mimoriadne rokovanie o odvolávaní Kollára. Iniciovali ho poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej strane Demokrati. Aktuálna májová schôdza by mala trvaÅ¥ len do konca tohto týždňa. ÄŒas sa kráti. Poslanci majú na stole vyÅ¡e sto zákonov. Poslanecký sľub vÅ¡ak skladaÅ¥ nemusia. Na otázku Äi vie, ako funguje hlasovacie zariadenie, odpovedal bývalý minister obrany Jaroslav NaÄ, že keÄ hneÄ po voľbách nastúpil ako poslanec, dostal Å¡kolenie. „Odvtedy som nehlasoval,“ dodal.

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa vrátia do lavíc v stredu (1. 2.) dopoludnia. ZaÄne sa ÄalÅ¡ia riadna 83. schôdza, keÄže v utorok (31. 1.) sa nepodarilo schváliÅ¥ program 81. Rokovanie sa zaÄne o 11.00 h hlasovaním o Å¡tyroch novelách zákonov. „KeÄže sme zablokovali 81. schôdzu, budem v stredu otváraÅ¥ 83. schôdzu. Dohodli sme sa, že dva body odtiaľ vypadnú. Kollár zároveň ozrejmil, že v stredu budú poslanci rokovaÅ¥ bez obednej prestávky. ÄŽalÅ¡ie dni sa bude rokovaÅ¥ vo zvyÄajnom režime, teda s obednou prestávkou a s hlasovaním o 11.00 h a 17.00 h. V piatok (3.

Harmonogram schôdzí NR SR v roku 2023

Poslanci Národnej rady (NR) SR by mali v rokovacej sále stráviÅ¥ v roku 2023 minimálne 79 dní. Vyplýva to z harmonogramu schôdzí na budúci rok, ktorý zverejnili na webe parlamentu. Harmonogram sa vÅ¡ak už mení, 78. schôdza, ktorá sa mala skonÄiÅ¥ v decembri, bude pokraÄovaÅ¥ 24. januára. januára, táto schôdza má trvaÅ¥ do 17. februára. ÄŽalÅ¡ia schôdza sa naplánovala od 14. do 31. marca. Následne sa majú zákonodarcovia zísÅ¥ na riadnej schôdzi 2. mája, trvaÅ¥ má 12 dní. Pred letnou prestávkou ich Äaká eÅ¡te schôdza od 13. do 30. Poslanci sa majú po lete vrátiÅ¥ do lavíc 12. septembra, schôdza má trvaÅ¥ 11 dní. Následne sa majú zísÅ¥ na októbrovej schôdzi, ktorá sa podľa harmonogramu má zaÄaÅ¥ 17. októbra a trvaÅ¥ má osem dní. Posledná riadna schôdza roka 2023 je naplánovaná od 28. novembra do 15. KeÄže harmonogram schôdzí je len plán, skutoÄný poÄet rokovacích dní sa môže znížiÅ¥ aj zvýšiÅ¥. Závisí to od toho, ako rýchlo dokážu poslanci prerokovaÅ¥ program schôdze. Okrem riadne plánovaných zasadnutí môže NR SR rokovaÅ¥ aj na mimoriadnych schôdzach.

Hlasovanie o rozpoÄte a podpora zo strany SaS

Schôdza NR SR naberá pomaly sviatoÄný režim. Od rána sa poslancom podarilo prerokovaÅ¥ len jeden návrh zákona. Stále nejasná je situácia okolo návrhu Å¡tátneho rozpoÄtu na budúci rok. Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) predpokladal, že sa hlasovanie posunie na zaÄiatok januára. Heger intenzívne rokuje o podpore so stranou Sas. Vyzerá to tak, že sa mu to darí. solidárny príspevok od ropných spoloÄností. Dlhodobo boli proti obom návrhom poslanci zo SaS, no teraz ich podporili. Zároveň to bola jedna z podmienok, ktorými SaS podmieňovala podporu Å¡tátneho rozpoÄtu. Podľa Branislava Gröhlinga (SaS) by sa hlasovanie o zákone roka nakoniec nemuselo prekladaÅ¥ na január, ale schváliÅ¥ by sa mohol eÅ¡te tento týždeň. Pravdepodobne vo Å¡tvrtok (22. 12.). „NajdôležitejÅ¡ie je, aby sa dodala pomoc ľuÄom v budúcom roku, kde nás Äaká energetická kríza a vysoká miera inflácie,“ skonÅ¡tatoval. DôležitosÅ¥ schválenia rozpoÄtu si uvedomuje aj opozícia. Exminister práce Ján Richter (Smer-SD) hovorí, že sú ochotní rozpoÄet podporiÅ¥. Nie vÅ¡ak v súÄasnej podobe. Strana Sloboda a Solidarita vyzvala predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), aby už v pondelok (31. 10.) stanovil pokraÄovanie aktuálnej schôdze na stredu 2. 10.) preruÅ¡il a za najbližší možný termín jej pokraÄovania oznaÄil 8. november.

Hackerský útok a prerušenie schôdze

Najskôr sa hovorilo o hackerskom útoku na národnú radu. Plánoval sa vÅ¡ak spojiÅ¥ s lídrami koaliÄných aj opoziÄných parlamentných strán a preveriÅ¥, Äi rokovanie parlamentu mohlo pokraÄovaÅ¥ vo Å¡tvrtok (3. Nevidíme preto najmenší dôvod, aby sa schôdza odkladala až do 8. novembra. Zemanová poukázala na to, že národná rada je plne funkÄná, Äo dokazujú aj zasadnutia výborov a ich online prenos. Chaos podľa strany nespôsobil len „akože hackerský útok“, ale aj spôsob, akým Kollár vedie schôdzu. „NavyÅ¡e, Boris Kollár zneužíva svoju funkciu na to, aby manipuloval s parlamentnými procesmi s cieľom ovplyvniÅ¥ výsledok hlasovania. Zatiaľ sa podľa jeho slov nevie, Äi Å¡lo naozaj o hekerský útok. Plánuje sa s spojiÅ¥ s predsedami parlamentných strán a zistiÅ¥, Äi by 75. schôdza mohla pokraÄovaÅ¥ už vo Å¡tvrtok (3. 10.) vznikol a Äo ho zapríÄinilo. Obnova sa vÅ¡ak podľa Kollárových slov dá vyrieÅ¡iÅ¥ aj postupne po jednotlivých moduloch. Aktuálne sa preto plánuje spojiÅ¥ s lídrami koaliÄných aj opoziÄných parlamentných strán a preveriÅ¥, Äi by mohli pokraÄovaÅ¥ v rokovaní už budúci Å¡tvrtok (3. Obavy z blokovania schôdze aj predvolebná kampaň. Vo Å¡tvrtok (27. 10.) tak mali hlasovaÅ¥ až o 70-tich bodoch. Opozícia si preto myslí, že parlament mal schôdzu preruÅ¡iÅ¥. Jesenná schôdza národnej rady sa nesie v duchu blokovania a prepadávania bodov. Podobná situácia sa oÄakávala aj pri hlasovaní. Návrh z dielne hnutia Sme rodina vÅ¡ak mali poslanci stiahnuÅ¥, keÄže ho Igor MatoviÄ (OĽANO) vetoval. Druhý návrh má pripravený nezaradený poslanec Tomáš Taraba. „Lebo sme mali nejaký hackerský útok na naÅ¡e hlasovanie. Poslanci tak s hlasovaním zaÄali len pred chvíľou a oÄakáva sa, že potrvá možno aj tri hodiny. Aj napriek snahe o plynulý priebeh schôdze množstvo zákonov hneÄ niekoľkokrát prepadlo. Bude to trvaÅ¥ veľmi dlho. Môže sa urobiÅ¥ kopec veľkých chýb. Možno bolo skôr treba nie nechaÅ¥ parlament ísÅ¥ a nehlasovaÅ¥, ale radÅ¡ej (ho) na dva, tri dni preruÅ¡iÅ¥.

Zvýšenie príjmov a výdavkov Å¡tátneho rozpoÄtu

Poslanci Národnej rady SR v utorok (18. Za návrh hlasovalo 94 z 97 prítomných poslancov. Príjmy aj výdavky Å¡tátneho rozpoÄtu sa tak tento rok zvýšia približne o 1,5 miliardy eur. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR by malo ísÅ¥ 207,6 milióna eur na výplatu 13.

tags: #dochodca #vyzbieral #podpisy #v #parlamente