Zabúdanie: Príčiny, Prevencia a Ako Rozlíšiť Bežné Zabúdanie od Demencie

Občasné výpadky pamäti sú bežnou súčasťou života a často sú spôsobené vyčerpaním, nedostatkom spánku alebo únavou. Avšak, ak sa tieto výpadky opakujú a začnú ovplyvňovať bežné fungovanie, môže ísť o príznak vážnejšieho problému, ako je demencia. Demencia je v spoločnosti tabuizovaná téma, no čím viac o nej vieme, tým efektívnejšie môžeme pomôcť ľuďom, ktorí ňou trpia.

Čo je to demencia?

Demencia je termín, ktorý označuje neurodegeneratívne ochorenia spojené so stratou mentálnych a koordinačných schopností a so zmenami v správaní. Ide o pokles kognitívnych funkcií, ktoré zahŕňajú vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie a myslenie. Demencia nie je samostatné ochorenie, ale skôr súbor symptómov, ktoré ovplyvňujú vykonávanie bežných denných činností.

Rôzne typy demencie

Existuje viacero druhov demencií, a podľa toho, o aký typ poruchy mozgu ide, nemusí ísť ani o nezvratné ochorenie. Napríklad, vaskulárna demencia je spôsobená upchatím cievy v mozgu (mozgovou príhodou), a demencia spôsobená nádorom na mozgu môže byť liečiteľná. Medzi najčastejšie typy demencie patrí:

• Alzheimerova choroba: Odhaduje sa, že približne 60 - 80 % pacientov s demenciou trpí práve Alzheimerovou chorobou. Ide o pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení.
• Vaskulárna demencia: Spôsobená poškodením mozgu v dôsledku cievnych problémov, ako sú mozgové príhody.
• Demencia s Lewyho telieskami: Charakterizovaná prítomnosťou abnormálnych proteínov v mozgu, ktoré ovplyvňujú myslenie, pohyb a správanie.
• Frontotemporálna demencia: Postihuje predné a bočné časti mozgu, čo vedie k zmenám v osobnosti, správaní a reči.
• Parkinsonova choroba: Demencia je pomerne častou komplikáciou aj v prípade Parkinsonovej choroby, ktorá však na rozdiel od Alzheimerovej choroby začína fyzickými poruchami hybnosti, nie pamäte.

Príznaky demencie

Starecká demencia sa do života seniorov začne vkrádať zvyčajne nenápadne. Občasné zabúdanie je, samozrejme, úplne prirodzené, ale spozornieť treba, ak sa výpadky krátkodobej pamäti opakujú, ak človek zabúda, kde čo dal, v akom poradí sa vykonáva nejaká činnosť, má problémy s pozornosťou, s rečou, s orientáciou v čase a v priestore a problémy s motorikou. Ďalším sprievodným javom rozvíjajúcej sa stareckej demencie sú zmeny nálady - depresia, úzkostlivosť, niekedy halucinácie alebo bludy.

Medzi skoré príznaky demencie patria:

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

• Zabúdanie nových informácií
• Ťažkosti s plánovaním alebo riešením problémov
• Problémy s rečou, vrátane hľadania správnych slov
• Dezorientácia v čase a priestore
• Zhoršený úsudok
• Zmeny nálady alebo správania
• Strata záujmu o aktivity

S postupom ochorenia sa príznaky zhoršujú a môžu zahŕňať:

• Stále väčšia strata pamäti
• Zmätenosť
• Problémy s rozpoznávaním blízkych osôb
• Ťažkosti s čítaním, písaním a počítaním
• Halucinácie, bludy a paranoja
• Motorické ťažkosti
• Inkontinencia
• Problémy s prehĺtaním
• Zvýšená spavosť

Príčiny demencie

Príčiny stareckej demencie dodnes nie sú úplne objasnené, niektoré štúdie však považujú za rizikové faktory vysoký krvný tlak, diabetes a zvýšenú hladinu cholesterolu. Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. Medzi ďalšie rizikové faktory patria:

• Vek: So stúpajúcim vekom sa zvyšuje aj pravdepodobnosť výskytu demencie.
• Genetika: Pri niektorých druhoch demencie, ako je Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, frontotemporálna demencia a vaskulárna demencia, zohráva rolu aj genetika.
• Poranenie hlavy: Poranenie hlavy pri športe, práci alebo po páde môže spôsobiť otras mozgu, ktorý môže byť sprevádzaný poruchami koncentrácie, pamäte či rovnováhy.
• Užívanie niektorých liekov: Problémy s pamäťou môžu byť aj vedľajším účinkom niektorých liekov, najmä liekov so sedatívnym a hypnotickým účinkom.
• Nadmerné pitie alkoholu: Pitie alkoholu, predovšetkým chronický alkoholizmus, primárne narúša schopnosť vytvárať si nové dlhodobé spomienky, vybavovať si predtým vytvorené spomienky alebo udržať v pamäti nové informácie.
• Infekcie mozgu: Baktérie, vírusy a parazity sú schopné vyvolať vážne zápaly mozgu (encefalitídy) alebo mozgových blán (meningitídy).
• Ďalšie faktory: Vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu, cukrovka, obezita a celkovo životný štýl s nedostatkom pohybu.

Diagnostika demencie

Diagnostika demencie prebieha na základe vyšetrenia. Lekári testujú pamäť, pozornosť, reč a úsudok pacienta. Využívajú sa krátke orientačné testy, ktoré sú odporúčané ľuďom medzi 40. a 50. rokom života. Podľa najnovších poznatkov sa bude dať pravdepodobne táto choroba predpovedať roky predtým, ako sa prejavia prvé príznaky. Tým zázrakom by mal byť špeciálny počítačový program, ktorý preverí metabolickú aktivitu mozgu.

Liečba demencie

V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická - na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo. Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná psychoterapia.

Väčšina foriem demencie je síce neliečiteľných, ale vhodne zvoleným prístupom sa dá progres choroby spomaliť. Na to však domáca starostlivosť o seniora nemusí stačiť. Potrebuje špecifickú terapiu, prispôsobenú jeho preferenciám a potrebám.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Prevencia demencie

V minulosti sa vedci domnievali, že demencii sa nedá predchádzať. Najnovšie výskumy však preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu. Znížiť riziko choroby si podľa odborníkov môžeme celoživotným precvičovaním mozgu. Či už štúdiom jazykov, aktívnou prácou s počítačovými programami, lúštením krížoviek a častým čítaním odbornej literatúry či beletrie. Základom prevencie je bohatý duševný život a aktivita aj vo vyššom veku.

Životný štýl a prevencia

• Zdravá životospráva: Pre vitálny mozog by mala byť samozrejmosťou i zdravá životospráva, dostatočný spánok a pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu. Významným faktorom je správna výživa, a to už v strednom veku. Potrebuje ju nielen naše telo, ale aj mozog a nervové tkanivá. Dôležitý je výber správnych potravín obsahujúcich veľa vitamínov najmä skupiny B, C, E. Vhodná je stredomorská diéta, zložená z potravín bežných v prímorských štátoch. To znamená veľa rýb, ktoré sú bohaté na omega mastné kyseliny, zelenej zeleniny s obsahom vitamínov A, B6, B12, E a kyseliny listovej, celozrnného pečiva a olivového oleja. Jesť by ste mali najmä pokrmy bohaté na antioxidanty - zázvor, čučoriedky, zelený čaj, ktoré vás ochránia od toxínov, ktoré prispievajú k vzniku Alzheimerovej choroby.
• Pravidelný tréning mozgu a pamäti: S pamäťou je to podobné ako so svalmi - ak ju netrénujeme, ochabuje. Môžete sa začať učiť cudzí jazyk alebo hrať na hudobný nástroj, lúštiť krížovky a hlavolamy, vyskúšať si orientáciu v neznámom teréne bez GPS navigácie, alebo sa aspoň posnažiť si zapamätať telefónne čísla svojich blízkych. Jednoducho všetko, čo vás prinúti ponamáhať si mozgové závity a udržať v hlave nové informácie. Využívať sa na to môžu rôzne logické, pamäťové hry, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Vhodné je prihlásiť sa na rôzne jazykové kurzy alebo na univerzitu tretieho veku. Dobrou tréningovou pomôckou je aj lúštenie krížoviek, hranie šachu či čítanie kníh.
• Fyzická aktivita: Ak chcete ochrániť svoje mozgové bunky, začnite sa preto hýbať už dnes. Ideálny plán zahŕňa kardio cvičenia, ktoré vám zvýšia tep. Pre začiatočníkov sú vhodné aktivity ako prechádzky či plávanie, akýkoľvek pohyb vonku na čerstvom vzduchu a slnku postačí tiež. Posilňovať by ste mali i svoju výdrž a kondíciu, keďže telesné a duševné zdravie idú spolu ruka v ruke. Práve na toto je vhodný napríklad aerobik. Venovať by ste sa mali aj cvičeniam zlepšujúcim rovnováhu a koordináciu, aby ste sa vyhli úrazom hlavy. Treba si vybrať aj akúkoľvek fyzickú aktivitu, ktorá namáha mozog, napríklad jednoduché žonglovanie, pri ktorom sa posilňuje hlava aj telo, alebo cvičenie vo vode.
• Sociálna a duševná aktivita: Dôležitý je aj dostatok sociálnej a duševnej aktivity, pretože sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek.
• Vyhýbanie sa rizikovým faktorom: Je nevyhnutné vzdať sa cigarety. Fajčiari sa totiž vystavujú 2,3-krát vyššiemu riziku Alzheimerovej choroby.

Nootropiká

Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré napomáhajú zlepšiť duševnú výkonnosť ľudí, ktorá zahŕňa - sústredenie, pamäť, kreativitu, ale aj inteligenciu či motiváciu. Niektoré dokážu napomáhať pri regenerácii mozgu po jeho poranení. Nootropiká sa užívajú dlhodobo, a to najmä v prípade, kedy máte pocit, že vám začínajú klesať kognitívne funkcie.

Medzi najznámejšie nootropiká patria:

• Kofeín: Je najrozšírenejší a najznámejší stimulant, prirodzene sa nachádza v kávových zrnách, kakaových bôboch, čajových listoch, orechoch koly a v guarane. Kofeín sa dá kúpiť aj vo forme prípravkov - či už v čistej forme alebo v kombinácii s inými účinnými látkami. Kofeín dokáže zvyšovať bdelosť a pozornosť, zároveň skracuje náš reakčný čas.
• L-teanín (L-theanín): Jedná sa o aminokyselinu, ktorá sa nachádza v zelenom čaji. Najčastejšie sa však užíva vo forme výživových doplnkov. Pôsobí upokojujúco - znižuje úzkosť a stres. Podporuje aj psychický výkon.
• Kreatín: Je podobne ako vyššie uvedené aminokyselina. Rozšírený je medzi kulturistami, pretože zlepšuje výkonnosť, a tým zvyšuje stavbu svalovej hmoty. Kreatín sa však dostáva aj do mozgu. V mozgu sa vďaka nemu tvoria molekuly, ktoré slúžia ako rýchly zdroj energie pre mozgové bunky - tým sa zlepšuje krátkodobá pamäť a schopnosť uvažovať.
• Ginkgo biloba: Výťažky z listov Ginko biloba majú známe účinky pri zlepšení pamäti a duševných schopností u starších ľudí. Extrakt z ginkga zlepšuje prekrvenie mozgu a ostatných orgánov, znižuje zrážanlivosť krvi a vykazuje antioxidačný účinok, teda podporuje vychytávanie voľných radikálov.
• Piracetam: Ide o syntetickú molekulu. Dokáže zlepšovať pamäť, pozornosť, vedomie, ale aj schopnosť učiť sa.

Voľnopredajné lieky a výživové doplnky

Na trhu je dostupných viacero voľnopredajných liekov a výživových doplnkov, ktoré môžu byť nápomocné pri ľahších poruchách pamäte a zabúdaní.

• Ginkgo biloba: Extrakt z ginkga zlepšuje prekrvenie mozgu a ostatných orgánov, znižuje zrážanlivosť krvi a vykazuje antioxidačný účinok, teda podporuje vychytávanie voľných radikálov.
• Lecitín: Významnou zložkou lecitínu je cholín, ktorý je potrebný pre tvorbu neurotransmittera acetylcholínu. Acetylcholín slúži ako ,,prenášač“ signálov v nervových bunkách a je zodpovedný za činnosť mozgu i motorický pohyb.
• Piracetam: Uľahčuje kognitívne procesy, ako je učenie, pozornosť a pamäť.
• Vitamíny skupiny B: Ich nedostatok môže mať za následok rôzne neurologické poruchy, migrénu či podráždenosť. Zistilo sa, že nedostatok vitamínu B12 (kobalamínu) je spojený so zhoršením kognitívnych funkcií, vrátane pamäte.

Starostlivosť o ľudí s demenciou

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná nielen pre samotného seniora, ale aj pre jeho najbližších. Vyžaduje si veľkú dávku času, trpezlivosti a empatie. Postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisuje pod depresívne stavy. V prvých štádiách, kým je toho schopný, sa senior snaží prejavy demencie pred okolím čo najviac maskovať, respektíve ich zľahčovať. Zároveň sa čoraz častejšie vyhýba sociálnym aktivitám - stretávaniu sa s inými ľuďmi či s rodinnými príslušníkmi, nákupom alebo bežným úkonom, ako je obliekanie, hygiena, varenie, aby sa vyhli situáciám, kedy sa demencia prejavuje.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

V prvých štádiách stačí pomoc občasná a mala by zahŕňať nielen základnú starostlivosť o potreby seniora, ale aj o jeho sociálny život. Človeka s touto diagnózou treba neustále usmerňovať, aby zvládal bežné úkony. Nie je správne izolovať ho, psychika potom odchádza rýchlejšie; je naopak nevyhnutné brať ho medzi ľudí, do prírody, na rodinné posedenia.

Čím viac sa o demencii bude hovoriť a čím viac zariadení, ktoré budú poskytovať adekvátnu pomoc, vznikne, tým lepšie to bude pre chorých aj pre ich blízkych. Ak seniorovi nájdu jeho rodinní príslušníci vhodné zariadenie, ktoré mu poskytne to, čo potrebuje, či už na niekoľko hodín denne, na ohraničené časové obdobie alebo na neobmedzený čas, bude to prínosné riešenie pre všetkých.

Pre ľudí s Alzheimerovou chorobou je dôležitá trpezlivá komunikácia. Veľmi citlivo reagujú na zvýšený hlas či podráždenosť a ak na nich niekto pravidelne kričí, stav sa im zhoršuje. Preto s nimi treba hovoriť pokojným, láskavým tónom. Aj keď celkom nedešifrujú situáciu, cítia blízkosť človeka, ktorý im chce pomôcť. Či už zdravotnícky personál, alebo rodinu.

Poruchy pamäte nemusia hneď znamenať demenciu

Ponáhľate sa ráno do práce a ani za svet si neviete spomenúť, kde ste nechali kľúče od auta či mobil? Bezcieľne sa motáte po supermarkete a bez zoznamu si neviete poradiť, čo všetko potrebujete kúpiť? Alebo ste zabudli na narodeniny svojich najbližších a ocitli ste sa v trápnej situácii? Hoci vás v prvom momente môže pochytiť strach, že sa u vás začína rozvíjať demencia, vo väčšine prípadov tomu tak nie je. Možno ste sa len zle vyspali, alebo sa váš mozog aktuálne intenzívne sústredil na niečo iné.

Pamäť môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako schopnosť mozgu ukladať, uchovávať a vybavovať informácie alebo dáta vtedy, keď je to potrebné. Bez pamäte by sme neboli schopní vykonávať bežné denné činnosti, vytvárať vzťahy, učiť sa, ani napredovať v živote.

Formy pamäte

Pamäť má niekoľko foriem, ktoré môžeme klasifikovať z rozličných hľadísk.

• Senzorická pamäť: Je to najkratší druh pamäte, ktorý využíva naše zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť a hmat) na zapamätanie podnetu po dobu pár sekúnd.

• Krátkodobá pamäť: Niekedy je označovaná aj ako pamäť pracovná. Umožňuje udržanie informácie len obmedzenú dobu, zvyčajne 30 - 40 sekúnd. Keď informácie stratia význam, zabudnú sa.

• Dlhodobá pamäť: Umožňuje uchovávať informácie dlhšiu dobu, prípadne navždy.

  • Explicitná pamäť: Predstavuje vedomé, úmyselné vybavovanie si informácií (spomienok), ktoré sme prežili a máme k nim určitý citový vzťah.
  • Implicitná pamäť: Podieľa sa na formovaní nášho správania a motorických zručností, do ktorých premieta naše predchádzajúce skúsenosti aj bez toho, aby sme si ich museli aktívne a vedome vybavovať, a ktoré sú už pre nás automatické.

Zabúdanie

Tak, ako má mozog pozoruhodnú schopnosť informácie prijímať, ukladať ich do pamäte a vo vhodnej chvíli vybaviť, je schopný aj pamäťové stopy ,,filtrovať“ a ,,vymazávať“. Zabúdanie je prirodzený obranný mechanizmus, ktorým sa mozog v rámci šetrenia a nezaťažovania organizmu zbavuje informácií, ktoré pre neho nie sú aktuálne potrebné alebo nevyhnutné.

Občasné zabúdanie je prirodzené a netreba ho hneď považovať za znak vážneho ochorenia. Niektoré dni môže pamäť horšie spolupracovať z dôvodu zvýšenej únavy, nedostatku spánku alebo nadmerného zaťaženia. Spozornieť však treba vtedy, ak pamäť vypadáva príliš často, alebo ak si neviete spomenúť na bežné veci, ktoré na ktoré ste si predtým spomenuli automaticky.

tags: #dochodca #zabúda #príčiny #a #prevencia