Dedičstvo a dedičské konanie na Slovensku: Podmienky dedenia v prvej skupine

Dedičstvo je proces prechodu majetku a záväzkov zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Tento proces sa riadi Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, a následne matrika oznámi úmrtie príslušnému súdu, ktorý poverí súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva.

Priebeh dedičského konania

Notár v dedičskom konaní zisťuje, či poručiteľ zanechal závet (testament), a tiež zisťuje okruh dedičov a majetok (aktíva a pasíva), ktorý poručiteľ zanechal. Nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov; niektoré úmrtím zanikajú, napríklad právo na výživné alebo dôchodok. Úmrtím zaniká aj manželstvo, a preto sa v rámci dedičského konania vyporiadava aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).

Dôležité je, že ak je správne spísaný závet, má prednosť pred zákonom. Ak poručiteľ závet nezanechá, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona. V prípade chybného závetu sa postupuje podľa neho čiastočne alebo vôbec. Ak sa zo závetu nadobudne len časť dedičstva, zvyšná časť sa rozdelí podľa zákona. Ak dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.

Dedenie zo zákona: Dedičské skupiny

Zákon rozlišuje štyri dedičské skupiny, pričom dedia najskôr najbližší príbuzní a až potom vzdialenejší.

Prvá dedičská skupina: Deti a manžel/ka

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/ka, každý z nich rovnakým dielom. Podmienkou dedenia manželom/manželkou je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti alebo či existovalo medzi nimi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak niektoré dieťa nededí, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (vnúci poručiteľa). Ak nededia ani títo vnúci, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Ak poručiteľ nemal manžela/manželku a mal len potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi nich. Ak poručiteľ nemal potomkov, ale mal manžela/manželku, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov. Osoby, ktoré žili s poručiteľom ako druh alebo družka, v tejto skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia, bez ohľadu na to, či mali s poručiteľom potomkov.

Príklad: Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne s manželom, každý z nich vlastnil polovicu. Po jej smrti sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel, ktorý sa rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu.

Druhá dedičská skupina: Manžel/ka, rodičia a spolužijúce osoby

Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel/ka, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel/ka však vždy minimálne polovicu dedičstva.

Príklad: Zosnulá manželka vlastnila s manželom byt v BSM. Boli bezdetní, ale manželkini rodičia žijú. Manželkin polovičný podiel sa rozdelí medzi manžela a jej rodičov. Manžel získa polovicu z dedeného podielu (25%), celkovo teda bude mať 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Zvyšných 25% sa rozdelí rovnakým dielom medzi otca a matku zosnulej (každý 12,5%).

Tretia dedičská skupina: Súrodenci a spolužijúce osoby

Ak nededí manžel/ka ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Príklad: Zosnulá osoba bola jedinou vlastníčkou bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Nehnuteľnosť sa rozdelí medzi druha, jej dvoch súrodencov a neter (dcéru mŕtveho súrodenca), teda medzi štyri osoby. Každý získa 25-percentný podiel.

Štvrtá dedičská skupina: Prarodičia a ich deti

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (strýkovia a tety poručiteľa).

Príklad: Zosnulá osoba bola jedinou vlastníčkou bytu. Nemala manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Stará matka a teta zosnulej zdedia každá 50-percentný podiel z bytu. Ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý zdedí 20-percentný podiel.

Závet (testament)

Poručiteľ môže závet napísať vlastnou rukou, v písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa spísať závet vo forme notárskej zápisnice pre obmedzenie pochybností o jeho platnosti. Notár závet uloží do notárskeho centrálneho registra závetov, čím sa zabezpečí jeho dostupnosť pri dedičskom konaní.

V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené, platí, že sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak závet odporuje tomuto, je v danej časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu.

Vydedenie

Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Prechod dlhov

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Priebeh dedičského pojednávania

Pojednávanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Dedičské konanie končí uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Poplatky a dedičstvo

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok, ktorý závisí od hodnoty dedičstva.

• Do 3.319 €: 6,50 €
• Do 9.958 €: 16,50 €
• Nad 9.958 €: 0,2 % z hodnoty dedičstva, maximálne 165,50 €

Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 € a najviac 165,50 €.

Novoobjavený majetok

Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné "otvoriť" dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok. Návrh sa podáva na súd, ktorý bol príslušný na prejednanie dedičstva.

Zastúpenie advokátom

V komplikovaných prípadoch, najmä ak dedičia nemajú k sebe blízko, sa odporúča nechať sa zastúpiť advokátom. Môže to urýchliť konanie, predísť emóciám a dokonca zabezpečiť väčší podiel z dedičstva, a to najmä ak nebohý počas života daroval majetok iným dedičom, čo je potrebné zohľadniť.

Súvisiace súdne rozhodnutia

• sp. zn.: 2 Cdo 5/03 / Najvyšší súd SR: Z každého závetu musí byť zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný, lebo ide o podstatnú obsahovú náležitosť závetu; jej nedodržanie má za následok jeho neplatnosť.
• sp. zn.: 4 Cdo 153/02 / Najvyšší súd SR: K platnosti závetu zriadeného podľa § 476b OZ sa nevyžaduje súčinnosť pisateľa závetu; jeho neplatnosť v zmysle § 39 OZ nespôsobuje, že závetom povolaný dedič, príp. osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu.
• sp. zn.: 1 Cdo 173/96 / Najvyšší súd SR: O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.
• sp. zn.: 4 Cz 8/90 / Najvyšší súd ČR: Jestliže zůstavitel ustanovení ve své závěti dědici svého majetku ” synovce, neteře a sestry “, pak je jednoznačně určitelné, kdo jimi byly v době smrti zůstavitele a že závětními dědici zůstavitele jsou všichni t.j. jeho sestry, synovci a neteře ve vlastním příbuzeneckém vztahu.
• sp. zn.: 4 Cz 90/75 / Najvyšší súd ČR: Nepodal-li účastník řízení o dědictví, jemuž to státní notářství uložilo, ve stanovené lhůtě žalobu u soudu o určení platnosti nebo neplatnosti závěti zůstavitele (např. z důvodů uvedených v ustanovení § 38 odst. 2 o. z.), rozhodne o této skutečnosti, jež zůstala mezi účastníky řízení o dědictví sporná, samo státní notářství ve smyslu ustanovení § 18 not. ř.

Časté otázky a odpovede

Otázka: Mám nárok na nejaké dedičstvo po smrti mojej matky, keďže sa znova vydala? Majú spoločného syna z druhého manželstva, no druhý manžel nie je môj otec, pretože môj otec zomrel, keď som mal pol roka.

Odpoveď: Po smrti Vašej matky budete dediť majetok, ktorý ona bude vlastniť v čase svojej smrti. Budete dediť spolu s jej synom a s jej druhým manželom na polovicu (ak sa do jej smrti sa manželom nerozvedie). Toto je postup podľa zákona, teda dedenie zo zákona. Vaša matka však môže aj do svojej smrti spísať závet, v ktorom uvedie svoju poslednú vôľu, ohľadom toho, kto a čo má zdediť jej majetok.

Otázka: Aký je postup v prípade, keď notár informuje zákonných dedičov o závete a listine o vydedení dospelého dcéry? Je notár v tomto konaní povinný informovať aj o ostatnom majetku poručiteľa, teda o jeho záväzkoch a pohľadávkach?

Odpoveď: Áno, notár je povinný zisťovať akýkoľvek majetok poručiteľa, ktorý nebol zahrnutý v závete, a potom následne sa tento majetok musí v rámci dedičského konania rozdeliť medzi dedičov. Rovnako to platí aj pre záväzky a pohľadávky.

Otázka: Otec zanechal majetok nepatrné hodnoty. Pani notárka povedala, že dediť môže len jeden z šiestich. A môže dediť len ten, kto nemá pôžičku a ani nehnutelnosť. Existuje na to zákon alebo paragraf a môže notárka také niečo povedať?

Odpoveď: To, čo Vám uviedla pani notárka, nevyplýva z ustanovení žiadneho zákona. Pokiaľ poručiteľ zanechal po sebe iba majetok nepatrnej hodnoty, platí, že súd ho môže vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

tags: #dochodcovia #v #prvej #skupine #podmienky