Podmienky pre PN (práceneschopnosť) pre SZČO počas celého roka

Živnostníci, podobne ako zamestnanci, platia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Tieto odvody im zabezpečujú prístup k rôznym dávkam, vrátane nemocenského. Tento článok sa podrobne pozrieme na to, čo nemocenské pre SZČO znamená, aké sú podmienky nároku na túto dávku a ako o ňu požiadať.

Odvody živnostníka a Sociálna poisťovňa

Živnostník je povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7., resp. 1.10. nasledujúceho roka, ak jeho príjem za predchádzajúci rok presiahol stanovenú hranicu. Pre rok 2025 je táto hranica 8 580 eur za rok 2024. Začínajúci živnostník v prvom roku svojho podnikania neplatí povinné poistné a príspevky na sociálne poistenie.

Príklad:

Živnostník Martin dosiahol v roku 2024 príjem z podnikania 10 000 eur. Zaplatil odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne vo výške 880 eur. V daňovom priznaní za rok 2024 vykázal základ dane 3 000 eur. Keďže príjem Martina dosiahol v roku 2024 viac ako 8 580 eur, vzniká mu povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne od 1.7.2025 vo výške 33,15 % z jeho vymeriavacieho základu. Ak je mesačný vymeriavaci základ živnostníka Martina nižší ako je minimálny vymeriavaci základ pre rok 2025 (715 eur), vznikne Martinovi povinnosť platiť odvody vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu.

Čo je nemocenské?

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN má každý živnostník, ktorý je povinne sociálne poistený. Podmienkou je, aby jeho dlh voči Sociálnej poisťovni nebol vyšší ako 5 eur. Dôležité je mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie posledných 10 rokov alebo od vzniku nemocenského poistenia do mesiaca, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Podmienky nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. Podmienky nároku sú závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky, nárok na nemocenské vzniká. V opačnom prípade nárok na nemocenské zaniká.

Výška nemocenského

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

• Prvé 3 dni PN: Výška nemocenskej dávky je 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• Od 4. dňa PN: Výška nemocenskej dávky je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Dôležité je, že dávka je zároveň „zastropovaná“ maximálnym DVZ odvodeným z maximálneho vymeriavacieho základu pre nemocenské poistenie.

Príklad:

SZČO s vymeriavacím základom pre nemocenské 900 € mesačne: orientačný DVZ ≈ (900 × 12) / 365 = 29,59 €.

• 1.-3. deň PN (nemocenské 25 %): 7,40 € denne → 22,20 €.
• Od 4.

Príklad výpočtu:

Predpokladajme, že živnostník si platil v celom minulom roku len minimálne sociálne i zdravotné odvody. Keďže živnostník platil celý minulý rok odvody znamená, to, že splnil podmienku existencie nemocenského poistenie po dobu 270 dní za posledné dva roky. Má teda nárok na nemocenské dávky. Rozhodujúcim obdobím pri výpočte denného vymeriavacieho základu a následne aj nemocenskej dávky bude predchádzajúci rok. Denný vymeriavací základ sa určí ako 12x339,89/365 = 11,17 eur. Poistencovi patri za prvé tri dni 25 % z denného vymeriavacieho základu t.j. 8,37 eur a za ďalších 7 dní 55 % z denného vymeriavacieho základu t.j. 43,05 eura.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku

Tu je problém so zaokrúhľovaním. Výpočet denného vymeriavacieho základu:

12 x 339,89 / 365 = 11,1745 eura

Výpočet nemocenskej dávky za 10 dní pracovnej neschopnosti:

• 3. deň 11,1745 * 0,25 = 2,79 eura/deň * 3 dni = 8,37 eura
• 10. deň 11,1745 * 0,55 = 6,15 eura/deň * 7 dní = 43,05 eura

Konkrétny príklad výpočtu nemocenského v roku 2024:

Živnostník je povinne sociálne poistený a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Povinné sociálne odvody platí nepretržite od 1.7.2014.

Rozhodujúce obdobie (1.1.2023 do 31.12.2023, t. j. 365 dní). Predpokladajme, že jeho celkový vymeriavací základ v roku 2023 bol 16 800 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky

• DVZ = 16 800 / 365 = 46,0274
• DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Výpočet výšky dávky:

• za obdobie od 5.3.2024 do 7.3.2024 (t. j. 3 dni): 25 % z DVZ, t. j. 0,25 x 46,0274 x 3 dni
• za obdobie od 8.3.2024 do 25.3.2024 (t. j.

Živnostník zaplatil v roku 2024 do Sociálnej poisťovne v sume 490,30 eur (34,60 eur + 455,70 eur).

Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.

Ako požiadať o nemocenské

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PN:

• Elektronicky (ePN): V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
• Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti živnostník zasiela Sociálnej poisťovni II. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Výplata nemocenských dávok

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni. Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky na účet príjemcu dávky v banke alebo v hotovosti poštovou poukážkou, ak príjemca dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky. Dávka sa spravidla vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí. Sociálna poisťovňa oznamuje poberateľovi dávky výplatu dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.

Povinnosti počas PN

Počas práceneschopnosti má poistenec práva, ale aj povinnosti. Je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty sa zohľadní závažnosť porušenia povinností.

Kedy je živnostník povinný platiť odvody počas PN?

Živnostník je povinný platiť odvody počas PN. V niektorých prípadoch, ak je súčasne zamestnancom, študentom, na materskej alebo dôchodku, môže existovať výnimka z platenia preddavkov na zdravotné poistenie. Ak ste ako SZČO registrovaný na živnostenskom úrade a svoju oznamovaciu povinnosť si splníte cez Jednotné kontaktné miesto (JKM), oznámenie do zdravotnej poisťovne za vás urobí živnostenský úrad. Ako SZČO máte povinnosť oznámiť nám aj situácie, pokiaľ sa stanete poberateľom: rodičovského príspevku a materského, ošetrovného alebo nemocenskej dávky počas dočasnej práceneschopnosti (PN) a to v prípade, ak túto zmenu zdravotnej poisťovni nenahlasuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“). Skutočnú výšku preddavku nájdete v mobilnej aplikácii VšZP v časti Poistné. Suma za aktuálne obdobie je v mobilnej aplikácii uvedená vždy k 4. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. uveďte obdobie, za ktoré chcete preddavok uhradiť vo formáte RRRRMM (R je označenie roku a M je označenie mesiaca). Napríklad pokiaľ je čerpanie PN od 01. 01. 2026 do 10. 01. 2026, preddavky sa budú uhrádzať len za obdobie od 11. 01. 2026 do 31. 01. 2026 (21 dní).

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel základu dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ods.

Zmeny v nemocenskom poistení pre SZČO v roku 2025 a 2026

Zmeny, ktoré vstúpia do platnosti od januára budúceho roka, sa dotknú tisícov živnostníkov. Vyššie dávky nebudú výsledkom novej žiadosti ani individuálneho prepočtu, ale automatickým dôsledkom rastu vymeriavacieho základu, z ktorého podnikatelia platili odvody v predchádzajúcom období.

Ak sa živnostníkovi počas roka 2025 zvýšili odvody, automaticky sa mu od januára zvýšia aj dávky zo sociálneho poistenia. Výška dávok je totiž priamo naviazaná na vymeriavací základ, z ktorého boli platené odvody. Sociálna poisťovňa preto nebude posudzovať nové údaje, ale vychádzať z už známych čísel.

Zvýšenie dávok sa prejaví najmä u tých podnikateľov, ktorí platia minimálne odvody alebo ktorým sa v dôsledku vyššieho príjmu zvýšil osobný vymeriavací základ. Aj po zmene však platí, že dávky pre živnostníkov sú spravidla nižšie než dávky, na ktoré majú nárok zamestnanci.

Rast vymeriavacieho základu mení výpočty

Od začiatku tohto roka sa živnostníkom zvýšili mesačné platby do Sociálnej poisťovne aj do zdravotného poistenia. Minimálne odvody sa odvíjali od priemernej mzdy v hospodárstve za rok 2023, ktorá dosiahla 1 430 eur mesačne. Tento údaj spôsobil rast minimálneho vymeriavacieho základu zo sumy 652 eur na 715 eur.

S rastom vymeriavacieho základu vzrástli aj samotné odvody. Minimálne mesačné odvody sa zvýšili zo 313,93 eura na 344,27 eura. Dôležité je, že dávky vyplácané od januára budúceho roka sa budú stále počítať z vymeriavacieho základu platného v tomto roku, teda zo sumy 715 eur. V praxi to znamená, že aj keď odvody od januára opäť stúpnu, samotné dávky sa budú odvíjať ešte zo staršieho, nižšieho základu.

Nemocenské, ošetrovné aj materská porastú

Jednou z najčastejšie využívaných dávok je nemocenská. Počas prvých troch dní práceneschopnosti dosahuje 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa ide o 55 percent. Živnostník, ktorý platí minimálne odvody, dnes pri 31-dňovej práceneschopnosti dostáva niečo cez 346 eur. Od januára sa suma zvýši a za rovnaké obdobie dostane takmer 370 eur.

Vyššie bude aj ošetrovné, ktoré sa vypláca vo výške 55 percent denného vymeriavacieho základu. Krátkodobé ošetrovné možno čerpať najviac 14 dní. Živnostník s minimálnymi odvodmi má v súčasnosti nárok na 165,10 eura, no od budúceho roka dostane viac ako 181 eur.

Najvýraznejší nárast pocítia ženy na materskej dovolenke. Materská dávka sa počíta ako 75 percent denného vymeriavacieho základu. Živnostníčka, ktorá platila minimálne odvody, dnes dostáva približne 482 eur mesačne. Od januára sa suma zvýši na 529 eur.

Optimalizácia odvodov a prechod na s.r.o.

Častokrát živnostníci zvažujú prechod na s.r.o. z dôvodu optimalizácie odvodov. Pri s.r.o. je viacero možností, ako ušetriť na platení odvodov. Najčastejší prípad optimalizácie je taký, že do zdravotnej poisťovne platíte len minimálny preddavok a do Sociálnej poisťovne sa neplatí žiaden odvod.

Zmeny v odvodoch v roku 2026

Od roku 2026 sa očakávajú zmeny v odvodoch živnostníkov. Výška odvodov sa vypočítava z tzv. mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda zo sumy 1 524 eur. Minimálny vymeriavací základ pre rok 2026 je suma 762 eur (50 % z 1 524 eur).

Záver

Nemocenské pre SZČO predstavuje dôležitú sociálnu dávku, ktorá im pomáha preklenúť obdobie dočasnej práceneschopnosti. Je však dôležité poznať podmienky nároku na túto dávku a dodržiavať povinnosti počas PN. Vďaka elektronizácii procesov je dnes žiadosť o nemocenské jednoduchšia a rýchlejšia.

tags: #podmienky #pre #PN #celý #rok #pre