Je zakázané fotografovanie na verejnom priestranstve: Právny pohľad

Fotografovanie na verejných priestranstvách je téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a nejasností. Často sa stretávame s názorom, že fotografovanie na verejnosti je neobmedzené, avšak realita je zložitejšia a podlieha právnej regulácii. Tento článok sa zameriava na preskúmanie platnej legislatívy a judikatúry v Slovenskej republike, aby poskytol jasný a komplexný pohľad na túto problematiku.

Ochrana osobnosti a súkromia

Základným kameňom ochrany súkromia je Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), predovšetkým jeho ustanovenia § 11 až § 16, ktoré sa venujú ochrane osobnosti. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. To znamená, že na to, aby mohol niekto zhotoviť videozáznam s Vašou podobizňou a následne tento použiť, potrebuje Váš súhlas.

Výnimky zo súhlasu

Existujú však výnimky, kedy nie je privolenie potrebné. Patria sem prípady, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Ide typicky o činnosť štátnych orgánov (polícia, súdy) pri plnení ich zákonných povinností, kde prevažuje verejný záujem.

Ďalšou výnimkou je použitie podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových záznamov primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Aj takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Prečítajte si tiež: Obmedzenia fajčenia na balkóne

Rozlišovanie medzi verejným priestranstvom a súkromím

Dôležité je rozlišovať medzi fotografovaním na verejnom priestranstve a zásahom do súkromia. Fotografovanie na verejnom priestranstve nie je zakázané, avšak robenie fotiek konkrétnej osoby už bez jej súhlasu dovolené nie je (a teda nielen použitie fotiek, ale aj ich zhotovenie).

Súkromím sa rozumie právo na život podľa vlastných predstáv chránený pred publicitou. Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu, je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva).

Osoby verejného záujmu

V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí. Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia.

Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov.

Súkromné osoby

V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.

Prečítajte si tiež: Ako zmierniť príznaky histamínovej intolerancie

Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.

Súhlas s fotografovaním

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením. Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním. Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie.

Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.

Práva dotknutej osoby

Fyzická osoba má v prípade neoprávnených zásahov do jej osobnosti či súkromia podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

V prípade neoprávneného zhotovenia fotografia je preto súčasťou práv dotknutej osoby najmä právo požadovať jej neodvratné odstránenie (alebo neodvratná úprava tak, že táto osoba po úprave už na fotografii nebude zobrazená tak, že ju bude možné identifikovať - napr. rozmazaním tváre).

Prečítajte si tiež: Čierne slnko: Kontroverzný symbol

Fotografovanie detí

V prípade fotografovania detí je situácia o niečo zložitejšia. U dieťaťa je potrebný súhlas zákonného zástupcu - rodiča. Po rozvode súd v rozsudku o rozvode určí okrem iného aj to, ktorý z rodičov bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. To znamená, že po rozvode vždy iba jeden z rodičov môže napr. rozhodnúť u lekára, či dieťaťu môže byť vykonaný nejaký zákrok (napr. očkovanie) - alebo podpísať nejaký papier do školy a pod.

Ak sa matka domnieva, že fotografovanie jej dcéry rodinou bývalého manžela má nekalé úmysly (napr. snaha získať dieťa do opatery na súde), je namieste zvýšená opatrnosť a právna ochrana.

Autorské právo k fotografii

Fotografia je výsledkom tvorivej činnosti jej autora a z toho dôvodu ju radíme medzi autorské diela. Ochranu pred zneužívaním autorských práv poskytuje zákon č. 618/2003 Z.z. Autor má k fotografii autorské právo, ktoré zahŕňa osobnostné a majetkové práva.

Medzi osobnostné práva patrí právo autora na určenie, či a ako sa má jeho dielo použiť, právo na ochranu autorstva a právo na nedotknuteľnosť diela. Majetkové práva autora znamenajú možnosť autora so svojim dielom nakladať a disponovať s ním. Základným majetkovým právom autora fotografie je svoje dielo použiť. Použitím sa myslí napr. vyhotovenie rozmnoženiny, rozširovanie originálu, predaj a prenájom diela alebo jeho verejné vystavenie.

Zákaz fotografovania

Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu.

Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo - požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).

tags: #je #zakazane #fotenie #na #verejnom #priestranstve