
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, prináša významné zmeny v oblasti dôchodkového systému na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmenách, so zameraním na dopad na dôchodkový vek dotknutých ročníkov.
Návrh zákona vychádza z ústavných garancií, ktoré upravujú systém primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Ústava Slovenskej republiky garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Súčasne ústava ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.
V súlade s ústavnými princípmi sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol po 40 odpracovaných rokoch, čo zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do tohto obdobia sa nezapočítavajú niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Cieľom tejto úpravy je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch.
V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Cieľom je zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému.
V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera
Návrh zákona zavádza inštitút rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikne v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň.
Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Od ročníka narodenia 1967 sa opätovne navrhuje naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Zachováva sa zásada, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa ustanoví ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa.
Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku.
Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989
Dôvodom na zadefinovanie výchovy dieťaťa, ako aj podmienok na znížený dôchodkový vek je ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov. Po novom sa má zo zákona vypustiť určovanie dôchodkového veku na základe tzv. dôchodkového automatu a presne každý ročník sa dozvie svoj dôchodkový vek z tabuľky, ktorá bude súčasťou zákona.
Ministerstvo práce navrhuje pevne ustanoviť dôchodkový vek pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí priamo v prílohe zákona o sociálnom poistení. V súvislosti so zníženým ústavným stropom za výchovu detí sa navrhuje osobitne ustanoviť dôchodkový vek mužov, ktorí vychovali deti, v prípadoch keď nemožno výchovu týchto detí zohľadniť žene, tiež zmierniť zvýšenie dôchodkového veku mužov a bezdetných žien narodených v roku 1960 zo štyroch na dva mesiace.
Definícia výchovy sa má týkať vlastného, osvojeného aj zvereného dieťaťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Jednou z podmienok výchovy je napríklad to, že sa poistenec bude musieť o dieťa starať najmenej desať rokov, kým nenadobudne plnoletosť alebo najmenej päť rokov, ak sa o dieťa začal starať po dovŕšení ôsmich rokov dieťaťa. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci, teda napríklad manželia. Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa, však má byť zohľadnené len jednému poistencovi, prednostne žene.
V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. Suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov by mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek.
V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom, posudzujú podľa predpisov účinných pred týmto dňom. Navrhuje sa ustanoviť dostatočne dlhú lehotu (do 31. decembra 2026), v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o úprave sumy predčasného starobného dôchodku poberateľa predčasného starobného dôchodku resp. poberateľa starobného dôchodku, ktorý získal 40 odpracovaných rokov pred dovŕšením dôchodkového veku pred účinnosťou tohto zákona.
Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek
tags: #dochodkový #vek #dotknutých #ročníkov #po #zmene